Povolenie na lov zveri: Právne náležitosti a zodpovednosť na Slovensku

Tento článok sa zaoberá podmienkami a predpismi pre povolenie na lov zveri na Slovensku, pričom vychádza zo zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z vyhlášky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva tento zákon.

Zákon o poľovníctve upravuje podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory, podmienky na lov a zužitkovanie zveri, náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Vydávanie povoleniek na lov

Povolenie na lov zveri je verejnou listinou oprávňujúcou jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri alebo inú činnosť v poľovnom revíri podľa tohto zákona. Podľa ust. § 53 ods. 2 zákona o poľovníctve vydáva povolenie na lov zveri užívateľ poľovného revíru. Užívateľ poľovného revíru je poľovnícka organizácia, čiže povolenie na lov vydáva štatutárny zástupca užívateľa, ktorým je predseda PZ.

Pri spoločných poľovačkách vydáva užívateľ poľovného revíru pre všetkých účastníkov poľovačky len jedno povolenie na lov zveri. Poľovný hospodár len podpisuje spolu so štatutárnym zástupcom užívateľa PR povolenia na lov zveri. Poľovný hospodár vedie evidenciu vydaných povolení a zodpovedá za to, že sú v súlade so zákonom o poľovníctve (§ 53 ods. 4 zákona o poľovníctve).

Prikázať niečo podpísať sa nedá, ale "páka" v rukách užívateľa poľovného revíru existuje. Ak hospodár povie, že z bližšie nešpecifikovaného dôvodu nevydá povolenie na lov zveri, tak užívateľ PZ, teda jeho členovia, mu to môžu prikázať a on je povinný to podpísať. Samozrejme, myslí sa na členskej schôdzi riadnou nadpolovičnou väčšinou.

Mimoriadne povolenie lovu

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako príslušný orgán štátnej správy poľovníctva, môže vydať mimoriadne povolenie lovu. Užívatelia poľovných revírov, v ktorých sa bude realizovať lov zveri na základe tohto mimoriadneho povolenia lovu, sú povinní nahlásiť na príslušný obvodný lesný úrad počet a druh ulovenej zveri za určené obdobie.

Ministerstvo zároveň pripomenulo, že schválený plán chovu a lovu je pre užívateľa poľovného revíru záväzný. Ďalším návrhom je, aby schválený plán u netrofejovej zveri bolo možné prekročiť o 50 percent bez potreby zmeny plánu okresným úradom. Prostredníctvom plánov chovu a lovu by sa podľa návrhu mala manažovať aj takzvaná nebonitovaná zver, ktorá sa v súčasnosti najčastejšie loví len na základe mimoriadnych povolení lovu. Napríklad v prípade danielej zveri vo vinohradoch v okolí Pezinka vedie plánovaný lov k zintenzívneniu lovu.

Zodpovednosť za škody spôsobené zverou

V prípade vzniku škôd spôsobených zverou by mal byť užívateľ revíru povinný vydať povolenie na lov zveri aj užívateľovi poľovného pozemku, čiže vinohradníkovi, poľnohospodárovi, obhospodarovateľovi lesa. Ten by na svojich pozemkoch mohol loviť netrofejnú zver a sám si tak chrániť svoj majetok. Zákon má zároveň upraviť zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škody spôsobené zverou a spôsob uplatnenia nároku na náhradu škody.

Vinohradníci a vinári tvrdia, že za uplynulých 50 rokov sa zvýšil počet danielov, diviakov, muflónov, jeleňov a srniek. Obžierajú mladé výhonky a škody sú likvidačné. Celkové škody spôsobené poľovnou zverou na poľnohospodárskych plodinách na Slovensku sú odhadom minimálne 100 miliónov eur ročne.

Poľovné revíry a ich uznávanie

Vymedzenie základných pojmov

• Chovateľský celok: časť poľovnej oblasti alebo poľovnej lokality vytvorená jej rozdelením na menšie celky s poľovnými revírmi v pôsobnosti jedného okresného úradu.
• Chov zveri: odborná starostlivosť o zver, ochrana zveri a odborný zásah do populácií jednotlivých druhov zveri na dosiahnutie jej optimálneho počtu, vekovej štruktúry, pomeru pohlavia, kvality trofejí a dobrého zdravotného stavu vo vzťahu k životnému prostrediu, v ktorom žije.
• Lov zveri: získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky.
• Nepoľovná plocha: zastavané územie obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvorie a dvor, ihrisko, ohradená záhrada, ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci na farmový chov zveri, dráha, diaľnica, cesta I., II. a III. triedy, letisko a prístav, ostatný oplotený pozemok, ak nie je zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia okresného úradu.
• Normovaný kmeňový stav zveri: počet jedincov chovaného druhu zveri v príslušnej kvalitatívnej triede určený okresným úradom.
• Poľovnícky hospodárenie: súbor činností vykonávaných užívateľom poľovného revíru v oblasti poľovníckeho plánovania, ochrany, chovu, starostlivosti o zver a jej životné prostredie a lovu zveri smerujúcich na zabezpečenie normovaných kmeňových stavov zveri v požadovanej kvalite a štruktúre populácií pri zachovaní ekologickej rovnováhy v prírode.
• Poľovníctvo: súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.
• Poľovná lokalita: ucelené územie v rámci poľovnej oblasti s výskytom danielej zveri alebo muflónej zveri, ktorého prírodné podmienky umožňujú chovať ich ako hlavný druh zveri.
• Poľovná oblasť: rozsiahle ucelené územie s vhodnými prírodnými podmienkami pre príslušný druh hlavnej zveri spravidla zhodné s orografickými celkami. Je základnou jednotkou veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia pre zver, ktorá sa chová a obhospodaruje podľa jednotných kritérií a zásad schválených poradným zborom.
• Poľovný pozemok: každá plocha, ktorá nie je nepoľovnou plochou.
• Poľovný revír: poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica.
• Právo a výkon poľovníctva: súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.
• Samostatný poľovný revír: poľovný revír uznaný z poľovných pozemkov vo vlastníctve jednej fyzickej osoby alebo jednej právnickej osoby.
• Spoločný poľovný revír: poľovný revír uznaný z poľovných pozemkov vo vlastníctve viacerých vlastníkov.
• Užívateľ poľovného revíru: fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri.

Proces uznávania poľovného revíru

Okresný úrad uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov, ktoré spĺňajú podmienky a dosahujú výmeru najmenej 1 000 ha v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri alebo 2 000 ha v poľovných oblastiach s chovom jelenej zveri.

Pri uznávaní poľovného revíru vykoná okresný úrad obhliadku navrhovaných hraníc poľovného revíru a v prípade potreby vykoná zaokrúhlenie jeho hraníc tak, aby poľovný revír zodpovedal podmienkam riadneho poľovníckeho hospodárenia. Na zaokrúhlenie hraníc poľovného revíru môže okresný úrad pričleniť alebo odčleniť poľovné pozemky, ak nie sú súčasťou susedného poľovného revíru, na ktorého užívanie je uzatvorená zmluva. Pri zaokrúhľovaní hraníc poľovného revíru nie sú určujúce hranice katastrálnych území ani vlastnícke hranice. Pričlenené pozemky môžu tvoriť najviac 10 % výmery navrhovaného poľovného revíru. Poľovné pozemky, ktoré nedosahujú výmeru a ktoré sa nepoužijú na vytvorenie poľovného revíru, pričlení okresný úrad k susednému poľovnému revíru.

Žiadosť o uznanie poľovného revíru

Žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku, z ktorého má byť poľovný revír uznaný, na príslušný okresný úrad. Ak poľovné pozemky navrhnuté na uznanie za poľovný revír ležia v obvode pôsobnosti viacerých okresných úradov, dotknutými správnymi orgánmi sú okresné úrady, v ktorých pôsobnosti leží menšia časť poľovných pozemkov.

Žiadosť o uznanie poľovného revíru obsahuje:

• Obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia fyzickej osoby alebo vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorých žiadosť sa poľovný revír uznáva.
• Doklad o vlastníctve k poľovným pozemkom, z ktorých má byť poľovný revír uznaný.
• Grafickú identifikáciu poľovných pozemkov a mapový zákres navrhovaných hraníc poľovného revíru na katastrálnej mape v mierke 1: 2880 alebo 1: 2000 a na mape poľovného revíru vo formáte A3.
• Opis hraníc navrhovaného poľovného revíru.
• Notársku zápisnicu, ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a ktorá obsahuje uznesenie o schválení žiadosti na uznanie poľovného revíru prijaté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov, počítaných podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný; notárska zápisnica sa nevyžaduje, ak je vlastníkom poľovných pozemkov jediná osoba.

V rozhodnutí o uznaní poľovného revíru okresný úrad uvedie názov poľovného revíru, celkovú výmeru poľovného revíru a jej členenie podľa skupín vlastníctva, druhu pozemkov, ich výmery a opis hraníc. Prílohou rozhodnutia o uznaní poľovného revíru je mapa poľovného revíru vo formáte A3.

Ak vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru alebo v uznanom poľovnom revíri potreba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo potreba zabezpečiť starostlivosť o zver, okresný úrad rozhodnutím poverí vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver účastníka konania alebo poľovnícku organizáciu.

Vlastník pozemku, ktorý bol zaradený do poľovného revíru, môže požiadať o vyhlásenie pozemku za nepoľovnú plochu okresný úrad. Ak pozemok prestal spĺňať podmienky nepoľovnej plochy alebo ak zanikli podmienky, pre ktoré bol vyhlásený za nepoľovnú plochu, okresný úrad ho vyhlási za poľovný pozemok a súčasne z vlastného podnetu rozhodne o jeho pričlenení k uznanému poľovnému revíru.

Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov

Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.

Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

Zvernica

Samostatnou zvernicou na účely tohto zákona je druh oploteného poľovného revíru s vhodnými podmienkami na intenzívny chov raticovej zveri, ktorými sú najmä dostatok prírodnej potravy a vody, podmienky na vývoj, pohyb, úkryt, pokoj a rozmnožovanie; uznanou zvernicou je oplotená časť poľovného revíru zriadená užívateľom poľovného revíru na účely prezimovania, rozmnožovania, aklimatizácie, karantény, výskumu zveri a jej lovu alebo na výcvik poľovne upotrebiteľných psov.

Okresný úrad uzná za samostatnú zvernicu súvislé poľovné pozemky vlastníka alebo viacerých vlastníkov vtedy, ak tieto dosahujú výmeru najmenej 50 ha poľovných pozemkov, z ktorých je najmenej 20 ha lesných pozemkov a tieto sú ohradené tak, že zver z nich nemôže voľne vybiehať ani do nich vbiehať; pritom musí dbať na to, aby zvernica mala vhodné podmienky na aklimatizáciu, rozmnožovanie, chov a lov jednotlivých druhov zveri, ktoré majú byť v nej chované, ak žiadateľ dodrží projekt.

Okresný úrad schváli v poľovnom revíri na žiadosť užívateľa poľovného revíru uznanú zvernicu, ak sú pozemky, z ktorých má byť zriadená, dostatočne veľké na účel, na ktorý má zvernica slúžiť, a ak sú ohradené tak, že znemožňujú útek zveri, ktorá sa v nich má chovať, ak ju žiadateľ vybuduje podľa projektu.

Pred vybudovaním oplotenia zvernice a uznaním zvernice alebo schválením zvernice okresný úrad posúdi projekt chovu zveri a výstavby oplotenia a potrebných zariadení vo zvernici, ktorý obsahuje aj štúdiu o vhodnosti prírodných podmienok a iných podmienok na intenzívny chov daného druhu zveri. Projekt vypracúva fyzická osoba, ktorá preukáže na túto činnosť odbornú spôsobilosť, alebo právnická osoba, ktorá preukáže, že zamestnáva takúto fyzickú osobu.

K žiadosti o uznanie samostatnej zvernice žiadateľ okrem dokladov potrebných k žiadosti o uznanie poľovného revíru predloží projekt, záväzný posudok regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, súhlasné stanovisko všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorých sa má zvernica uznať alebo schváliť a stanovisko obvodného úradu životného prostredia, ak ide o pozemky v treťom až piatom stupni ochrany.

Typy zverníc a ich účel

• Generačná zvernica: určená na šľachtenie zveri s vynikajúcimi genetickými vlastnosťami najmä z hľadiska celkovej kondície a trofejovej hodnoty, ktoré by sa mali uplatniť na zazverovanie revírov alebo je určená aj na chov zveri na účel jej lovu vo zvernici.
• Aklimatizačná zvernica: určená na aklimatizáciu zveri pred vypustením do poľovného revíru.
• Karanténna zvernica: určená na sledovanie zdravotného stavu alebo liečbu zveri.

Povolenie na lov "škodnej" zveri a psov a mačiek

Podľa zákona o poľovníctve a vykonávacej vyhlášky, povolenie na lov zveri s otázkou o udelení povolenia podľa §71 ods. 4 a §29 ods. 2 sa vzťahuje aj na lov jazveca. V prípade vlka je potrebné prihliadať na ust. § 71 ods. 1 písm. a) bod 6 vyhlášky. Taktiež je potrebné označiť ulovenú zver podliehajúcu tejto povinnosti značkou v súlade s ust. § 64 zákona o poľovníctve.

Po celý rok sú chránené tieto druhy zveri:

• na celom štátnom území kamzík horský, kozorožec horský, koza bezoárová, los obyčajný, svišť vrchovský, medveď hnedý, vydra riečna, drop veľký, sliepka hlucháňa obyčajného a tetrova obyčajného, sliepka jariabka hôrneho, sliepka moriaka divého, holub plúžik, hrdlička poľná, čvíkota, všetky druhy kačíc (okrem druhov uvedených v § 2 ods. 1 č. 22), bernikla, výr skalný (s výnimkou ustanovenia § 3 ods. 4), kaňa sivá, kaňa popolavá, kaňa močiarna, orly, orol riečny a s výnimkou ustanovení § 3 ods. 2 a 3 sovy, sokoly, myšiak hôrny, jastrab krahulec, volavka popolavá, čajka obyčajná a roháč,
• len v českých krajoch rys ostrovid (s výnimkou ustanovenia § 2 ods. 1 č. 11), mačka divá, jariabok hôrny - kohútik, kormorán veľký (s výnimkou ustanovenia § 3 ods. 3),
• len na Slovensku veverica obyčajná a v poľovných revíroch okrem samostatných a uznaných bažantníc bažantia sliepka.

Nie sú chránené tieto druhy zveri:

• na celom štátnom území sviňa divá (okrem diviačice), králik divý, vlk, líška obyčajná, medvedíkovec kuní, tchor tmavý, tchor svetlý, lasica hranostaj, lasica obyčajná, jastrab veľký, vrana obyčajná (čierna a sivá), straka obyčajná, sojka obyčajná a kavka obyčajná,
• len na Slovensku rys ostrovid a kormorán veľký.

Doba lovu zveri

Doba lovu sa pre nižšie uvedené druhy zveri ustanovuje takto:

Ak pripadne prvý deň určenia lovu na deň najbližšie nasledujúci po dni pracovného pokoja, začína sa doba lovu už v tento deň pracovného pokoja. Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na zverníky, avšak len potiaľ, pokiaľ ide o druh zveri, pre chov ktorej sa zverník zriadil.

V poľovných revíroch, v ktorých sa urobil odchyt zajacov, povoľuje sa odstrel zajacov do 15. januára.

Po celý rok je dovolené loviť v samostatných a uznaných bažantniciach kunu hôrnu a skalnú, jazveca, ježa, myšiaka hôrneho, myšiaka severského, jastraba krahulca, sovu obyčajnú, od 16. mája do 15. júla sokola obyčajného a čajku obyčajnú a na Slovensku po celý rok mačku divú.

Na plôdikových rybníkoch a na výťažníkoch sa smie loviť v dobe od 16. augusta do 31. októbra roháč a po celý rok volavka popolavá a kormorán veľký. Na ostatných obhospodarovaných rybníkoch sa smie loviť volavka popolavá a kormorán veľký od 1. augusta do 30. novembra. Na rybníkoch s veľkochovmi kačíc sa smie loviť čajka obyčajná po celý rok, pokiaľ nie je na takýchto rybníkoch zriadená prírodná rezervácia.

Okresný národný výbor môže po prerokovaní s Československým poľovníckym sväzom a krajským strediskom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody povoliť na žiadosť užívateľa poľovného revíru vybrať po jednom mláďati z jedného alebo niekoľkých hniezd výra obyčajného, pokiaľ je v týchto hniezdach viac mláďat ako jedno. Užívateľ poľovného revíru si smie z výrov vybratých z hniezd ponechať len jedného, ak dosiaľ žiadneho nemá; inak je povinný vybraté výry ponúknuť na kúpu organizácii poverenej zabezpečovaním odchytu zveri, jej nákupom, komorovaním a odbytom.

Spôsob a podmienky lovu a jeho obmedzenie

Všeobecné zásady

• Lov úžitkovej zveri (odstrel i odchyt) možno vykonávať len v takom rozsahu, aby neboli ohrozené jej kmeňové stavy. Užívatelia poľovných revírov sú povinní každý rok vykonať podľa pokynov krajských národných výborov sčítanie zveri.
• S výnimkou svine divej je zakázané loviť zver podliehajúcu poľovnému plánovaniu, chov, odchyt a odstrel ktorej nebol v poľovnom revíri plánovaný.
• Raticovú zver s výnimkou svine divej je dovolené strieľať len guľovnicou; sviňu divú možno strieľať aj brokovnicou jednotnou strelou.
• Povoľuje sa lov zveri poľovnými dravcami (§ 14).
• Odstrel jarabice poľnej je zakázaný.
• Je zakázané loviť zver z motorových vozidiel.

Odstrel drobnej zveri

• Odstrel zajacov, bažantov a kačíc sa smie vykonávať len na spoločných poľovačkách za účasti najmenej troch strelcov. V horských lesných poľovných revíroch alebo ich častiach, kde nie je zajac normovaný a predsa sa ojedinele vyskytuje a spôsobuje škody na lesných kultúrach, môže okresný národný výbor na žiadosť užívateľa poľovného revíru povoliť odstrel zajacov aj osamelým spôsobom lovu. V trvale a dokonale oplotených viniciach môže sa zajac loviť po celý rok; odstrel môže vykonať len poľovnícky hospodár a poľovnícka stráž.
• Zajace sa smú loviť na tej istej ploche len raz za rok; najviac dvakrát za rok sa smú loviť na súvislých lesných plochách o minimálnej výmere 200 ha.
• Odstrel bažantov sa smie vykonávať na tej istej ploche najviac trikrát za rok. Lov bažantích sliepok je zakázaný v poľovných revíroch, v ktorých bola bažantia zver v posledných dvoch rokoch novo vysadená alebo v poľovných revíroch, v ktorých je schválený plán lovu menší ako 100 kusov bažantej zveri.
• Kačice sa smú strieľať aj na ťahu, a to najskôr jednu hodinu pred východom a najneskôr jednu hodinu po západe slnka. Na tomto odstrele sa musia zúčastniť najmenej traja strelci spoločne a musí sa pri ňom použiť najmenej jeden poľovne upotrebiteľný pes. V českých krajoch je povolený lov kačíc na ťahu trikrát týždenne, a to v stredu, sobotu a nedeľu.
• Odstrel slúk vyháňaním pomocou psa je zakázaný.

Spoločné poľovačky

• Počet poľovačiek v jednotlivých poľovných revíroch musí byť úmerný poľovnej ploche poľovného revíru, skutočnému stavu zveri a plánu odstrelu; takisto počet strelcov a honcov zúčastnených na jednotlivých poľovačkách musí byť úmerný poľovnej ploche, na ktorej sa poľovačka koná, počtu pohonov a prelimináru odstrelu (počtu zveri určenému na odstrel pre jednotlivú poľovačku).
• Aby sa zabezpečil potrebný kmeňový stav zveri na ďalšiu plemenitbu, musí sa jedna pätina celkovej poľovnej plochy poľovného revíru nechať ako komora zveri, na ktorej sa nesmie vykonávať žiadna poľovačka. Táto časť musí byť ucelená a musí vykazovať priemerné zazverenie zverou, na ktorú sa poľovačka koná.
• Poľovačky sa smú konať len v sobotu a v dňoch pracovného pokoja. Vo výnimočných prípadoch (napr. z bezpečnostných dôvodov v blízkosti veľkých miest, kde sú poľovné revíry navštevované za rekreačným účelom) môže okresný národný výbor povoliť poľovačky aj vo všedný deň. V poľovných revíroch, v ktorých sa dojednali pre cudzincov poplatkové poľovačky, v štátnych vyhradených poľovných revíroch a v poľovných revíroch, v ktorých štátna organizácia vykonáva právo poľovníctva na vlastný účet, možno konať poľovačky aj vo všedný deň; to platí v dobe od 1. do 15. januára i pre poľovné revíry, v ktorých sa vykonal odchyt zajacov.
• Poľovnícky hospodár je povinný predložiť okresnému národnému výboru plán poľovačiek najneskôr 1 mesiac pred určenou dobou lovu.
• Poľovnícky hospodár alebo v jeho neprítomnosti ním poverený vedúci poľovačky je povinný sa presvedčiť, či všetci zúčastnení strelci majú platné poľovné lístky, či sú zbrane v nich riadne zapísané a či ich výrobné čísla súhlasia. Ak u niekoho zistí, že jeho poľovný lístok je neplatný alebo zbraň alebo číslo uvedenej zbrane nesúhlasí so zápisom v poľovnom lístku, je povinný vyzvať ho, aby opustil poľovačku a prípad oznámiť orgánu Verejnej bezpečnosti.
• Osoby mladšie ako 18 rokov sa smú zúčastniť ako strelci len na spoločných školských poľovačkách. Osoby mladšie ako 15 rokov sa nesmú ako honci zúčastniť na spoločných poľovačkách.
• Pre prvých troch strelcov a pre každých ďalších piatich strelcov musí byť pri každej spoločnej poľovačke na použitie jeden poľovne upotrebiteľný pes.
• Každý pohon musí byť ukončený výložou a poľovačka riadnym výradom všetkej ulovenej zveri.
• Najneskôr nasledujúci deň po skončení poľovačky musí sa vykonať dohľadávka s použitím poľovne upotrebiteľných psov. Pri dohľadávke môže mať poľovnú zbraň len poľovnícky hospodár a poľovnícka stráž ustanovená pre poľovný revír, v ktorom sa dohľadávka vykonáva.

Odstrel raticovej zveri

• Zakazuje sa odstrel chovných jeleňov, t. j. nádejných mladých jeleňov I. vekovej triedy (2-4-ročných) a chovných korunových jeleňov II. vekovej triedy (5-8-ročných) a III. vekovej triedy (9-ročných a starších). Z korunových jeleňov v II. a III. vekovej triede sa za chovné nepovažujú jelene s krátkym a slabým parožím alebo s krátkymi výsadami v korune. Z korunových jeleňov v III. vekovej triede sa za chovné ďalej nepovažujú jelene s jednostrannou korunou a jelene staršie ako 12 rokov.
• Lov raticovej zveri okrem divých svíň nadhánkou alebo nahánkou je zakázaný. Na žiadosť poľovníckeho hospodára môže okresný národný výbor po prerokovaní s okresným výborom Československého poľovníckeho sväzu povoliť lov jeleníc a jelenčiat jelenej zveri nátlačkou, a to jednou skupinou najviac o 5 strelcoch a 2 honcoch v ten istý deň a v tom istom poľovnom revíre za použitia psa spôsobilého na dohľadanie postrelenej zveri.
• U jeleňa siku a jeleňa viržinského možno vykonávať iba odstrel výradových kusov.
• Československý poľovnícky sväz vykonáva každoročne chovateľské prehliadky trofejí. Poľovnícky hospodár je povinný predložiť okresnému výboru Československého poľovníckeho sväzu, v obvode ktorého poľovný revír leží, všetky trofeje ulovenej zveri spolu s hornou a dolnou čeľusťou na posúdenie.

tags: #povolenie #na #lov #zveri #narok