Odchod do dôchodku: Nároky, povinnosti a zmeny v legislatíve

Starostlivosť o zamestnancov pri ukončení pracovného pomeru z dôvodu odchodu do dôchodku je dôležitou súčasťou pracovného práva. Zákonník práce upravuje podmienky pre vznik nároku na odstupné a odchodné, pričom tieto dve plnenia majú odlišný charakter a účel.

Zákonník práce a dôchodok

Čo je odchodné a kedy naň vzniká nárok?

Odchodné je pracovnoprávny inštitút, ktorý predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.

V Zákonníku práce sú definované dve hlavné situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

  • Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70 %). V tomto prípade stačí samotný vznik nároku na dôchodok.
  • Ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Ak zamestnanec požiadal o starobný dôchodok do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru, nárok na odchodné mu patrí, aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemal rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu právoplatného odsúdenia zamestnanca pre úmyselný trestný čin alebo závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr.

Rozdiel medzi odstupným a odchodným

Výška odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Minimálna výška odchodného je teda najmenej priemerný mesačný zárobok zamestnanca.

Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Na výpočet sa použije priemer pre pracovno-právne účely, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca (§ 134 ods. 4 ZP).

Čo je odstupné a kedy naň vzniká nárok?

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce.

Nárok na odstupné vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce, napríklad ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, alebo sa stal nadbytočným a jeho pozícia sa bude rušiť. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Nárok na odchodné a odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, kedy posledné zmeny, v súvislosti s ich poskytnutím, upravila novela č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. 11. 2022.

Príklady situácií nároku na odstupné

Pravidlá pre zamestnávateľov a tvorba rezerv

Obec zamestnáva zamestnanca, ktorý v priebehu roka 2024 dosiahol dôchodkový vek, ale neodišiel do starobného dôchodku. Zamestnanec bude mať nárok na odchodné pri odchode do starobného dôchodku. Obec má povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12.2024. Obdobne, ak obec zamestnáva zamestnanca, ktorý v priebehu roka 2025 dosiahne dôchodkový vek a plánuje zotrvať v pracovnom pomere do dosiahnutia dôchodkového veku, má obec povinnosť tvoriť rezervu na odchodné.

V prípade učiteľky MŠ, ktorá si bude žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku a končí pracovný pomer dohodou k 30.11.2024, a v dohode je uvedené, že odchodné bude vyplatené po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku, ktoré sa predpokladá až v roku 2025, je potrebné tvoriť rezervu 553/323 v roku 2024. Táto rezerva bude nedaňovým nákladom a pripočítateľnou položkou v rámci daňového priznania za rok 2024. Na výpočet výšky rezervy sa použije priemerný zárobok za IV.Q 2024.

Novinky v Zákonníku práce týkajúce sa odchodu do dôchodku

Novela Zákonníka práce priniesla výraznú zmenu, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2022. Touto zmenou bola možnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Konkrétne, do ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce pribudlo nové písmeno f), ktoré hovorilo o možnosti výpovede z dôvodu, že zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok.

Z uvedeného znenia novely Zákonníka práce vyplývalo, že tieto dve podmienky, čiže dosiahnutie veku 65 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku, museli byť splnené kumulatívne, teda súčasne. Táto zmena sa stretla s rozpačitými postojmi, pretože jednou zo základných zásad Zákonníka práce je zásada zákazu diskriminácie na základe veku.

Krajina Pravidlá pre zamestnancov vo vyššom veku
Írsko Zamestnanec starší ako 66 rokov nemá nárok na odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru.
Švédsko Pracovný pomer zamestnancov, ktorí dosiahli vek 67 rokov, sa končí uplynutím výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca bez ohľadu na dĺžku pracovného pomeru.
Veľká Británia Zamestnanci starší ako 65 rokov nemôžu namietať nespravodlivé ukončenie pracovného pomeru súdnou alebo inou cestou.

Avšak, Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 15.12.2021 rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Toto rozhodnutie znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1.1.2022 neuplatňuje a zamestnávatelia ho nemôžu využiť. To znamená, že zamestnávateľ nemôže dať výpoveď zamestnancovi len z dôvodu, že dovŕšil 65 rokov a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok.

tags: #povinnost #odchodu #do #dochodku