Legislatíva a povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím (ZŤP) sú na Slovensku chránené nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale aj medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a Ústavou Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 hovorí o práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri práceneschopnosti, ako aj pri strate živiteľa. Pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím majú zamestnávatelia špecifické pravidlá, ktoré je dôležité poznať.

Definícia občana so zdravotným postihnutím

Pojem „občan so zdravotným postihnutím“ definuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a zákon č. 328/2002 Z. z. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je osoba invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Zamestnanec je povinný informovať zamestnávateľa o tom, že poberá invalidný dôchodok. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 8 Zákonníka práce, podľa ktorého sa zamestnanec so zdravotným postihnutím považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ sa o tejto skutočnosti dozvie aj pri platení odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Neoznámením tejto skutočnosti sa zamestnanec vystavuje riziku rozviazania pracovného pomeru. Zamestnávateľ však nemá právo vedieť konkrétny dôvod invalidity. Zamestnanec nie je povinný informovať zamestnávateľa o svojom zdravotnom stave.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom so zdravotným postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektora.

Základné povinnosti:

• Vedenie evidencie: Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. b) zákona.
• Poskytovanie údajov úradu práce: Na základe žiadosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zamestnávateľ povinný poskytovať údaje z evidencie.
• Preukazovanie plnenia povinného podielu: Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ doručuje „Ročný výkaz“ na úrad, v ktorého pôsobnosti sa nachádza sídlo zamestnávateľa, resp. sídlo jeho organizačnej zložky. Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2023 predkladané do 31. 03. 2024. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok každoročne zasiela zamestnávateľom (s viac ako 20 zamestnancami), ktorým vznikla povinnosť zamestnávať občanov so ZP v predchádzajúcom roku informácie v sprievodnom liste o povinnosti zamestnávania občanov so ZP, ktorého súčasťou je aj tlačivo Ročného výkazu s poučením - na zadnej strane RV, príp. v elektronickej forme prostredníctvom portálu www.upsvar.sk.

Prispôsobenie pracovných podmienok:

Zdravotné postihnutie je prekážkou pri výkone zárobkovej činnosti, preto viaceré právne predpisy ustanovujú povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím a vytvárať im podmienky tak, aby mali prácu čo najviac uľahčenú, ako aj možnosť zriaďovať chránené dielne alebo chránené pracoviská a integračné sociálne podniky tak, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci. Osoby so zdravotným postihnutím často vyžadujú primeranú formu pomoci alebo osobitný prístup, aby mohli vykonávať svoju prácu, t.j. primerané úpravy. Pri zamestnávaní zdravotne znevýhodnených ľudí je vhodné dohodnúť sa, aby títo sami uviedli aké úpravy považujú pre seba za nevyhnutné. Zamestnávateľ je povinný vytvárať vhodné pracovné podmienky a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov. To zahŕňa aj prispôsobenie pracovného prostredia a pracovného času potrebám zamestnanca so ZŤP. Zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve, za podmienky, že to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje.

Ako príklad môže slúžiť vytvorenie podmienok, akými sú úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca z domu, telepráca. Ľudia so zdravotným postihnutím si spravidla vyžadujú osobitný prístup a vytvorenie mimoriadnych podmienok (napr. bezbariérové architektonické prostredie, prístupné informácie a pod.), bez ktorých nie je pre nich možné plne sa začleniť do spoločnosti a do pracovného procesu.

Zdravotne znevýhodnené osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, bez ktorých by nemali vôbec šancu a prístup k realizácii svojich práv. Vzhľadom na to je nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby v zmysle Antidiskriminačného zákona považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby.

Vzdelávanie a rekvalifikácia:

Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo na vzdelávanie ako ostatní. Zamestnávateľ by mal umožniť zamestnancovi so ZŤP získať potrebnú kvalifikáciu prostredníctvom výcviku alebo štúdia a starať sa o jej zvyšovanie. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

V zmysle § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Celkový počet zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa započítavajú iba zamestnanci v pracovnom pomere, nie tzv. „dohodári“ (osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).

Ak zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 % (tzv. plne invalidný zamestnanec), tak si na účel plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započíta, ako keby zamestnával troch takých občanov. Toto sa nazýva „trojnásobné započítanie“.

Možnosti plnenia povinného podielu:

Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj vzájomnou kombináciou plnenia povinností podľa § 63 ods. 1 písm. d), § 64 alebo § 65 zákona o službách zamestnanosti. Existujú tri hlavné spôsoby:

1. Priame zamestnávanie: Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere.
2. Náhradné plnenie (zadávanie zákaziek): Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e). Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní. V prípade prijatia služby je to 0,7 násobku celkovej ceny práce. Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Medzi doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky patria výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia. Rovnako sú potrebné doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - fotokópia dokladu o priznaní postavenia integračného podniku, chránenej dielne, fotokópia dokladu o priznaní postavenia chráneného pracoviska.
3. Odvod do štátneho rozpočtu: Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce.

Príklad na výpočet povinného podielu

Zamestnávateľ dňa 15. mája zamestnáva 20 zamestnancov (všetci v pracovnom pomere). Z toho sa vypočítajú 3,2 %, čo je 0,64. Nakoľko sa to zaokrúhľuje na celé číslo, bude to 1. V tomto prípade mal k 15. máju zamestnávateľ zamestnávať 1 občana so zdravotným postihnutím. Ak by ho zamestnávateľ nezamestnával k 1. januáru, musí ho zamestnať neskôr v priebehu roka.

Tabuľka 1: Porovnanie výšky zákazky na započítanie 1 občana so zdravotným postihnutím

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súhlas nie je potrebný, ak:

• Zamestnanec dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok.
• Výpoveď je daná z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, nadbytočnosť zamestnanca).
• Sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Dôležité je zdôrazniť, že ochrana sa vzťahuje len na výpoveď, nie na iné spôsoby skončenia pracovného pomeru. Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný pri skončení pracovného pomeru dohodou, okamžitom skončení pracovného pomeru alebo skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy, tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.

Výhody zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím pre zamestnávateľa

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím prináša zamestnávateľom aj určité výhody:

• Zníženie odvodov: Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím je sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne v polovičnej výške (5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca). Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí poistenie v nezamestnanosti.
• Príspevky od štátu: Zamestnávatelia môžu požiadať o rôzne príspevky, napríklad príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska.
• Daňové úľavy: U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.).

tags: #povinnost #ztp #zamestnavatel