Na základe nálezu Ústavného súdu SR z 7. júna 2006 prijala Národná rada SR dňa 7. septembra 2006 zákon č. 529/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona nadobudla účinnosť dňa 1. októbra 2006.
Účelom nového zákona je zosúladenie právnej úpravy poskytovania invalidných dôchodkov a čiastočných invalidných dôchodkov priznaných pred 1. januárom 2004 s Ústavou SR. Ústavný súd SR totiž rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, nie je v súlade s Ústavou SR. Konštatoval porušenie ústavného práva občana tým, že trvanie invalidity ako podmienky nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení, sa posudzuje podľa nových kritérií, čím sa do minulých skutkových a právnych vzťahov vniesla právna neistota.
Dôsledky novely pre poistencov
Novela zákona prináša zmeny v posudzovaní trvania invalidity pre rôzne skupiny poistencov. Opätovnému posúdeniu nebudú podliehať poistenci, u ktorých posudková komisia pred 1. januárom 2004 vyslovila záver, že ich zdravotný stav je trvalý. Týmto poistencom sa výplata invalidného dôchodku, ktorý predtým poberali, automaticky obnoví v takej výške, v akej im dôchodok patril k 1. januáru 2004, vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004.
Opätovné posúdenie trvania invalidity
Tých poistencov, ktorým bolo preskúmané trvanie invalidity podľa nových kritérií s určením percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čaká opätovné posúdenie. Po preskúmaní Sociálna poisťovňa rozhodne:
- o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a o nároku na jeho výplatu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,
- o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003,
- o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Po posúdení invalidity Sociálna poisťovňa rozhodne buď o nároku na invalidný dôchodok, alebo o zmene jeho sumy, a to spätne odo dňa, v ktorom z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť došlo k zániku nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok alebo k zmene jeho sumy. Ochrana poistenca spočíva v tom, že ak je v súčasnosti vyplácaný invalidný dôchodok, v ktorého sume je zohľadnený percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako pôvodne vyplácaný invalidný dôchodok, ponechá sa mu naďalej výplata vyššieho invalidného dôchodku.
Vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky
Rovnaký postup by sa mal uplatniť aj na vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O vdovskom dôchodku, vdoveckom dôchodku a sirotskom dôchodku však Sociálna poisťovňa rozhodne len vtedy, ak manželka, manžel a nezaopatrené dieťa zomretého poistenca podá podnet na preskúmanie.
Lehoty a iniciatíva Sociálnej poisťovne
V prípade invalidných dôchodkov a čiastočne invalidných dôchodkov rozhodne Sociálna poisťovňa aj z vlastného podnetu. V súlade s touto povinnosťou novela ustanovuje trojročnú lehotu, ktorá plynie odo dňa účinnosti zákona a v ktorej možno podať podnet na opätovné prehodnotenie invalidity. Novela tiež zakotvuje lehotu 18 mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa podania podnetu alebo odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa začala konať z vlastnej iniciatívy, v ktorej rozpätí musí Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nárokoch na invalidné dôchodky a pozostalostné dôchodky.
Definícia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia
Pre účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je zamestnancom fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a). Taktiež sem patria osoby v právnom vzťahu zakladajúcom právo na nepravidelný príjem, príjem z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ako aj osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných, pohotovostných či branných záloh. Zamestnancom je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je podľa tohto zákona fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť.
Poistencom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1, a to aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem.
Vznik a zánik povinného poistenia
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon zárobkovej činnosti. Zaniká dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti.
Ak je SZČO opätovne v postavení SZČO, povinné poistenie vzniká odo dňa, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, alebo od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, ak od zániku posledného oprávnenia neuplynulo viac ako 60 mesiacov.
Prerušenie povinného poistenia
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
Ďalšie dôvody prerušenia zahŕňajú:
- čerpanie rodičovskej dovolenky, ak neplynie obdobie nároku na výplatu materského,
- od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa,
- od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby,
- v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO.
Nemocenské dávky a ochranná lehota
Nárok na nemocenské dávky vzniká aj vtedy, ak vznikol dôvod na ich poskytnutie po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote, a to za obdobie, za ktoré bolo zaplatené poistné. Ochranná lehota pre poistenkyňu, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie.
Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.
Nárok na nemocenské a ošetrovné
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa.
Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní.
Nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Zaniká dňom skončenia tejto potreby.