Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím je kľúčovým aspektom inkluzívnej spoločnosti a vyžaduje si cielenú podporu a pozornosť. Osoby so zdravotným postihnutím čelia každý deň mnohým problémom v dôsledku svojich fyzických alebo psychických obmedzení. Ich život je obzvlášť ťažký v pracovnom prostredí, kde nemajú rovnaké príležitosti na zamestnanie ako ľudia bez postihnutia. To je spôsobené ich nižšou produktivitou, ako aj neschopnosťou vykonávať všetky práce. Preto je veľmi dôležité podporovať ich zamestnávanie na otvorenom trhu práce prostredníctvom politík normalizácie, sociálnej inklúzie a integrácie, ako aj rovnakého zaobchádzania. Implementácia stratégie rovnosti a rozmanitosti venovanej ľuďom so zdravotným postihnutím v organizáciách je zložitý a náročný proces. Predpisy a zapojenie zamestnávateľov zohrávajú kľúčovú úlohu v úspechu týchto snáh.
Čo je komunikačné postihnutie?
Zdravotné postihnutie je definované ako akákoľvek duševná, telesná, dočasná, dlhodobá alebo trvalá porucha alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
Komunikačné postihnutie zahŕňa široké spektrum obmedzení, ktoré ovplyvňujú schopnosť jednotlivca efektívne komunikovať. Patrí sem napríklad:
- Sluchové postihnutie: od čiastočnej až po úplnú stratu sluchu. Takéto osoby môžu mať problémy s komunikáciou v hovorenom jazyku.
- Zrakové postihnutie: čiastočná alebo úplná strata zraku, ktorá si vyžaduje alternatívne formáty informácií (napr. Braillovo písmo, hlasové výstupy).
- Mentálne postihnutie: obmedzenie intelektových funkcií a adaptívneho správania, ktoré sa prejavuje v rôznej miere a môže ovplyvniť verbálne aj neverbálne komunikačné schopnosti.
- Poruchy autistického spektra: tieto poruchy môžu ovplyvniť sociálnu interakciu a komunikáciu.
- Iné neurologické poruchy: napríklad po mozgovej príhode, skleróze multiplex, ktoré môžu ovplyvniť reč a jazykové schopnosti.
Dôsledkom týchto postihnutí môžu byť komunikačné bariéry, ktoré bránia plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného života. Dôležité je sústrediť sa na schopnosti a potenciál týchto osôb, nie na ich obmedzenia.
Legislatíva a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím
Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 35 ustanovuje, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania a na prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť.
Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. štát podporuje zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z.). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2 % zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napríklad:
- Príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie.
- Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.
V legislatíve SR zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o integrácii občanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Tá je čiastočne obsiahnutá v početných právnych predpisoch, ako napríklad v Zákonníku práce, v Školskom zákone, v Zákone o službách zamestnanosti, Zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zákone o sociálnom poistení, Zákone o sociálnej pomoci a iných.
Povinnosti zamestnávateľa
Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou.
Bariéry a výzvy v zamestnávaní osôb s komunikačným postihnutím
Aj napriek mnohým výhodám stále existujú prekážky, ktoré bránia zamestnávaniu osôb s komunikačným postihnutím. Medzi najčastejšie patria:
- Negatívne postoje a predsudky: Nedostatok vedomostí o špecifikách jednotlivých zdravotných stavov spôsobuje, že ľudia so zdravotným postihnutím sú považovaní za jednu kolektívnu kategóriu. V dôsledku toho sú takí zamestnanci vnímaní ako menejcenní, nepríjemní, problematickí, menej produktívni, ktorých zamestnávanie si vyžaduje vysoké finančné výdavky a neprináša hmatateľné výhody.
- Nedostatočná podpora a prispôsobenie pracovného prostredia: Absencia primeraných úprav.
- Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie: Obmedzené možnosti zamestnania na otvorenom trhu práce.
- Stavebné bariéry: Nedostatočná prístupnosť budov, pracovísk a dopravných prostriedkov, napríklad nedostatočné zaistenie prístupnosti stolov, toaliet, východov.
- Komunikačné bariéry: Problémy s komunikáciou, napríklad pre osoby so sluchovým alebo zrakovým postihnutím.
- Informačné bariéry: Nedostupnosť informácií v prístupnej forme, napríklad v Braillovom písme alebo v elektronickej podobe.
Pokiaľ ide o ekonomické výhody zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, mali by sme najprv poukázať na dotácie, úľavy a pokuty, ktoré pracoviská musia platiť za nezamestnávanie požadovaného počtu ľudí so zdravotným postihnutím. Nemali by sme však zabúdať na sociálny aspekt, ktorý je často dôležitejší ako materiálne výhody. Pre ľudí so zdravotným postihnutím je profesionálna práca veľmi dôležitá a často je primárnym cieľom a zmyslom ich existencie. Umožňuje im koexistovať v skupine, interpersonálne komunikovať a integrovať sa s ostatnými pracovníkmi. Ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí si sú vedomí svojich obmedzení, sú pravdepodobnejšie, že si vážia príležitosti na zamestnanie viac ako ľudia bez postihnutia.
Prispôsobenie pracovného prostredia pre osoby s komunikačným postihnutím
Na úspešné pracovné uplatnenie ľudí s komunikačným postihnutím je nevyhnutné prispôsobiť pracovné prostredie a poskytnúť potrebnú podporu. Primerané úpravy zahŕňajú prispôsobenie pracoviska tak, aby sa uľahčila práca, nie aby mali dodatočné výhody. Patria sem:
- Jasná a zrozumiteľná komunikácia: Používanie jednoduchého jazyka, vizuálnych pomôcok a praktických ukážok. Udržujte vety krátke a pokyny jasné.
- Školenia a inštruktáže: Poskytnutie podrobných školení a inštruktáží, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám.
- Pracovný asistent/kouč: Pridelenie pracovného asistenta alebo kouča, ktorý pomáha zamestnancovi s postihnutím pri vykonávaní pracovných úloh a pri riešení problémov, a taktiež pomáha vyrovnávať sociálne a komunikačné zručnosti podľa konkrétnych potrieb daného človeka.
- Prispôsobenie pracovného tempa: Umožnenie zamestnancovi pracovať vlastným tempom a poskytnutie dostatočného času na vykonanie úloh.
- Pozitívna atmosféra: Vytvorenie pozitívnej a podporujúcej atmosféry na pracovisku, ktorá podporuje tímovú prácu a morálku zamestnancov.
- Kompenzačné pomôcky: Zabezpečenie asistenčných technológií, ako sú hlasové výstupy, Braillove riadky, tlmočníci posunkovej reči, softvér na prevod textu na reč, slúchadlá, načúvacie prístroje, vibračné signalizácie, atď.
- Prístupnosť budov a pracovísk: Zabezpečenie bezbariérového prístupu, inštalácia výťahov, ramp a úprava toaliet.
- Flexibilné pracovné podmienky: Ponuka možnosti telepráce alebo úprava pracovného času, ak to povaha práce umožňuje.
Je dôležité si uvedomiť, že potreby osôb so zdravotným postihnutím sa časom môžu vyvíjať, a preto je potrebné flexibilne prispôsobovať úpravy.
Onboarding a podpora nových zamestnancov so zdravotným postihnutím
Pre úspešné začlenenie nových zamestnancov so zdravotným postihnutím je kľúčový správne nastavený proces onboardingu a systém mentorstva. Medzi osvedčené postupy patria:
- Jasná komunikácia: Vysvetlite, čo sa od nového zamestnanca očakáva z hľadiska jeho úlohy aj očakávaného správania. Udržujte vety krátke a pokyny jasné, pretože niektoré osoby s mentálnym postihnutím nemusia mať dobré verbálne schopnosti a môžu sa zdráhať požiadať o zopakovanie pokynov.
- Rozdelenie úloh: Namiesto zaťažovania jednotlivca veľkými úlohami rozdeľte prácu na menšie podúlohy.
- Buddy systém: Prideľte „buddieho“, ktorý bude poskytovať podporu a komu sa môže jednotlivec zveriť a opýtať sa ho na akékoľvek otázky týkajúce sa organizácie alebo úlohy.
- Včasná spätná väzba: Poskytnite úprimnú a včasnú spätnú väzbu o výkone, čo je veľmi dôležité pre osobný rozvoj.
- Dostatočná príprava: Nenechávajte veci na poslednú chvíľu. Keď zamestnávate zdravotne znevýhodneného človeka, objasnite mu proces nástupu a čo najskôr sa opýtajte, či je potrebná nejaká dodatočná podpora, keďže títo ľudia môžu byť z nového prostredia nervózni a znepokojení.
- Rovnaké zaobchádzanie: Nezaobchádzajte s osobou so zdravotným postihnutím inak. Uistite sa, že povinnosti a činnosti ZŤP zamestnanca nevedú k tomu, aby spôsobovali jeho izoláciu alebo ho definovali ako jednotlivca. Pozvite ju/ho na obed alebo kávu ako každého iného spolupracovníka. Počúvajte jej/ho názory. Pre jednotlivca so zdravotným postihnutím je rovnosť mimoriadne dôležitá.
- Zameranie na schopnosti: Zamestnávatelia by mali pochopiť, že prispôsobenie sa jednotlivca môže trvať trochu dlhšie, ale vždy by sa mali zamerať na jeho schopnosti ako na postihnutie.
Je výhodou, ak má kolektív alebo aspoň tím líder skúsenosť s takýmto kolegom či kolegyňou. Je potrebné počítať s dlhším pracovným začlenením aj s tým, že si to bude vyžadovať extra čas iných kolegov a kolegýň, čo môže ovplyvniť výkonnosť celého tímu. Firmy, ale rovnako aj uchádzači či uchádzačky, by si mali uvedomiť, že nie každý človek so zdravotným znevýhodnením je vhodný pre otvorený trh práce. Rozhodujúce je zvládanie aktivít z denného života potrebných pre prácu (dochádzka, osobná hygiena a starostlivosť o vzhľad, verbálna aj neverbálna komunikácia), aj správanie počas výkonu práce (zvládanie stresu, medziľudské vzťahy, vytrvalosť, kritika, iniciatívnosť).
Typy zamestnávania osôb s komunikačným postihnutím
Zamestnanie na voľnom trhu práce
Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi.
Chránené dielne a pracoviská
Chránené dielne a pracoviská sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Tieto sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.
Podporované zamestnávanie a metóda IPS
Ide o formu zamestnávania, ktorá poskytuje individuálnu podporu a poradenstvo zamestnancom so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom. K tomu pomáha aj metóda Individual Placement and Support (IPS). Jej základnou filozofiou je presvedčenie, že každý človek má potenciál vykonávať nejakú prácu, ak sa pre neho nájde vhodný typ zamestnania, vhodné pracovné podmienky a ak dostane adekvátnu podporu. IPS pomáha aj zamestnávateľom tým, že špecialisti pomôžu identifikovať konkrétne potreby zamestnávateľa a nájsť kandidáta, ktorý má profil a zručnosti, ktoré hľadajú. Podpora IPS pokračuje aj po nástupe zamestnanca do práce a má overenú reputáciu v oblasti úspešného sprostredkovania zamestnania pre ľudí s psychickými poruchami na celom svete.
Odborníci navštívia pracovisko, aby:
- Pomohli s onboardingom.
- Podporili rozvoj zamestnanca vo spoločnosti.
- Zaviedli úpravy, ak je to potrebné.
Účinnosť tejto metódy je nespochybniteľná. Od prvotných štúdií v USA v 90. rokoch a na začiatku 21. storočia sa výskum rozšíril do celej Európy, Kanady, Austrálie, Hongkongu a Japonska. IPS je v súčasnosti najviac preskúmaným a najdôkladnejšie testovaným modelom pracovnej integrácie pre ľudí so závažným duševným ochorením a jediným overeným prístupom založeným na vedeckých dôkazoch. Z 28 náhodne kontrolovaných štúdií zaoberajúcich sa účinnosťou IPS pre ľudí so závažným duševným ochorením všetky, okrem jednej štúdie z pevninskej Číny, preukázali výrazne lepšie výsledky v oblasti získavania bežných pracovných miest v prospech účastníkov IPS. V rámci týchto 28 štúdií (na vzorke 6 468 ľudí) až 55 % účastníkov s ktorými sa pracovalo touto metódou, získalo trvalé pracovné uplatnenie v porovnaní s 25 % účastníkov kontrolnej skupiny, ktorí absolvovali iné formy pracovnej rehabilitácie.
IPS pomáha aj mladým dospelým ľuďom pri prechode k zmysluplným pracovným a vzdelávacím rolám dospelého človeka, napríklad ako štandardná súčasť programov včasnej intervencie pre klientov s prvou epizódou psychózy. Rýchle celosvetové rozširovanie metódy IPS zahŕňa najmenej 19 vysoko príjmových krajín mimo USA za posledných 20 rokov. Flexibilita a prispôsobivosť tohto modelu umožňujú jeho úspešnú implementáciu s vysokou vernosťou a dobrými výsledkami zamestnávania v krajinách s rôznymi sociokultúrnymi podmienkami, pracovnými zákonmi, systémami sociálneho zabezpečenia a ekonomickými podmienkami.
Sociálne podniky
Tieto podniky sa zameriavajú na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a vytváranie pracovných miest, ktoré sú prispôsobené ich potrebám. Príkladom je inovatívny sociálny projekt Bivio, ktorý v roku 2018 otvorilo Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZMPM) v SR. Ukazuje, že ak sa týmto ľuďom poskytne dostatočná podpora a dôvera, tak sú spoľahlivými a lojálnymi zamestnancami. Už päť rokov sa ľudia s mentálnym postihnutím učia novým pracovným zručnostiam v Centre Bivio v bratislavskej mestskej časti Rača, kde ide o unikát na Slovensku - hotel s reštauráciou a práčovňou, v ktorom sú títo ľudia zamestnaní a zároveň sa tu aj zaúčajú na rôzne pracovné pozície.
Vhodné pracovné oblasti pre osoby s komunikačným postihnutím
Pre osoby s komunikačným postihnutím existuje mnoho vhodných pracovných oblastí, kde môžu úspešne uplatniť svoje schopnosti. Medzi ne patria:
- Jednoduché manuálne práce (balenie, triedenie, montáž jednoduchých výrobkov, práca v sklade).
- Údržba a upratovanie (upratovanie priestorov, údržba záhrad, umývanie áut).
- Práca v kuchyni (pomocné práce v kuchyni, umývanie riadu, príprava jednoduchých jedál).
- Práca v poľnohospodárstve (práca na farmách, pestovanie rastlín, chov zvierat).
- Práca v službách (práca v práčovniach, žehliarňach, pomocné práce v obchodoch).
- Administratívne úlohy, ktoré nevyžadujú neustálu sluchovú komunikáciu (napr. spracovanie dát, archivácia).
- Telepráca: V poslednej dobe čoraz viac a viac zamestnávateľov otvára svoje brány, aby ľuďom so zdravotným postihnutím ponúkli spôsob práce na diaľku. V prostredí práce z domu je väčšina stretnutí naplánovaná vopred. Nastavenie práce z domu pomáha disciplinovane sa sústrediť na určitú úlohu a zvyšuje príležitosť pracovných ponúk pre ľudí so sluchovým postihnutím. Prístup k zdravej rovnováhe medzi pracovným a osobným životom je ďalšou výhodou práce z domu.
Je dôležité individuálne posúdiť schopnosti a preferencie každého jednotlivca, aby sa našla práca, v ktorej bude najúspešnejší.
Dôležitosť prípravy na budúce povolanie
Pri plánovaní vzdelávacieho programu detí s mentálnym postihnutím treba mať vždy na zreteli konečný cieľ celého snaženia - prípravu na budúce povolanie. Väčšina detí s ľahkým a mierne stredným stupňom mentálneho postihnutia nebude môcť pre obmedzenie akademických zručností pokračovať ďalším štúdiom a bude sa orientovať na fyzickú prácu. Preto orientácia výuky v základných, osobitných a pomocných (neskôr špecializovaných) školách by mala mať vo svojom rozvrhu dostatočný priestor pre pracovnú výchovu (dielne, pozemky). Deti sa už od desiateho roku učia zručnostiam v dielňach: drevárskych, kovoobrábacích, stolárskych, murárskych, dielňach šitia, varenia, pomocných prác verejného stravovania a záhradníctve.
Po ukončení elementárneho vzdelávacieho procesu môžu adolescenti pokračovať výchovou v zariadeniach sociálnej starostlivosti v chránených dielňach, v chránených pracoviskách alebo v špecifických odborných učilištiach. Najdôležitejším faktorom pre adolescenta s mentálnym postihnutím pri zaraďovaní do pracovnej skupiny je jeho motivácia a životné zameranie. Nejde vždy len o motiváciu na základe vrodených túžob, ale častokrát aj o motiváciu vybudovanú postupne na základe opakovania určitých úkonov, ktoré môžu prinášať určité uspokojenie. K obratnosti a zručnosti prispieva aj športová aktivita, najmä nácvik zručnosti (loptové hry, gymnastika), rýchlosti (behy, kolektívne hry), obratnosti (kolektívne hry).
Príklady dobrej praxe
Na Slovensku aj v zahraničí existuje mnoho príkladov úspešného zamestnávania osôb s komunikačným postihnutím. Tieto príklady potvrdzujú, že s adekvátnou podporou a prispôsobením môžu byť títo zamestnanci cennými členmi pracovného tímu. Dôležité je tiež, že ľudia so zdravotným postihnutím prinášajú do organizácie rôzne zručnosti, jedinečný pohľad na vec, vášeň, pozitivitu a dobrú vôľu.
Tu je niekoľko príkladov:
- Spoločnosť Curaden: zamestnáva na svojich maloobchodných prevádzkach 10 ľudí so zdravotným znevýhodnením (prevažne ľudia s autizmom alebo Downovým syndrómom), ktorých vo firme nazývajú „výnimočnými kolegami a kolegyňami“. Pracujú ako predajcovia v stánkoch, zvyčajne jeden až dvakrát do týždňa po dobu dvoch hodín, pretože pracovať dlhšie v rušnom prostredí nákupných centier je pre nich náročné.
- Tesco: zamestnáva 470 ľudí so zdravotným znevýhodnením, mentálnym aj fyzickým. Uplatniť sa môžu na rôznych pozíciách podľa ich možností - pracujú ako asistenti/ky predaja zákazníkom, pracovníci/čky podpory prevádzky alebo aj v centrálnej kancelárii, napríklad na IT oddelení alebo zákazníckej podpore. Pri pohovore s kolegom na invalidnom vozíku išli priamo na predajnú plochu a zisťovali, či sa tam bez problémov dostane alebo či budú potrebné nejaké úpravy.
- VÚB banka: aktuálne zamestnáva 150 ľudí s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Cez Profesia Lab zamestnali dvoch neurodivergentných mladých ľudí bez predchádzajúcich pracovných skúseností, ktorí pôsobia na úseku IT. Veľmi sa im osvedčila príprava personalizovaného postupu v spolupráci s koučom pre každého takého zamestnanca.
- Bank of Ireland: prijala Mei, ktorá sa narodila s Downovým syndrómom. Zúčastnila sa na akcii Bank of Ireland v roku 2015 a trpela veľkými obavami pri hľadaní práce. Napriek tomu sa dokázala začleniť a pracovať, čo je dôkazom, že s dostatočnou podporou a prispôsobením pracoviska môžu aj ľudia s Downovým syndrómom nájsť uplatnenie.
Tieto príklady ilustrujú, že zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím nie je len otázkou sociálnej zodpovednosti, ale prináša aj konkrétne výhody pre firmy, ako je angažovanosť a lojalita zamestnancov, uspokojovanie potrieb rozmanitej základne zákazníkov, a dobré meno spoločnosti.
tags: #postihnutie #komunikace #praca