Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) predstavuje špecifickú oblasť pracovného práva, ktorá si vyžaduje od zamestnávateľov dodržiavanie viacerých zákonných povinností. Tieto povinnosti sú zamerané na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, vyrovnanie ich znevýhodnenia na trhu práce a zabezpečenie rovnakých príležitostí. Cieľom je umožniť týmto zamestnancom pracovné uplatnenie a zároveň pomôcť zamestnávateľom splniť ich zákonné záväzky.
Pojem "občan so zdravotným postihnutím" je definovaný v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Podľa tohto zákona sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá je uznaná za invalidnú v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pre účely posudzovania invalidity je kľúčový pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, alebo v prípade policajtov a profesionálnych vojakov pokles schopnosti vykonávať službu či primerané civilné zamestnanie.
Je dôležité rozlišovať medzi pojmami "občan s ťažkým zdravotným postihnutím" a "zdravotne ťažko postihnutý", ktoré nie sú synonymá. Status občana so zdravotným postihnutím sa preukazuje rozhodnutím o invalidite alebo oznámením Sociálnej poisťovne, prípadne posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, má zákonnú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Táto povinnosť vyplýva zo zákona o službách zamestnanosti a vzťahuje sa na zamestnávateľov štátneho aj súkromného sektoru.
Túto povinnosť je zamestnávateľ povinný preukázať najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára. Pri výpočte celkového počtu zamestnancov sa do úvahy berie priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzickej osobe, pričom zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nezapočítavajú.
Okrem plnenia povinného podielu zamestnávania má zamestnávateľ aj ďalšie povinnosti podľa Zákonníka práce (§ 158 a 159):
- Zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach.
- Umožňovať mu získanie a zvyšovanie kvalifikácie prostredníctvom výcviku alebo štúdia.
- Zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanec mohol dosahovať rovnaké pracovné výsledky a aby mu bola práca uľahčená.
- Uzatvoriť so zamestnancom písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečiť ju v pracovnom čase, pričom čas rekvalifikácie je prekážkou v práci a patrí zaň náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Zamestnávateľ je tiež povinný viesť evidenciu zamestnancov so zdravotným postihnutím a na žiadosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať údaje z tejto evidencie.
Možnosti plnenia povinného podielu
Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím viacerými spôsobmi:
- Priame zamestnávanie: Zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere.
- Zadávanie zákaziek: Zadávaním zákaziek chránenej dielni alebo chránenému pracovisku.
- Odoberanie tovaru alebo služieb: Odoberaním tovaru alebo služieb od občana so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou.
- Kombinácia uvedených spôsobov.
Pri zadávaní zákazky na odobratie tovaru sa na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadáva zákazka vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce. Pri službách je to 0,7 násobku celkovej ceny práce. Tieto hodnoty sa vypočítavajú z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok.
V prípade, ak zamestnávateľ nezamestnáva určený povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce za každého chýbajúceho občana.
Chránené dielne a pracoviská
Chránená dielňa alebo chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým nie je možné poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky sú prispôsobené zdravotnému stavu týchto osôb. Zriadenie chráneného pracoviska zahŕňa aj vytvorenie alebo prispôsobenie jednotlivého pracovného miesta.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru
Zákonník práce poskytuje zvýšenú ochranu zamestnancom so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ potrebuje na platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou vopred udelený súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Bez tohto súhlasu je výpoveď neplatná.
Existujú však výnimky, kedy súhlas úradu nie je potrebný. Ide napríklad o skončenie pracovného pomeru dohodou, okamžité skončenie pracovného pomeru alebo skončenie v skúšobnej dobe. Taktiež nie je potrebný súhlas pri výpovedi z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, alebo ak zamestnanec dosiahol vek na nárok na starobný dôchodok.
Zamestnávateľ má tiež povinnosť výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, ak u neho pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
Pochopenie rozdielov v zamestnanosti pre ľudí so zdravotným postihnutím
Je dôležité si uvedomiť, že účinnosť rozhodnutia o invalidite nie je časovo obmedzená a zamestnávateľ by mal dodržiavať všetky zákonné postupy, aby sa vyhol možným súdnym sporom.
