Porovnanie interview a diskusného príspevku

V oblasti verejnej komunikácie existuje viacero foriem prejavu, ktoré sa líšia svojím účelom, štýlom a formou. Medzi ne patria interview, diskusný príspevok a príležitostný prejav. Každý z nich má svoje špecifické charakteristiky, ktoré ich odlišujú a určujú ich využitie v rôznych komunikačných situáciách.

Tento článok sa zameriava na porovnanie dvoch odlišných, no zároveň dôležitých foriem komunikácie: interview a diskusného príspevku. Cieľom je poukázať na ich charakteristické znaky, štruktúru a využitie v rôznych komunikačných situáciách.

Interview: Dialóg pre informácie

Interview, alebo rozhovor, je spravodajský žáner publicistického štýlu, ktorý má podobu dialógu. Nejde však o bežný rozhovor, ale o dialóg riadený novinárom s cieľom získať a sprostredkovať informácie o konkrétnej osobnosti alebo udalosti. Interview je žáner, ktorý sprostredkúva informáciu o fakte, ktorým je istá udalosť alebo istý jav a zároveň sprostredkúva informáciu o osobe, ktorá na základe otázok o daných udalostiach a javoch vypovedá.

Je realizované rozpravou, pri ktorej obidvaja účastníci komunikačného aktu vystupujú ako rovnocenní partneri. Po jazykovej stránke je interview príťažlivým žánrom, pretože umožňuje spájanie dvoch komunikantov s potenciálne odlišným vzťahom ku komunikovanej realite a navyše s vlastným personálnym štýlom a s vlastným idiolektom.

Charakteristické znaky interview

• Spravodajský žáner: Cieľom interview je priniesť nové a aktuálne informácie.
• Forma dialógu: Rozhovor prebieha formou otázok a odpovedí medzi novinárom a osobou, s ktorou sa robí interview.
• Informačný slohový postup: V interview prevláda informačný slohový postup, ktorého cieľom je podať fakty a informácie čo najobjektívnejšie.

Interview svojím charakterom zabezpečuje informačnú nasýtenosť i aktuálnosť.

Štruktúra interview

Interview má svoju typickú štruktúru, ktorá zahŕňa:

1. Titulok: Často ide o myšlienku, ktorá vzišla z rozhovoru a má upútať pozornosť čitateľa.
2. Podtitulok: Podtitulok má za úlohu informovať o osobnosti, s ktorou sa rozhovor uskutočnil, a často uvádza aj dôvod, prečo bol rozhovor realizovaný. Má najmä informovať, prináša meno osobnosti, často dôvod, prečo sa rozhovor uskutočňuje.
3. Stručná charakteristika osobnosti: Táto časť predstavuje osobnosť, s ktorou sa rozhovor vedie, a býva graficky zvýraznená. Pri všeobecne známej osobnosti ju môže nahradiť text, ktorý vysvetľuje, prečo sa interview uskutočňuje. Býva graficky zvýraznená, predstavuje osobnosť, s ktorou redaktor vedie rozhovor. Pri všeobecne známej osobnosti ju môže nahradiť text, ktorý vysvetľuje, prečo sa interview uskutočňuje (napr. fotografia).
4. Otázky a odpovede: Jadro interview tvoria otázky a odpovede, ktoré sú zvyčajne písané v stĺpcoch a graficky odlíšené. Otázky a odpovede tvoria jadro interview, bývajú písané v stĺpcoch a graficky odlíšené.
5. Údaj o autorovi otázok: Na konci interview sa uvádza meno autora, ktorý kládol otázky.
6. Podpis autora: Interview je ukončené podpisom autora.

Interview možno chápať ako spravodajský rozhovor, ktorý je zároveň dialogizovanou správou. Predstavuje osobnosť spoločenského života formou dialógu, no zároveň prináša nové informácie. K etike seriózneho publicistu patrí, aby sa definitívnu podobu interview autorizovať (potvrdiť pravdivosť záznamu osobou, s ktorou rozhovor robil).

Diskusný príspevok: Vyjadrenie názoru a argumentácia

Diskusný príspevok je subjektívny slohový útvar, ktorý sa využíva v spoločensko-politickej a pracovnej komunikácii. Jeho cieľom je vyjadriť mienku o prerokovávanej veci, prezentovať súhlas alebo nesúhlas a podporiť svoj názor argumentmi. V spoločensko-politickej a pracovnej komunikačnej sfére je oveľa jednoduchší ako vedecký diskusný príspevok.

Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. V určitých častiach však môžu prevažovať úvahové prvky.

Charakteristické znaky diskusného príspevku

• Subjektívny slohový útvar: Diskusný príspevok odráža osobný názor a postoj diskutujúceho.
• Vyjadrenie mienky: Diskutujúci vyjadruje svoj názor na danú tému.
• Argumentácia: Svoj názor podporuje argumentmi, dôkazmi, príkladmi alebo odvolávaním sa na autority. Svoj názor môže podporiť argumentmi (napr. citovaním právnickej alebo odbornej literatúry...).
• Reakcia na dianie: Diskusný príspevok reaguje na prebiehajúcu diskusiu a nadväzuje na predchádzajúce príspevky.
• Subjektívno-objektívny ráz: Autor hodnotí určitý problém, jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike.

Diskusný príspevok má subjektívno-objektívny ráz. Autor hodnotí určitý problém, jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Autor objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré je podložené rozumnými argumentmi. Cieľom autora je presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení.

Štruktúra diskusného príspevku

Diskusný príspevok má zvyčajne nasledujúcu štruktúru:

• Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti.
• Nadviazanie: Diskutujúci nadväzuje na predchádzajúce príspevky, referát alebo prednesený problém (súhlasne alebo nesúhlasne). Na niektoré z predchádzajúcich príspevkov, na referát alebo na prednesený problém napr.: ,, Chcela by som nadviazať na slová, ktoré už odzneli.“/,,Nemožno súhlasiť s názorom mojej kolegyne, ktorá tvrdila…“/,,Pokladám za správne uviesť…“/,,Ako sa už hovorilo…“
• Jadro: V jadre diskutujúci vyjadruje svoj vlastný názor na daný problém. Vyjadrenie vlastného názoru na daný problém: ,,Podľa mojej mienky…“/,,Dovoľujem si tvrdiť…“/,,Nazdávam sa…“/,,Je nám známe, že … , ale môj názor je…“
• Poďakovanie za pozornosť: Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.

Diskusný príspevok patrí medzi subjektívne slohové útvary, čo sa prejavuje používaním slovies v 1. osobe singuláru (napr. "ja si myslím", "ja sa domnievam"). Ak diskutujúci hovorí za skupinu ľudí, musí mať od nich poverenie. Ak však upozorňuje na zlú prácu, musí svoje tvrdenie podložiť dôkazom (uviesť príklad, svedka…). Pri upozorňovaní na nedostatky je dôležité podložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

Kľúčové rozdiely medzi interview a diskusným príspevkom

Hoci obe formy komunikácie slúžia na odovzdávanie informácií a názorov, líšia sa v základných aspektoch:

V konečnom dôsledku, zatiaľ čo interview sa zameriava na získavanie a prezentáciu informácií prostredníctvom dialógu, diskusný príspevok slúži na vyjadrenie a obhajobu vlastného názoru v rámci diskusie.

tags: #porovnajte #interview #a #diskusny #prispevok