Vzhľadom na komplexnosť problematiky sociálneho a zdravotného poistenia na Slovensku, je dôležité venovať pozornosť aj potvrdeniu o platení poistného na výsluhový príspevok. Tento článok sa zameriava na túto problematiku v kontexte existujúcej legislatívy.
Legislatívny rámec sociálneho a zdravotného poistenia
Slovenský právny systém upravuje oblasť sociálneho a zdravotného poistenia rozsiahlym množstvom zákonov a predpisov. Prehľad niektorých z nich, relevantných pre tému, je uvedený nižšie:
- Zákony a ich novely: Zoznam obsahuje rozsiahly výpočet zákonov, ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako aj ďalšie zákony súvisiace so zdravotným poistením, starobným dôchodkovým sporením a inými oblasťami. Ide napríklad o zákony č. 551/2003 Z. z., 600/2003 Z. z., 5/2004 Z. z., 43/2004 Z. z., 186/2004 Z. z. a mnoho ďalších, až po najnovšie novely.
- Nálezy Ústavného súdu: Zoznam obsahuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú nesúladu niektorých ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd.
- Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady: V prípade, ak občan SR pracoval v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát EÚ) a zárobkovú činnosť v tomto členskom štáte EÚ skončil, tak sa naňho vzťahujú aj Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia 883/2004 (ďalej len „koordinačné nariadenia EÚ).

Verejné zdravotné poistenie: Vznik a zánik
Verejné zdravotné poistenie je povinné pre všetky osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Vznik poistenia
Verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka. U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods.
Zánik poistenia
Verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká dňom pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká dňom zániku skutočností uvedených v § 3 ods.
Prihláška do zdravotnej poisťovne a zmena poisťovne
Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral. Prihlášku možno podať len v jednej zdravotnej poisťovni. Ak poistenec podal prihlášku do 30. septembra kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1. nasledujúceho kalendárneho roka. Ak poistenec podal prihlášku po 30. septembri roka, prihláška sa považuje za podanú 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
Povinnosti zdravotnej poisťovne
Zdravotná poisťovňa je povinná poistencom potvrdiť prihlášku do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola prihláška podaná.
Zmena zdravotnej poisťovne
Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Ak poistenec podal prihlášku do 30. septembra kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1. nasledujúceho kalendárneho roka. Ak poistenec podal prihlášku po 30. septembri roka, prihláška sa považuje za podanú 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Platenie poistného a vymeriavací základ
Platiteľom poistného je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, štát a zamestnávateľ.
| Platiteľ poistného | Výška poistného z vymeriavacieho základu |
|---|---|
| Zamestnanec | 4 % |
| Samostatne zárobkovo činná osoba | 14 % |
| Zamestnávateľ | 10 % (zamestnanca) |
| Štát | Za osoby uvedené v § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení |
Vymeriavací základ
Vymeriavací základ zamestnanca je príjem zo závislej činnosti. Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti. Vymeriavací základ štátu je suma, ktorá je určená zákonom.
Potvrdenie o zamestnaní a dávka v nezamestnanosti
Strata zamestnania je vážna životná situácia. Občan, bývalý zamestnanec, stráca príjem zo zárobkovej činnosti, preto musí riešiť svoje finančné zabezpečenie. Na to, aby vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, je občan povinný splniť podmienky ustanovené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“) a v zákone č. 461/2003 Z. z.
Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) ZSP vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nároku na dávku v nezamestnanosti prostredníctvom žiadosti podľa § 34 ods. 2 ZSZ a prílohy č. 2 písmena A v súlade s § 75 ods.
Ako vybaviť potvrdenie o príjme - živnostník / sro
Podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
Zoznam dokladov, ktorými občan osvedčuje skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a sú súčasťou žiadosti, je podľa prílohy č. 2 ZSZ nasledovný:
- fotokópia potvrdenia o zamestnaní podľa § 75 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), v ktorom bývalý zamestnávateľ uvádza údaje o zamestnaní podľa § 75 ods.
- čestné vyhlásenie, že občan nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, napr. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) alebo podľa zákona č. 513/1991 Zb.
- fotokópia dohody alebo zmluvy, na základe ktorej vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 6 ods. 2 ZSZ.
Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
Podľa § 293de novely ZSP prechodného ustanovenia k úprave účinnej od 1. 7. Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorej toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 30. 6. 2014 a ktorá je povinne nemocensky poistená k 1. 1. 2014, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká od 1. 7. 2014, ak sa v § 293de ods.
Od 1. 7. Zamestnancovi, ktorý je povinne nemocensky poistený, zaniká od 1. 7. 2014 dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ak dobrovoľné nemocenské poistenie (ďalej len „DNP“) k 1. 7. 2014 netrvalo 270 dní, resp. nepretržite najmenej 26 týždňov, DNP zanikne až v deň, kedy sa dosiahne 270 dní DNP a najmenej 26 týždňov nepretržitého DNP.
Výška dávky v nezamestnanosti
Základnou podmienkou, ktorá ovplyvňuje vznik a zánik nároku na dávku v nezamestnanosti, je dodržanie maximálnej výšky mzdy alebo odmeny v sume 148,57 € za príslušný kalendárny mesiac podľa § 6 ods.
Dávka v nezamestnanosti sa podľa § 116 ZSP vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. DVZ sa podľa § 108 ods. 2 ZSP zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podľa § 108 ods. 2 ZSP podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa ZSP alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Výsluhový príspevok a výsluhové zabezpečenie
Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR je podľa zákona č. 328/2002 Z. Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou, na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli. Prílohy k žiadosti sa predkladajú v origináli alebo overenej kópii. V prípade žiadateľa o dávku podľa § 143 h zákona č. 328/2002 Z. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. meno, priezvisko a postavenie vo vzťahu k poberateľovi dávky (napr. Nároky prechádzajúce na uvedené osoby nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb. O vyplatenie dávky žiada jedna z oprávnených osôb za všetky oprávnené osoby spoločne alebo každá z oprávnených osôb osobitne, a to neformálnou písomnou žiadosťou.

Náhrada služobného platu a výsluhové zabezpečenie
Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 5 písm. a), ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 5 písm.
Čistý denný služobný plat profesionálneho vojaka sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, mesačných platov podľa osobitného predpisu bez prepočtu platovým koeficientom príslušnej krajiny a mesačných hodnostných platov a príplatku za výkon mimoriadnej služby, okrem súčtu platov podľa § 6 ods. 4 písm. a) a § 6 ods. 5 písm. a), ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi tieto platy patrili, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril plat podľa § 6 ods. 4 písm. a) a § 6 ods. 5 písm.
Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončí alebo zruší a bol mu doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený podľa osobitného predpisu, doplatí sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi rozdiel medzi dávkou nemocenského zabezpečenia. Rozhodujúce obdobie na zistenie čistého denného služobného platu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná neschopnosť, ak v § 12 ods.
Ako vybaviť potvrdenie o príjme - živnostník / sro
Náhrada za stratu na služobnom plate
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka pri uznaní invalidity patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému platu policajta alebo profesionálneho vojaka dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti. Ak služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka pred skončením služobného pomeru trval menej ako tri kalendárne mesiace, zisťuje sa služobný plat policajta alebo profesionálneho vojaka z celej doby trvania služobného pomeru.
Jednorazové mimoriadne odškodnenie
- Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60.
- Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu podľa § 60 a najviac šesťdesiatnásobku základu podľa § 60.
Náhrada nákladov na výživu pozostalých
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, voči ktorým mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Náhrada nákladov na výživu pozostalých sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol zomretý povinný platiť ku dňu svojej smrti, pričom úhrn takto vyplatených súm nesmie presiahnuť sumu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorú by mal zomretý nárok v čase úmrtia.
Výsluhový príspevok a odchodné
Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorí sú po skončení služobného pomeru bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatí do služobného pomeru, výsluhový príspevok pri tomto skončení služobného pomeru nepatrí.
Odchodné podľa odseku 1 patrí aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorí boli opätovne prijatí do služobného pomeru, ak tento novovzniknutý služobný pomer trval nepretržite najmenej 13 rokov. Ak po skončení služobného pomeru je policajt alebo profesionálny vojak bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatý do služobného pomeru, odchodné mu po tomto skončení služobného pomeru nepatrí.
Zníženie odchodného
- Policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, sa znižuje odchodné podľa § 33 ods.
- Hasičovi, ktorého služobný pomer skončil z dôvodu uvedeného v § 33 ods. 1 písm. b) šiesteho bodu a ôsmeho bodu, sa znižuje odchodné podľa § 33 ods.
Úmrtné a jednorazový príplatok k úmrtnému
Ak sa skončí alebo zanikne služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak nárok v čase úmrtia.
Ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil alebo zanikol služobný pomer úmrtím v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má oprávnená osoba nárok na jednorazový príplatok k úmrtnému.
Výsluhový dôchodok
Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov.
Výpočet výsluhového dôchodku
- Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5 % základu zisteného podľa § 60.
- Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60.
- Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60.
- Za 36. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 4 % základu zisteného podľa § 60.

Vdovský a sirotský výsluhový dôchodok
Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia.
Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa, alebo ak dieťa prestane byť nezaopatrené.
Doby započítané do doby trvania služobného pomeru
Do doby trvania služobného pomeru sa započítavajú rôzne obdobia, napríklad:
- trvanie služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993.
- trvanie služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992.
- trvanie služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1994.
- pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z.
- výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. decembra 1992.
- výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002.
- výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994.
- výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002.
- výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2005.
- výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. decembra 2001.
- pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb.
Pri opätovnom skončení služobného pomeru sa do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 pripočítajú aj dni neskončených rokov trvania služobného pomeru, ktoré neboli zhodnotené v celkovej dobe trvania predchádzajúcich služobných pomerov; celková výška výsluhového príspevku, odchodného a výsluhového dôchodku ustanovená v § 31 ods. 3 a 4, § 33 ods. a) u policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených.