Postihnutie je komplexný fenomén, ktorý môže mať rôzne príčiny a prejavovať sa v mnohých formách. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy postihnutia, ich príčiny a dôsledky, ako aj na možnosti podpory a začlenenia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti.
Druhy postihnutia
Postihnutie sa dá rozdeliť do niekoľkých základných skupín:
- Telesné postihnutie
- Zdravotné postihnutie
- Mentálne postihnutie
U mnohých ľudí sa môže vyskytovať kombinácia viacerých druhov postihnutia. Napríklad, starší človek môže trpieť demenciou a zároveň byť imobilný v dôsledku úrazu.
Telesné postihnutie
Telesné postihnutie sa zvyčajne definuje ako stav, keď človek nemôže fyzicky vykonávať určité činnosti. Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva, svalov, skeletu alebo o neurologické poškodenie.
Príčiny telesného postihnutia:
- Vrodené: Geneticky zdedené poškodenie, alebo poškodenie vzniknuté počas tehotenstva vplyvom toxínov alebo radiácie.
- Získané: Počas pôrodu, alebo ako dôsledok ochorenia (encefalitída, meningitída) alebo úrazu (poškodenie miechy).
Najčastejšie telesné postihnutia u detí zahŕňajú mozgovú obrnu, úrazové ochorenia mozgu a miechy, amputácie, myopatiu (postupne sa zhoršujúca svalová činnosť), poruchy zakrivenia chrbtice a vrodené poruchy vývinu.
Telesné postihnutia sa často objavujú už v detstve a vyžadujú si pomoc opatrovateľa. S pribúdajúcim vekom sa môžu objaviť ďalšie druhy postihnutí v priebehu života, ako sú prepuknutia progresívnych ochorení alebo stavy po úrazoch vedúce k imobilite.
Zdravotné postihnutie
Zdravotné postihnutie sa zvyčajne týka stavov, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát. Sem patria:
- Zrakové postihnutie: Rôzne stupne poškodenia zraku, od miernejších porúch videnia až po úplnú slepotu.
- Sluchové postihnutie: Nedoslýchavosť, čiastočná alebo úplná strata sluchu.
- Postihnutie ďalších orgánov: Hmat, chuť, čuch - zvyčajne bez potreby opatrovania.
- Chronické ochorenia: Nevyliečiteľné choroby alebo choroby s dlhodobou liečbou, ktoré môžu komplikovať život postihnutého.
Niektoré dlhodobé ochorenia nevyžadujú starostlivosť opatrovateľa, zatiaľ čo iné môžu spôsobovať progresívne zhoršovanie stavu a prekrývať sa s telesným postihom (skleróza multiplex, onkologické ochorenia).
Mentálne postihnutie
Mentálne postihnutie sa delí do dvoch podkategórií: poškodenie mentálnych (rozumových) schopností, ako sú rôzne druhy demencie alebo mentálnej retardácie. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného, alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie.
Charakteristika mentálneho postihnutia
Prvá charakteristika sa prejavuje ako oslabená schopnosť koncentrácie, oslabená schopnosť krátkodobej pamäti, problémy s učením a problémy s chápaním komplexných alebo abstraktných myšlienok. Druhou charakteristikou je znížená schopnosť prispôsobiť sa kultúrnym požiadavkám spoločnosti.
Človek s mentálnym postihnutím môže mať niektoré schopnosti vysoko vyvinuté, ale iné zasa oslabené. Postihnutie prináša tiež behaviorálne, sociálne a emocionálne problémy.
Príčiny mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie nie je choroba. Môže byť spôsobené genetickými príčinami (napr. Downov syndróm), poškodením mozgu, chorobami, úrazmi alebo neznámymi príčinami. Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len tie prípady, ak k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku.
Mentálne postihnutie nie je možné „liečiť“, avšak vhodnou výchovou a vzdelávaním ako i s pomocou okolia je možné naučiť takého človeka veľa vecí, ktoré by sa inak sám nenaučil.
Miera podpory
V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú človek s mentálnym postihnutím potrebuje. Môžeme rozlišovať tieto typy podpory:
- Občasná podpora: Krátkodobá podpora v životných situáciách prechodného rázu.
- Obmedzená podpora: Časovo obmedzená podpora, vyžadujúca menej zamestnancov a finančných nákladov.
- Rozsiahla podpora: Priebežná podpora, potrebná aspoň v niektorom prostredí.
- Úplná podpora: Vysoká intenzita podpory, potrebná vo všetkých typoch prostredia a celoživotného charakteru.
Každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný subjekt s charakteristickými osobnými črtami. Stupeň mentálneho postihnutia nám nič nepovie o tom, o akého človeka sa jedná a aké sú jeho potreby. Preto je potrebné pristupovať individuálne a poskytnúť mu takú mieru podpory, ktorá mu umožní začlenenie a sebarealizáciu. Akceptovať ich takých, akí sú.
Cievna mozgová príhoda (CMP)
Cievna mozgová príhoda (CMP), ľudovo mŕtvica, je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi a živín do nervového tkaniva mozgu. Už niekoľko minút trvajúce nedokrvenie mozgu spôsobuje smrť mozgových buniek a v závislosti od lokalizácie aj rad klinických komplikácií. Mŕtvica ohrozuje život, preto vyžaduje urýchlenú zdravotnú intervenciu. Adekvátna a rýchla liečba je rozhodujúca pre minimalizáciu poškodenia mozgu.
Príčiny CMP
Mŕtvica môže byť spôsobená zablokovanou artériou (ischemická mozgová príhoda) alebo krvácaním prasknutej krvnej cievy (hemoragická mŕtvica). Približne 80 percent prípadov tohto stavu má pôvod v ischemických mozgových príhodách.
- Ischemická mozgová príhoda: Najbežnejšie ischemické cievne mozgové príhody majú trombotickú formu, kedy sa v jednej z tepien dodávajúcich krv do mozgu vytvorí zrazenina. Embolická mozgová príhoda nastáva, keď sa vytvorí krvná zrazenina mimo mozgu a krvný obeh ju zavlečie do užších mozgových tepien.
- Hemoragická mŕtvica: Vyskytuje sa, keď sa krvná cieva v mozgu pretrhne. Môže byť dôsledkom vysokého krvného tlaku, užívania liekov na riedenie krvi alebo anomálií v stavbe krvných ciev (aneuryzmy).
- Prechodný ischemický záchvat (TIA): Dočasné zníženie krvného zásobenia určitej časti mozgu v intervale nepresahujúcom päť minút.
Rizikové faktory
K rizikovým faktorom patria nevhodné faktory životného štýlu, predovšetkým nadváha a obezita, fyzická nečinnosť, alkoholizmus, narkománia, vysoký krvný tlak, fajčenie a vysoký cholesterol. Existujú však aj klinické stavy, ktoré zvyšujú riziko mŕtvice, napríklad cukrovka, obštrukčné spánkové apnoe, kardiovaskulárne ochorenia a osobná alebo rodinná anamnéza mozgovej príhody.
Príznaky CMP
Akékoľvek atypická reakcia organizmu, postihujúca zmyslové vnímanie, prípadne koordináciu pohybov, alebo bezvedomie môžu signalizovať mozgovú príhodu. Medzi časté príznaky patria:
- Náhle problémy s rozprávaním, dezorientácia v čase a priestore.
- Paralýza alebo znecitlivenie tváre, strata hybnosti hornej a dolnej končatiny, často na jednej strane tela.
- Problémy s videním jedného či oboch očí, rozmazané a dvojité videnie.
- Náhle silná bolesť hlavy, ktorá môže byť sprevádzaná vracaním, závratmi alebo zmeneným stavom vedomia.
Na rýchle rozpoznanie príznakov mŕtvice sa používa anglická skratka FAST:
- F (Face) - poklesnutý kútik tváre.
- A (Arms) - neschopnosť zdvihnúť obe ruky.
- S (Speech) - nezrozumiteľná reč.
- T (Time) - čas, pretože každá minúta rozhoduje.
Ak spozorujete akékoľvek z týchto príznakov, okamžite volajte 155 alebo 112.
Diagnostika a liečba CMP
Diagnostika cievnej mozgovej príhody zahŕňa okrem anamnézy kontrolu krvného tlaku, vyšetrenie srdca, krvné testy, počítačovú tomografiu (CT), magnetickú rezonanciu (MRI), karotidový ultrazvuk a mozgový angiogram.
Liečba závisí od typu mŕtvice. Pri ischemickej mŕtvici sa lekári snažia rýchlo obnoviť tok krvi do mozgu, napríklad podaním liekov na odstránenie zrazeniny (tPA) alebo endovaskulárnymi postupmi. Pri hemoragickej mŕtvici sa liečba zameriava na kontrolu krvácania a zníženie tlaku v mozgu.
Následky CMP a rehabilitácia
Mozgová príhoda môže spôsobiť dočasné alebo trvalé postihnutie. K následkom patria problémy s pocitmi (emócie), myslením (sústredenie, pamäť), komunikáciou (poškodenie centra reči alebo ochabnutie tvárových svalov), ochrnutie a spasticita.
Po núdzovej liečbe sa starostlivosť zameriava na zotavenie a obnovu čo najväčšieho množstva funkcií potrebných pre návrat k nezávislému životu. Väčšina pacientov, ktorí prekonali mŕtvicu, podstupuje liečbu v rehabilitačnom programe. Rehabilitácia zahŕňa neurofyziológiu, fyzioterapiu, ergoterapiu, logopédiu, neuropsychologickú starostlivosť a sociálnu podporu.
Moderné rehabilitačné metódy používajú aj počítačové programy. Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií, zlepšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií a zvládanie zmenenej životnej situácie, vrátane prekonania depresie z novovzniknutých obmedzení.
Prevencia CMP
Prevencia je v našich rukách. Aj keď mŕtvica prichádza náhle, vzniká dlhodobo, ako dôsledok životného štýlu a neliečených ochorení. Rizikové faktory delíme na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Vek či genetiku nezmeníme, ale krvný tlak, cholesterol, cukrovku či obezitu máme často vo vlastných rukách.
Zdravá strava, dostatok pohybu, pravidelné meranie tlaku a kontrola cholesterolu sú základom prevencie. K rizikovým faktorom patria aj fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a nedostatok spánku. Základom prevencie je udržiavanie optimálneho krvného tlaku, zdravá strava s dostatkom ovocia, zeleniny a rýb, obmedzenie soli a nasýtených tukov.
tags: #postihnutie #jednej #veci #vznika