Lekárska posudková činnosť je oblasť, ktorá má významný vplyv na životy mnohých ľudí. Posudkový lekár, ako znalec v tejto oblasti, zohráva kľúčovú úlohu pri posudzovaní zdravotného stavu a jeho dopadu na rôzne aspekty života jednotlivca. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých posudkový lekár vykonáva svoju činnosť, a na rôzne aspekty s tým spojené.
Lekárska posudková činnosť a jej právny rámec
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Právny rámec tejto činnosti tvoria najmä:
- Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Lekárska posudková činnosť sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Výnimkou sú špecifické posúdenia na účely peňažného príspevku na opatrovanie, ktoré sa vykonávajú v konaní o peňažnom príspevku na opatrovanie. Ide o posúdenie psychickej a fyzickej schopnosti opatrovateľa vykonávať opatrovanie a posúdenie psychickej a fyzickej schopnosti osoby s ŤZP udeliť písomný súhlas s opatrovaním.
Oblasti posudzovania posudkovým lekárom
Posudkový lekár posudzuje rôzne aspekty zdravotného stavu, ktoré majú vplyv na sociálne zabezpečenie a kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Medzi hlavné oblasti patrí:
- Potreba opätovného posúdenia funkčných dôsledkov zdravotného stavu posudzovanej osoby.
- Potreba individuálnej prepravy osobným motorovým vozidlom.
- Možný druh sociálnej služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok pre účastníka konania.
V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom posudkový lekár posudzuje, či je osoba fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či je odkázaná na sprievodcu.
V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Integrovaná posudková činnosť
Uvedená lekárska posudková činnosť sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku. Viac informácií o integrovanej posudkovanej činnosti je uvedených v časti Integrovaná posudková činnosť.
Lekársky a znalecký posudok: Rozdiely
Ľudia si často zamieňajú pojem lekársky a znalecký posudok. Hlavným rozdielom je, že znalecký posudok môže vydať iba znalec, ktorý je zapísaný v zozname znalcov vedenom ministerstvom spravodlivosti a ktorý zložil odbornú skúšku z daného odboru.
Lekársky posudok
Vypracovanie lekárskeho posudku je náročné a zohráva hlavnú úlohu pri určovaní náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Túto problematiku upravuje zákon č. 437/2004 o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na to, aby poškodený mohol dostať náhradu za bolesť alebo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, je nutné, aby bol vypracovaný lekársky posudok. Tento posudok vypracuje posudzujúci lekár (ošetrujúci lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví) a je vydaný zdravotníckym zariadením, ktorého lekár tento posudok vypracoval.
Posledný ošetrujúci lekár má povinnosť vydať tento posudok na základe žiadosti poškodenej osoby. So súhlasom poškodeného túto žiadosť môže podať aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady. Sumu za vypracovanie lekárskeho posudku uhrádza fyzická alebo právnická osoba, na ktorej vyžiadanie sa lekársky posudok vypracoval. Podmienkou vydania lekárskeho posudku je, aby sa zdravotný stav poškodeného mohol považovať za ustálený.
Hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
Lekársky posudok, ktorým lekár hodnotí bolesť, by sa mal vystaviť až po tom, ako pacient ukončí liečenie. Je to z toho dôvodu, lebo až po skončení liečenia je možné zistiť, aké následky mal daný úraz na poškodenom. Pokiaľ ide o hodnotenie bolesti, je potrebné ju objektívne posúdiť. To znamená, že musí byť primeraná poškodeniu, ktoré bolo zistené, liečeniu alebo odstraňovaniu jeho následkov. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností dospel k celkovému počtu bodov. Jednotlivé body prislúchajúce zraneniam môžete nájsť v prílohe zákona (zákon č. 437/2004 o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia). Môže nastať situácia, kedy poškodený má zranenie, ktoré sa v prílohe zákona nenachádza. V takom prípade sa takéto poškodenie zdravia porovná s iným poškodením, ktoré má podobný charakter.
Sťaženie spoločenského uplatnenia môže lekár hodnotiť vtedy, ak poškodenie zdravia zanechá na poškodenom nepriaznivé následky pre jeho ďalší život a pre uspokojovanie jeho spoločenských aj životných potrieb. Teda pôjde o následky, ktoré majú trvalý charakter. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa taktiež riadi sadzbami ustanovenými prílohou k zákonu. Hľadí sa predovšetkým na závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov tohto poškodenia. Ak je možné tieto následky napraviť, a to jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému, aby na takýto výkon dal súhlas.
Znalecký posudok
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Na základe lekárskeho posudku sa poskytuje rovnako aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Lekársky posudok predkladá poškodený poisťovni ako podklad pre uplatnenie náhrady škody na zdraví. Poisťovňa môže mať pochybnosti o správnosti hodnotenia bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Poisťovňa nie je povinná bezpodmienečne akceptovať lekársky posudok, ktorý predložil poškodený. Poisťovňa zvykne závery lekárskeho posudku konfrontovať so zdravotnou dokumentáciou poškodeného. Ak poisťovňa má dôvodné pochybnosti o záveroch lekárskeho posudku môže požiadať o vydanie znaleckého posudku. Rovnako si znalecký posudok môže nechať vypracovať aj poškodený, pokiaľ mu poisťovňa znížila náhradu škody na zdraví než si uplatnil v lekárskom posudku. O vydanie znaleckého posudku môže požiadať aj osoba zodpovedná za poškodenie na zdraví. Znalecký posudok buď potvrdí alebo vyvráti závery lekárskeho posudku. Znalecký posudok je vyššia odborná forma preukázania nároku poškodeného.
Znaleckú činnosť upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Znalecká činnosť v medicíne je kľúčovou pre spory týkajúce sa škody na zdraví. Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná znalcami. Zoznam znalcov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko ale bo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru. Opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť.
Znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Súd alebo iný orgán verejnej moci určí formu znaleckého posudku. Písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie pre skúmateľnosti znaleckého posudku a znaleckú doložku. Znalecká doložka obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov.
Postavenie a úloha znalca v trestnom konaní
V trestnom konaní má znalec nezastupiteľné miesto pri objasňovaní skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Jeho úlohou je objektívne posúdenie odborných otázok, pričom nesmie riešiť právne otázky. Znalec je povinný vyjadriť sa k odborným otázkam, ktoré spadajú do jeho kompetencie, a v prípade potreby navrhnúť pribratie ďalšieho znalca.
Pribratie znalca a jeho poučenie
O pribratí znalca rozhoduje orgán činný v trestnom konaní. Znalec je pred výsluchom poučený v zmysle § 144 ods. 1, ods. 2 Tr. por. o svojich právach a povinnostiach, ako aj o trestných následkoch nepravdivého znaleckého posudku v zmysle § 347 Tr. zák.
Práva a povinnosti znalca
Znalec má právo klásť otázky obvinenému a svedkom, prezerať si spisy a navrhovať doplnenie dokazovania. Je povinný vypracovať znalecký posudok v lehotách stanovených orgánom činným v trestnom konaní a zúčastňovať sa na úkonoch trestného konania.
Znalecký posudok ako dôkazný prostriedok
Znalecký posudok je významným dôkazným prostriedkom v trestnom konaní. Súd je povinný hodnotiť znalecký posudok rovnako starostlivo ako každý iný dôkaz, pričom prihliada na jeho odbornosť, úplnosť a presvedčivosť.
Obmedzenia a povinnosti znalca
Znalec sa musí vyvarovať prekračovania hraníc svojej odbornej kompetencie a riešeniu právnych otázok. Otázky kladené znalcovi nesmú byť sugestívne, úskočné alebo klamlivé.
Súkromný znalecký posudok
V civilnom konaní predpokladá a vyžaduje aktivitu sporových strán. Súkromný znalecký posudok môže podstatne ovplyvniť rýchlosť, efektívnosť a výsledok sporu o náhradu škody na zdraví. Ktorákoľvek zo strán súdneho sporu je oprávnená predložiť vlastný súkromný znalecký posudok. Súkromný znalecký posudok môže predložiť poškodený aj poisťovňa. Strany si sami môžu vybrať znalca, ktorého poveria vypracovaním súkromného znaleckého posudku. Tým sa vytvára manévrovací priestor pre stranu sporu zadovážiť závery znalca v prospech objednávateľa súkromného znaleckého posudku.
Súkromný znalecký posudok je možné predložiť v ktoromkoľvek štádiu civilného konania, od podania žaloby až do skončenia dokazovania. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súkromný znalecký posudok je postavený teda na úroveň znaleckému posudku, ktorého vyhotovenie nariadil súd. Súkromný znalecký posudok musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti a doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Zákon nevylučuje aby sa súkromný znalecký posudok vyhotovil i počas súdneho konania. V takomto prípad súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec má možnosť nahliadnuť do spisu, len ak sa znalecký posudok vypracováva počas sporu. Pred začatím sporu súdny spis neexistuje. Súkromný znalecký posudok nemôže byť podaný do zápisnice, musí byť predložený len v písomnej forme. Súkromný znalecký posudok môže strana sporu predložiť buď spolu so žalobou alebo v priebehu sporu. Okrem toho môže strana navrhnúť ako dôkazný prostriedok znalecké dokazovanie, ktoré nariadi súd.
Strana sporu má možnosť zareagovať na súkromný znalecký posudok predložený protistranou v priebehu konania. Strana sporu má možnosť predložiť vlastný súkromný znalecký posudok s posúdením rovnakej otázky. Súkromný znalecký posudok môže predložiť i ako protiváhu voči znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca. Súkromný znalecký posudok je potrebné predložiť v súdom určenej lehota, prípadne v lehote predĺženej súdom na žiadosť strany. Ak prostriedok procesnej obrany nebude predložený včas strana sporu sa vystavuje, že súd neprihliadne na súkromný znalecký posudok. Ide tzv. sudcovskú koncentráciu konania. Alebo strana sporu môže navrhnúť súdu kontrolné znalecké dokazovanie z dôvodu námietok voči súkromnému znaleckému posudku protistrany.
Hodnotenie dôkazov súdom
Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Súkromný znalecký posudok predložený počas konania môže súd odmietnuť z formálnych ako aj procesných dôvodov. Súd nesmie prihliadnuť len na záver súkromného znaleckého posudku ako jedného z vykonaných dôkazov. Musí ho ako každý iný dôkaz posúdiť z formálnej stránky a vyhodnoť ho v súhrne s ostatnými dôkazmi. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku, súd musí zisťovať, či posudok spĺňa všetky formálne náležitosti, či závery znalca sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu. Súd zisťuje či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu otázok, ktoré mu boli zadané, či prihliadol na všetky skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať. Sudca nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, nakoľko nemá k tomu potrebné odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie zodpovedne učiniť. To však neznamená, že súd je automaticky viazaný súkromným znaleckým posudkom, a že bez ďalšieho musí akceptovať jeho závery. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti súkromného znaleckého posudku, nemôže ich nahradiť vlastným názorom.
Právo na ochranu súkromia a zdravotnej dokumentácie
Každý z nás má právo na rešpektovanie svojho súkromia. To, ktoré informácie o svojom súkromí budeme zdieľať s inými osobami, je našim rozhodnutím. Do súkromnej sféry našich životov patria mnohé oblasti, ale môžeme povedať, že práve oblasť zdravotného stavu môže byť tá najosobnejšia. Zákonným základom je v týchto otázkach zákon o zdravotnej starostlivosti (z. č. 576/2004). V ustanovení §25 uvádza osoby, ktoré sú oprávnené do vašej zdravotnej dokumentácie nahliadnuť, za akým účelom a v akom rozsahu. Najširšie možnosti má k nahliadaniu samotná osoba, o ktorej zdravotnú dokumentáciu ide, alebo jej zákonný zástupca, a to v celom rozsahu.
Znalecký posudok na nehnuteľnosť
V dnešnej dobe, kedy sú ceny nehnuteľností vysoko na vrchole sú ľudia trochu zmätení a niekedy pochybujú o reálnej hodnote niektorých nehnuteľností. Predávajúci chce dobre predať a preto častokrát cenu svojej ponúkanej nehnuteľností prestrelí a naopak kupujúci chce dobre kúpiť a preto je jeho ponúkaná suma, za ktorú chce kúpiť často nižšia ako tá skutočná, reálna. Nakoľko mnoho kupujúcich financuje kúpu nehnuteľnosti hypotekárnym úverom, je potrebné poznať reálnu hodnotu ako predávanej, tak aj kupovanej nehnuteľnosti. Ocenenie reálnej hodnoty nehnuteľnosti je potrebné pre banku a pre schválenie hypotekárneho úveru. Ak je hodnota v znaleckom posudku nižšia ako na kúpnej zmluve, banka akceptuje práve nižšiu hodnotu. Hodnotu reálnu, ktorú určil znalec.
Znalecký posudok na nehnuteľnosť môže vypracovať iba súdny znalec v odbore stavebníctvo. Pri výbere znalca si vopred preverte, či sú posudky znalca, ktorého ste si zvolili, vašou financujúcou bankou akceptované. Nie všetci znalci a ich znalecké posudky sú akceptovateľné všetkými bankami. Príčinou môžu byť v minulosti dodané nekvalitné znalecké posudky. Či už s nadhodnotenou alebo podhodnotenou hodnotou oceňovanej nehnuteľnosti. Veľkou výhodou je, ak si vyberáte znalca, ktorý pôsobí v oblasti, kde sa nehnuteľnosť nachádza. V niektorých bankách vám nehnuteľnosť ocenia aj interní znalci, spravidla sa však táto služba vzťahuje iba na oceňovanie bytov. Síce sa nemusíte takéhoto interného ocenenia báť, nakoľko sa nestáva, že by interní znalci podceňovali cenu nehnuteľnosti, no počítajte s tým, že znalecký posudok bude vyhotovený iba pre tú konkrétnu banku, v ktorej žiadate hypotéku a do ruky vám ho nedajú. Ak by ste potrebovali znalecký posudok aj na iné účely, budete si musieť dať vypracovať nový. Posudky vypracované internými znalcami bánk urýchľujú proces vybavenia úveru.
Veľký vplyv na hodnotu nehnuteľnosti má lokalita, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Ceny nehnuteľností sú vždy vyššie vo väčších mestách a naopak nižšie v menších obciach, na dedinách. Cenu nehnuteľnosti ovplyvňuje typ zástavby v okolí, skladba obyvateľstva, infraštuktúra, dostupnosť a mnoho ďalších faktorov. Znalec hodnotí výmeru budovy, jej vek a opotrebenie, technický stav, príslušenstvo k nej a údaje o pozemku. V znaleckom posudku je zohľadnený stav bytu, či domu, týkajúci sa rekonštrukcie. Nikdy sa nezohľadňuje zariadenie nehnuteľnosti.
Vypracovanie znaleckého posudku pri kúpe bytu vás bude stáť 150-200 Eur a vypracovanie znaleckého posudku pri kúpe domu vás bude stáť 250 - 350 Eur. Tento náklad znáša vždy kupujúci, keďže je to náklad spojený s formou financovania, s jeho hypotekárnym úverom. Znalec vyhotovuje vždy tri rovnaké kusy znaleckého posudku, ktoré odovzdá objednávateľovi - fyzickej osobe, kupujúcemu. Ak je objednávateľom banka (interné ocenenie alebo zmluvný znalec banky), klient, kupujúci neobdrží žiaden znalecký posudok.
Pri znaleckom posudku sa presná platnosť neurčuje. Väčšinou závisí od jeho účelu. Ak sa vypracoval, aby určil hodnotu nehnuteľnosti, ktorá má byť zábezpekou pre banku pri žiadaní o hypotéku, zvyčajne má ročnú platnosť. No ak ho využijete pri refinancovaní alebo konsolidácii, môže byť aj starší.
