Vzdelávanie dospelých v súčasnosti ďaleko presahuje rámec iba získavania vedomostí. Týka sa totiž komplexnej schopnosti dospelých učiť sa žiť po celý ich profesijný, rodinný a osobný život. Vzdelávanie dospelých je determinované politikou vzdelávania, ktorá v Európskom priestore očakáva vytváranie podmienok pre celoživotné vzdelávanie a celoživotné učenie sa pre všetkých občanov.
Spoločnosť, ktorej hlavným atribútom sa stávajú vedomosti, poznatky a informácie, vyžaduje vysokú odbornosť a kvalitnú odbornú prípravu čo najviac ľudí pre otvorený trh práce. Za vzdelávanie sú zodpovední tak štát, ako aj zamestnávatelia, ale aj samotní občania, ktorí sú vyzývaní k tomu, aby sa aktívne podieľali na procese celoživotného vzdelávania a učenia sa. Potreby vzdelávania rôznych cieľových skupín dospelých sú uspokojované aktivitami v oblasti profesijného, kultúrneho, záujmového, ako aj občianskeho vzdelávania dospelých.
Tento článok sa zameriava na vzdelávanie dospelých so zdravotným postihnutím, pričom sa venuje špecifikám, výzvam a riešeniam v kontexte európskych politík, s osobitným dôrazom na rolu mikrocertifikátov.
Výzvy a potreby vzdelávania dospelých so zdravotným postihnutím
Osoby so zdravotným postihnutím stále čelia značným prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zamestnaniu, rekreačným činnostiam, ako aj v účasti na politickom živote. Je u nich takisto vyššie riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia (28,4 %) v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia (18,4 %). Pandémia COVID-19 navyše zhoršila situáciu, keďže u osôb so zdravotným postihnutím žijúcich v rezidenčnej starostlivosti bola zaznamenaná vyššia miera infekcie a trpeli izoláciou. Obmedzená prístupnosť nástrojov IKT potrebných na telekonferencie, zabezpečenie práce na diaľku, dištančné vzdelávanie, nakupovanie online a prístup k informáciám súvisiacim s ochorením COVID-19 spôsobila, že aj malé úlohy sa stali náročnými.
Vzdelávanie poskytuje základy pre boj proti chudobe a vytváranie plne inkluzívnych spoločností. Osoby so zdravotným postihnutím majú právo zúčastňovať sa na všetkých úrovniach a formách vzdelávania vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve na rovnakom základe s ostatnými. Rozdiely vo výsledkoch vzdelávania medzi vzdelávajúcimi sa osobami so zdravotným postihnutím a osobami bez takéhoto postihnutia svedčia o tom, že v tejto oblasti stále existuje značná potreba konať. Školskú dochádzku ukončuje predčasne viac mladých ľudí so zdravotným postihnutím a vysokoškolské vzdelanie dosahuje menej študentov so zdravotným postihnutím (rozdiel 14,4 percentuálneho bodu).
Mnoho detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím navštevuje špeciálne školy, ktoré nezabezpečujú vždy účinné premostenie k všeobecnému systému vzdelávania, ďalšej odbornej príprave alebo na trh práce. Doposiaľ sa nevykonal dostatočný systematický výskum týkajúci sa podmienok potrebných na to, aby sa vzdelávajúce sa osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb s neviditeľným zdravotným postihnutím, ako je autizmus, dyslexia alebo hyperaktivita, mohli úspešne realizovať.
Typy postihnutí a ich vzdelávacie potreby
Vzdelávanie osôb so zdravotným postihnutím je kľúčovou oblasťou špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na zabezpečenie rovnakých príležitostí a plnohodnotného začlenenia týchto jedincov do spoločnosti. Tento proces zahŕňa široké spektrum potrieb a prístupov, od včasnej intervencie až po celoživotné vzdelávanie a rehabilitáciu.
Sluchové postihnutie
Pri sluchovom postihnutí ide o poruchu sluchu, ktorá sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, zatiaľ čo menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje. Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. V súčasnosti sa vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia, pričom sa zameriava na rozvoj komunikačných spôsobilostí, reči vo všetkých jej formách (orálnej, písanej), sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti.
Telesné a zdravotné postihnutie
Telesne a zdravotne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť primeranú svojim individuálnym potrebám. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. Potreby takto postihnutého jedinca sa týkajú zdravotníckej starostlivosti, úpravy fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava nábytku), formovania spoločenských vzťahov a úpravy obsahu, metód a foriem školskej i mimoškolskej výchovy. Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov, ak s telesným postihnutím nie je spojené aj postihnutie mentálne.
Zrakové postihnutie
V súčasnom školstve sa v zmysle zrakových postihnutí rozlišuje 5 hlavných skupín: nevidiaci, čiastočne vidiaci (zvyšky zraku), slabozrakí, binokulárne postihnutí, zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím. Táto diferenciácia vyžaduje diferencovaný prístup v celkovej starostlivosti, výchove, vzdelávaní a profesijnej odbornej príprave, ktorá by umožňovala ich vývin, zapojenie do spoločnosti a budúce pracovné začlenenie. Najpočetnejšia je kombinácia rôznych vnútorných chorôb so zrakovým postihnutím najmä v staršom veku. Ďalšou široko zastúpenou kombináciou je mentálne postihnutie.
Ťažké a viacnásobné postihnutie (VNP)
Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. V zahraničnej literatúre sa stretávame s rôznymi termínmi, ako napríklad "profound intellectual and multiple disabilities" alebo "schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung". Títo jednotlivci majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzoricko-motorickému štádiu vývinu. Edukácia je zameraná na jednotlivcov, ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére vyžadujú individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.
VNP je multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká synergický efekt, ktorý vytvára novú kvalitu postihnutia. Cieľom pri ľahkom VNP je dosiahnuť relatívne samostatný a nezávislý život s minimálnou mierou podpory. Pri ťažkom VNP sa edukácia obmedzuje na elementárne prvky a cieľom je dosiahnuť aspoň perspektívu samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.
Hluchoslepota ako špecifická forma VNP
Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota, ktorá predstavuje jedinečné kombinované postihnutie vyznačujúce sa súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. Problémom ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby. Na Slovensku žiaľ existuje len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou.
Liečebná pedagogika a jej úloha
Liečebná pedagogika je odbor špeciálnej pedagogiky zameraný na terapeuticko-výchovné pôsobenie pri výchovných ťažkostiach. Pôvodne sa tento pojem začal používať v súvislosti s liečebno-výchovnými formami pomoci psycho-sociálne narušeným osobám. V súčasnosti sa liečebná pedagogika chápe ako terapeuticko-výchovné pôsobenie pri výchovných ťažkostiach, pričom platí, že predchádzať je lepšie ako naprávať. Uplatňuje sa preto preventívne i tam, kde ťažkosti vzhľadom na podmienky vývinu jednotlivca a jeho životné okolnosti možno predpokladať.
Liečebná pedagogika hľadá a využíva formy intenzívnej výchovnej pomoci, predovšetkým prostredníctvom činnostných terapií. V minulosti sa takmer vôbec nepočítalo s terapeuticko-výchovnými formami pomoci pre osoby so zmyslovými chybami, mentálnym, telesným postihnutím a poruchami reči.
Európsky prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu a mikrocertifikátom
EÚ prijala rýchle opatrenia na zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie s cieľom zabezpečiť spravodlivú a inkluzívnu obnovu, v rámci ktorej sa riešia rozdiely a nerovnosti. EÚ je založená na hodnotách, ktorými sú rovnosť, sociálna spravodlivosť, sloboda, demokracia a ľudské práva. Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Charta základných práv Európskej únie poskytujú základ pre boj proti všetkým formám diskriminácie a stanovujú rovnosť za základ politík EÚ. V článku 165 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia „prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov.“
Nový dopyt vzdelávajúcich sa osôb, pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii vznikol aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie, ktorú uľahčuje program financovania Next Generation EU. Tieto vzdelávajúce sa osoby, pracovníci a uchádzači o zamestnanie si chcú zabezpečiť zamestnateľnosť a kariérny postup.
Mikrocertifikáty ako nástroj inklúzie
V celej Európe a vo svete rýchlo vznikajú príležitosti na vzdelávanie menšieho rozsahu, aký by si vyžadovali tradičné kvalifikácie. Poskytuje ich široká škála verejných a súkromných poskytovateľov v reakcii na dopyt po flexibilnejších formách vzdelávania a odbornej prípravy s väčším dôrazom na vzdelávajúcu sa osobu. Mikrocertifikáty umožňujú cielené a flexibilné získavanie a uznávanie vedomostí, zručností a kompetencií s cieľom uspokojiť nové a vznikajúce potreby v spoločnosti a na trhu práce.
Mikrocertifikáty nenahrádzajú tradičné kvalifikácie, ale môžu ich dopĺňať a slúžiť ako príležitosť na celoživotné vzdelávanie pre všetkých. Možno ich takisto použiť v rámci cielených opatrení na podporu inklúzie a na uľahčenie prístupu širšej škály vzdelávajúcich sa osôb k vzdelávaniu a odbornej príprave a ku kariérnym príležitostiam. Do tejto širšej škály vzdelávajúcich sa osôb patria znevýhodnené a zraniteľné skupiny, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby, osoby s nízkou úrovňou kvalifikácie/zručností, menšiny, osoby s migrantským pôvodom, utečenci a osoby s nedostatkom príležitostí z dôvodu ich geografickej polohy a/alebo znevýhodnenej sociálno-ekonomickej situácie.
Mikrocertifikáty budú takisto zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľovej hodnoty do roku 2030, v súlade s ktorou sa má na odbornej príprave každoročne zúčastňovať 60 % všetkých dospelých. V roku 2020 Komisia oznámila novú iniciatívu v oblasti mikrocertifikátov a v septembri 2020 oznámila návrh odporúčania Rady s cieľom podporiť dôveru v mikrocertifikáty v celej Európe. Cieľom odporúčania bude zabezpečiť všetky kroky potrebné na zavedenie mikrocertifikátov do roku 2025.
Ciele a princípy návrhu odporúčania Rady k mikrocertifikátom
Cieľom návrhu je podporiť prebiehajúcu prácu členských štátov, zainteresovaných strán a rôznych skupín poskytovateľov v celej EÚ v oblasti mikrocertifikátov. Návrhom sa ponúkajú kľúčové zdroje a usmernenia pre týchto poskytovateľov a iné subjekty, ktoré majú záujem zaoberať sa mikrocertifikátmi. Týmito kľúčovými zdrojmi a usmerneniami sa konzistentne a ucelene podporí hodnota, kvalita, uznávanie, transparentnosť, prenosnosť a využívanie mikrocertifikátov.
V návrhu sa v plnej miere rešpektuje rozmanitosť a flexibilita mikrocertifikátov, a z toho dôvodu sa v návrhu neodporúča vytvárať nové systémy alebo druhy mikrocertifikátov. Cieľom návrhu nie je nahradiť existujúce vnútroštátne postupy organizácie vzdelávania a odbornej prípravy, zamestnanosti alebo trhov práce. Mikrocertifikáty ich dopĺňajú.
Návrh odporúčania Rady navyše vychádza z existujúcich pravidiel administratívnych postupov a mechanizmov správy a riadenia na vnútroštátnej a inštitucionálnej úrovni. Spoločnými prístupmi k vytváraniu a využívaniu mikrocertifikátov na úrovni EÚ možno podporiť a zlepšiť vnútroštátne úsilie. Tieto spoločné prístupy môžu takisto viesť k budovaniu dôvery medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami.
Návrh odporúčania Rady týkajúceho sa mikrocertifikátov bude prijatý súčasne s návrhom odporúčania Rady týkajúceho sa individuálnych vzdelávacích účtov, ktorý vypracovala Komisia. Európska komisia vykonala v priebehu rokov 2020 a 2021 rozsiahlu konzultáciu s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán. Celkovo sa všetky kategórie zainteresovaných strán vo všeobecnosti zhodli na potrebe vypracovať európsky prístup k mikrocertifikátom.
Podpora vykonávania a budovanie kapacít
Komisia navrhuje, aby sa v záujme podpory vykonávania v spolupráci s členskými štátmi vypracoval osobitný usmerňovací materiál, príručky a iné konkrétne materiály. Budú vychádzať z dôkazov, činností v rámci partnerskej výmeny skúseností a z identifikovaných osvedčených postupov. Členským štátom sa odporučí, aby čo najskôr zaviedli zásady stanovené v odporúčaní a aby predložili plán, v ktorom sa uvedú zodpovedajúce opatrenia, ktoré prijmú na vnútroštátnej úrovni. V odporúčaní sa navrhujú usmernenia a opatrenia, ktoré môžu členské štáty vykonať s cieľom zvýšiť kvalitu, transparentnosť a využívanie malých formátov vzdelávania zakončených mikrocertifikátmi.
V návrhu sa navyše Komisia vyzýva, aby podporovala členské štáty a zainteresované strany, najmä tým, že bude uľahčovať spoluprácu a vypracuje praktické usmernenia a nástroje na podporu vytvárania a využívania mikrocertifikátov. Vykonávanie sa podporí prostredníctvom existujúcich nástrojov EÚ, ktorými sa podporujú potreby jednotlivcov a organizácií, vrátane Europassu a digitálnych Europass-certifikátov na vzdelávanie s cieľom podporiť prenosnosť a pravosť mikrocertifikátov.
Vykonávanie sa takisto podporí prostredníctvom iniciatívy európskej študentskej karty, čím sa študentom umožní elektronicky a bezpečne poskytovať výstupy mikrocertifikátov iným inštitúciám vzdelávania a odbornej prípravy.
Legislatíva a podpora osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku
Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzdelávanie (praktická škola).
V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z. V roku 2011 sme sa zapojili do projektu s názvom Pathways II.: Vytváranie ciest k celoživotnému vzdelávaniu dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. Projekt sa realizuje s podporou Programu celoživotného vzdelávania Európskej Únie a jeho koordinátorom je medzinárodná organizácia Inclusion Europe.
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave (IPR)
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave (IPR) má viac ako 60 ročnú tradíciu a celoslovenskú pôsobnosť. Jeho zriaďovateľom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Cieľom a úlohou odbornej a profesionálnej starostlivosti a prípravy v zariadení je vytvoriť pre účastníkov - občanov so zdravotným postihnutím všetky predpoklady, aby po jej úspešnom absolvovaní mohli sa aktívne uplatniť na trhu práce.
Ako jediné špecializované zariadenie na Slovensku poskytuje komplexnú sociálnu a pracovnú, ale čiastočne aj liečebnú rehabilitáciu a starostlivosť občanom so zdravotným postihnutím. Zariadenie má vybudovaný bezbariérový prístup. Hlavnú súčasť IPR tvoria: Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím (SOŠ pre ŽTP) a Centrum sociálnej a pracovnej rehabilitácie (CSPR).
Do činnosti SOŠ pre ŽTP sa prijímajú žiaci so zdravotným postihnutím vo veku od 15 rokov. Ide spravidla o činnosť v oblasti prípravy mladých i dospelých ľudí so ZP na povolanie v štruktúre 3-ročných učebných odborov, 4-ročných študijných odborov, 2-ročného nadstavbového a pomaturitného štúdia. Súčasťou komplexnej prípravy v SOŠ pre ŽTP je taktiež prípravná trieda, ktorá trvá jeden rok a pomáha uchádzačom o štúdium zvládnuť vedomostné prekážky, ktoré im neumožnili zaradenie sa do učebného odboru. Neoddeliteľnou súčasťou sú zabezpečované služby starostlivosti a pomoci v oblasti sociálnej, zdravotno-preventívnej, a psychologickej.
tags: #postihnuty #dospely #vzdelavanie #celex