Na Slovensku funguje solidárny systém zdravotnej starostlivosti, ktorý zabezpečuje rovnakú zdravotnú starostlivosť každému bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Verejné zdravotné poistenie je povinné, a preto preddavky na poistné odvádza každý občan. Platí ich sám, odvádza ich jeho zamestnávateľ alebo za neho platí poistné štát. V prípade zamestnanca platí odvody zamestnávateľ. Ich výšku si môže zamestnanec skontrolovať na výplatnej páske.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) alebo dobrovoľne nezamestnané osoby si platia preddavky na poistné samy. Samoplatiteľom sa stávate vtedy, ak nie ste zamestnancom, nie ste SZČO a nie ste poistencom, za ktorého platí poistné štát. Poistencom štátu je napríklad dôchodca, evidovaný uchádzač o zamestnanie, matka na materskej dovolenke, študent alebo nezaopatrené dieťa. Poistné za tieto skupiny poistencov platí štát.
Zmeny v platení náhrady mzdy počas PN
Súčasťou konsolidačných opatrení je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti (PN). Toto obdobie sa predĺži z desiatich na štrnásť dní. Zároveň sa menia pravidlá pri odvodových výnimkách, čo znamená, že pri odmenách vyplácaných počas PN, ošetrovného (OČR), materskej, tehotenskej či otcovskej dávke, sa po novom budú odvádzať všetky odvody.
Minister financií zdôraznil, že Slovensko musí zastaviť prudký nárast štátneho dlhu a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tretí konsolidačný balík obsahuje 22 opatrení v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur. Vláda sa preto rozhodla pristúpiť k viacerým krokom, ktoré zasiahnu nielen občanov, ale aj zamestnávateľov. Opatrenie pri PN sa však dotkne najmä zamestnávateľov.
Dlhšie platenie náhrady mzdy počas PN
Jedným z výraznejších opatrení je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy počas práceneschopnosti. V súčasnosti firmy platia náhradu desať dní, po novom sa toto obdobie predĺži na štrnásť dní. Po novom bude Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa.
Tento posun znamená, že firmy budú musieť znášať vyššie náklady, ak ich zamestnanci ochorejú alebo sa stanú dočasne práceneschopnými. Z pohľadu štátu ide o úsporu, no pre zamestnávateľov to predstavuje ďalšiu finančnú záťaž.
Nemocenská dávka sa počíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ). U zamestnancov ide o hrubú mzdu, z ktorej platia sociálne odvody. Výpočet je teda priamo viazaný na predchádzajúce príjmy a výšku platených odvodov. Čím vyšší bol vymeriavací základ, tým vyššia je aj výsledná nemocenská dávka.
U zamestnancov je systém nastavený tak, že počas prvých desiatich dní práceneschopnosti náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ. Od 11. dňa prechádza povinnosť na Sociálnu poisťovňu, pričom dávka predstavuje prvé tri dni 25 percent a od štvrtého dňa 55 percent denného vymeriavacieho základu. To sa zmení a firmy majú vyplácať náhradu príjmu až do 14. dňa.
Zmeny pri odvodoch z odmien počas PN či materskej
Ďalším opatrením je zrušenie výnimky, ktorá doteraz platila pri platení poistného počas obdobia PN, OČR, materskej a otcovskej dovolenky, či počas poberania otcovskej dávky. V súčasnosti platí, že ak zamestnanec počas týchto období dostane odmenu, napríklad bonus alebo prémiu za splnené úlohy, odvádzajú sa z nej iba zdravotné odvody vo výške 15 percent a odvody na úrazové poistenie na úrovni 0,8 percenta. Cieľom tohto opatrenia je zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne.
Po novom sa však bude musieť z takejto odmeny odvádzať kompletný balík odvodov do Sociálnej poisťovne. To znamená, že odmeny vyplatené počas dávok budú pre zamestnávateľov aj zamestnancov finančne náročnejšie. Zamestnanec bude musieť z odmeny zaplatiť celkovo 9,4 percenta na sociálne poistenie.
Od 1. januára 2026 sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného u zamestnancov i zamestnávateľov pri všetkých sociálnych situáciách. Táto zmena vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá bola prijatá v rámci konsolidačného balíka. V praxi to znamená, že zamestnanci aj zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov. S účinnosťou od 1. januára 2026 tak zamestnanec už nebude mať vylúčenú povinnosť platiť poistné počas zákonom stanovených sociálnych udalostí. Ak v tomto čase dosiahne príjem, bude z neho platiť poistné. Rovnaká zmena platí aj pre zamestnávateľov, ktorí od 1. januára 2026 už nebudú mať vylúčenú povinnosť platiť poistné za zamestnanca počas spomínaných období. Ak teda zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi počas trvania týchto udalostí príjem, ktorý je vymeriavacím základom, povinnosť zaplatiť poistné bude mať zamestnanec aj zamestnávateľ. Zamestnávateľ bude musieť uviesť túto sumu vymeriavacieho základu v mesačnom výkaze a tieto obdobia zahrnúť do počtu dní, za ktoré sa poistné platí.
Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení. SZČO budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. Rovnako to platí pre dobrovoľne poistené osoby, ktoré nebudú platiť poistné v období poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského. Zákon myslí aj na prechodné obdobie: ak zamestnávateľ po 31. decembri 2025 zúčtuje príjem za obdobie pred 1. januárom 2026, uplatnia sa naňho pôvodné pravidlá.
MATERSKÁ, OTCOVSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA, poistenie v zamestnaní (EI) v Kanade
Kto sú poistenci štátu?
Štát platí odvody za takzvaných poistencov štátu. Sú nimi:
- nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky
- študent do 26 rokov, ale len do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa (forma štúdia nerozhoduje, t.j. denný aj externý študent)
- študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa
- zahraničný študent z iného členského štátu EÚ, zahraničný študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv alebo žiak či študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a študuje na slovenskej škole
- doktorand (vo veku do 30 rokov, študuje v dennej forme štúdia, nie však dlhšie, ako je štandardná dĺžka doktorandského študijného programu a nezískal ešte vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa)
- poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku alebo poberateľ dôchodku z cudziny
- osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok
- invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok
- evidovaný uchádzač o zamestnanie
- poberateľ rodičovského príspevku
- osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov
- osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
- osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov
- osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby
- poberateľ dávky v hmotnej núdzi alebo spoločne posudzovaná osoba
- osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe, osoba vo výkone detencie
- azylant (štát platí po dobu šiestich mesiacov od udelenia azylu)
- osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo
- osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb
- osoba poberajúca náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nemocenské, materské alebo ošetrovné
- osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe jeho vyplácania, ale práceneschopnosť alebo potreba ošetrovania blízkej osoby stále trvá
- poberateľ príspevku za opatrovanie
- manželka alebo manžel štátneho zamestnanca v cudzine
- cudzinec zaistený na území Slovenska
- osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka pre dočasnú neschopnosť vykonávať štátnu alebo vojenskú službu
- osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu
- štipendista v rámci programu schváleným vládou SR alebo realizovaným na základe medzinárodnej zmluvy, ak takejto osobe je priznané štipendium na dobu v trvaní viac ako jeden mesiac
Minimálne odvody
SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie:
- v roku 2024: minimálny preddavok - 97,80 €
- v roku 2025: minimálny preddavok - 107,25 €
- v roku 2026: minimálny preddavok - 121,92 €
Maximálny preddavok nie je určený. Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia z týchto preddavkov polovicu. Na výpočet odvodov do verejného zdravotného poistenia môžete použiť odvodovú kalkulačku.
