Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú na Slovensku významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zároveň Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 ods. 1 garantuje právo na prácu a primerané pracovné podmienky pre všetkých občanov. Zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce a špecifickejšiu úpravu prináša Zákon o službách zamestnanosti.
Definícia a preukázanie zdravotného postihnutia
Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je osoba invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
Dôležité je poznamenať, že za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím).
Povinnosti zamestnávateľa
Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektora.
Všeobecné povinnosti podľa Zákonníka práce
Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Podľa § 158 a § 159 Zákonníka práce je povinnosťou zamestnávateľa:
- zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach,
- umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie,
- utvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia,
- zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
Osoby so zdravotným postihnutím často vyžadujú primeranú formu pomoci alebo osobitný prístup, t.j. primerané úpravy. Pri zamestnávaní zdravotne znevýhodnených ľudí je vhodné dohodnúť sa, aby títo sami uviedli, aké úpravy považujú pre seba za nevyhnutné. Ako príklad môže slúžiť vytvorenie podmienok, akými sú úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca z domu, telepráca.
Vzhľadom na to je nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby v zmysle Antidiskriminačného zákona považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby.
Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
Konkrétnejšiu úpravu povinnosti zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím upravuje Zákon o službách zamestnanosti. Vymedzuje osobitnú výnimku zo zásady zmluvnej voľnosti, nakoľko za obligatórnu povinnosť zamestnávateľa definuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov.
Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím sa týka len tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najmenej 20 zamestnancov, a to len vtedy, ak príslušný úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie osoby so zníženou pracovnou schopnosťou.
Celkovým počtom zamestnancov sa rozumie priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Dôležité je poznamenať, že za zamestnanca sa na účely zákona o službách zamestnanosti považuje fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátna služba príslušníkov Policajného zboru, vojakov a pod.). Zamestnanci vykonávajúci zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) sa do celkového počtu zamestnancov na tento účel nezapočítavajú.
Preukazovanie plnenia povinného podielu
Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ doručuje „Ročný výkaz“ na úrad, v ktorého pôsobnosti sa nachádza sídlo zamestnávateľa, resp. sídlo jeho organizačnej zložky.
Ako podať formulár 941 (2026): Štvrťročné daňové priznanie zo mzdy krok za krokom pre zamestnávateľov
Príklad výpočtu povinného podielu
Zamestnávateľ zamestnáva 264 zamestnancov, z ktorých dvaja sú invalidní. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prvého z nich je 50%, u druhého tento pokles predstavuje až 75%. Príslušný úrad práce zároveň viedol po celý kalendárny rok občanov so zdravotným postihnutím.
V tomto prípade je zamestnávateľ povinný zamestnávať spolu 8 občanov so zdravotným postihnutím (3,2 % z 264 = 8,448 = 8). Do povinného podielu 3,2 % mu však nechýbajú šiesti, ale len štyria.
Možnosti plnenia povinného podielu
Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj vzájomnou kombináciou nasledujúcich spôsobov:
- Priame zamestnávanie: Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere.
- Náhradné plnenie - odvod úradu práce: Ak zamestnávateľ nezamestnáva určený povinný podiel, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce. Celková cena práce sa vypočíta ako súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok predchádzajúceho roka a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. Výška odvodu sa zaokrúhľuje na eurá nadol.
- Náhradné plnenie - zadanie zákazky: Zamestnávateľ môže povinnosť plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
- Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zamestnávateľ zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce, alebo na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce.
- Ak chránená dielňa alebo občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nezhotovujú, na účely sa zamestnávateľovi, ktorý odoberá takéto výrobky, započítava výška 10% peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty.
Príklad na výpočet občanov so zdravotným postihnutím započítaných zákazkou:
Zamestnávateľ v priebehu roka 2021 nakúpi od chránených dielní výrobky v hodnote 3 000 eur (z toho 2 500 eur cena bez DPH). Zamestnávateľ je platiteľom DPH a z nakúpených výrobkov si môže odpočítať DPH vo výške 500 eur. Z ceny zákazky vo výške 2 500 eur tvorili výrobky zhotovované chránenými dielňami 2 000 eur a výrobky nezhotovované chránenými dielňami 500 eur (iba nakupované a ďalej bez zmeny predávané). Do celkovej sumy platieb za nadobudnuté výrobky sa preto započíta 2 000 eur za výrobky zhotovované chránenými dielňami a 50 eur za výrobky nezhotovované chránenými dielňami (za výrobky v hodnote 500 eur nezhotovované chránenými dielňami sa započíta 10 %). Celková suma platieb za nadobudnuté výrobky a prijaté služby v roku 2021 bola 2 050 eur. Výška zákazky na jedného občana so zdravotným postihnutím v roku 2021 je 1 185 eur.
Ak zamestnávateľ nepreukáže plnenie povinného podielu alebo nepodá ročný výkaz, bude vyzvaný a hrozí mu pokuta do výšky 33 193,91 eura.
Chránené dielne a chránené pracoviská
Chránené dielne a chránené pracoviská sú pracoviská, v ktorých pracuje najmenej 50% občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré zamestnávateľ vytvoril alebo prispôsobil zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.
Dôležitým pojmovým znakom špecifickým pre chránené dielne a chránené pracoviská je prispôsobenie pracovných podmienok zdravotnému stavu ich zamestnancov.
Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní túto povinnosť, môže sa zamestnanec obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Rekvalifikácia a vzdelávanie
Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo na vzdelávanie ako ostatní. Osobám so zdravotným postihnutím by malo byť v rámci možností tiež umožnené aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje.
tags: #povinnost #zamestnavat #ztp