JUDr. Ján Čarnogurský, narodený 1. januára 1944 v Bratislave, je významnou osobnosťou slovenskej histórie. Jeho životná cesta je spojená s advokáciou, disidentskými aktivitami a aktívnou účasťou v slovenskej politike.
Ján Čarnogurský sa narodil do početnej rodiny učiteľa a politika Pavla Čarnogurského. Jeho otec, Pavol Čarnogurský, bol poslancom Snemu Slovenskej republiky (1938 - 1945) a patril medzi umiernené krídlo Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Po vojne pracoval ako redaktor Katolíckych novín. V dôsledku taženia proti Demokratickej strane bol Pavol Čarnogurský opakovane vypočúvaný Štátnou bezpečnosťou a v roku 1951 bol zatknutý v súvislosti s kauzou tzv. buržoáznych nacionalistov.
Už v roku 1957, kvôli politickej minulosti otca, nebola Jánova sestra Marina Čarnogurská pripustená na prijímacie skúšky. Aj pre Jána nastali po dokončení základnej školy v roku 1958 prvé potiaže. Nedostal odporúčanie na štúdium na strednej škole, ale podarilo sa mu študovať v Kežmarku a neskôr v Bratislave, kde zmaturoval. Hoci maturoval s výbornými výsledkami, ako jedinému mu odmietli dať odporúčanie na vysokú školu. Absolvoval jeden ročník na Stavebnej fakulte STU v Bratislave, kde sa zoznámil s budúcou manželkou Martou.
Neskôr prestúpil na štúdium práva v Bratislave a vysokoškolské vzdelanie ukončil v roku 1969 na Karlovej univerzite v Prahe. Doktorát práv získal v roku 1971. Po ukončení štúdia pôsobil v rokoch 1970 - 1981 ako advokát v Bratislave. V tomto období sa stal známym ako zástupca náboženských aktivistov a politických disidentov v celom Československu. Obhajoval napríklad Perlu Karvašovú, ktorá bola prepustená zo Slovenského rozhlasu po previerke v rámci normalizácie. Zastupoval tiež ľudí, ktorých vyhodili z práce napríklad kvôli náboženstvu. Jeho aktivity boli tŕňom v oku predstaviteľov režimu a v roku 1981 bol vylúčený z advokácie. V roku 1987 úplne stratil zamestnanie.
Napriek tomu pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií náboženským a opozičným politickým aktivistom a v roku 1987 bol jedným zo signatárov Charty 77. Už štyri roky pred vylúčením z advokácie bol Ján Čarnogurský v hľadáčiku Štátnej bezpečnosti v Bratislave, ktorá k nemu viedla zväzok s krycím názvom „Advokát“. Tajná polícia sledovala Jána Čarnogurského aj v Prahe. V roku 1988 začal doktor Čarnogurský vydávať samizdatový časopis Bratislavské listy. V auguste 1989 vyzval prostredníctvom Hlasu Ameriky a Rádia Slobodná Európa spoluobčanov, aby 21. augusta 1989 položili kvety na miestach, kde boli v roku 1968 zastrelení občania Československa.
Dňa 14. augusta 1989 ho uväznili a obvinili z trestného činu poburovania a z „nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu“. Žaloba spočívala z troch bodov: z vydávania Bratislavských listov, z prípravy kladenia vencov a kvetov obetiam sovietskej okupácie z roku 1968 a z prednesenia požiadavky slobodných volieb v júni 1989 na zhromaždení v Predmieri pri Žiline (ako člen Bratislavskej päťky).
V novembri 1989 sa konal súdny proces, na základe ktorého bol 23. novembra oslobodený. Prepustený bol však až po udelení amnestie od prezidenta Gustáva Husáka 25. novembra, už v období prebiehajúcej nežnej revolúcie. Približne 15 000 ľudí 22. novembra 1989 demonštrovalo pred Justičným palácom v Bratislave za jeho prepustenie.
Od 10. decembra 1989 do 6. apríla 1990 bol prvým podpredsedom federálnej vlády národného porozumenia a predsedom Legislatívnej rady vlády ČSFR od februára do augusta 1990. Neskôr bol podpredsedom vlády ČSFR (od 6. apríla 1990 do 27. júna 1990). Od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991 bol ministrom vnútra SR a v novembri 1990 bol na dvadsať dní (2. november až 22. november) poverený prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR.
Politická kariéra a advokátska činnosť
Od roku 1990 bol život Jána Čarnogurského spojený so slovenským Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH), ktorého bol v rokoch 1990-2000 predsedom. V apríli 1991 sa stal predsedom vlády Slovenskej republiky. Po voľbách v roku 1992 prešiel do opozície, aby sa po nasledujúcich voľbách v roku 1998 stal na štyri roky ministrom spravodlivosti vo vláde Mikuláša Dzurindu. Z KDH vystúpil v roku 2013.
Ján Čarnogurský kandidoval aj v prezidentských voľbách 2014, kde získal 12 207 hlasov (0,64 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 9. mieste.
Advokátska kancelária ULC Čarnogurský
Po skončení aktívnej politickej kariéry si Ján Čarnogurský založil vlastnú advokátsku kanceláriu. V súčasnosti je riadiacim partnerom advokátskej kancelárie ULC Čarnogurský. Jeho syn, JUDr. Mag. Ján Čarnogurský, ktorý získal titul magister práva na Právnickej fakulte Viedenskej univerzity (1995) a následne úspešne ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1997), kde mu bol v roku 1999 udelený titul doktor práv (JUDr.), je tiež aktívny v advokácii. V roku 2025 zavŕšil štúdium na Univerzite Cumbria a získal titul Master of Business Administration. Po ukončení štúdia vo Viedni pôsobil ako lektor na Katedre stredoeurópskeho a východoeurópskeho hospodárskeho práva na Ekonomickej univerzite vo Viedni. JUDr. Mag. Ján Čarnogurský začal svoju právnickú kariéru ako advokátsky koncipient v roku 1995. Od roku 2000 pôsobil viac ako desaťročie ako partner v poprednej nadnárodnej advokátskej kancelárii združujúcej vyše 1 500 právnikov. Počas svojej praxe získal rozsiahle skúsenosti v oblasti privatizácie, fúzií a akvizícií a investičných projektov. Špecializuje sa na energetické právo, bankové a finančné právo, právo nehnuteľností, cenné papiere a občianske právo.
Oceňovanie a spoločenské aktivity
Ján Čarnogurský bol v roku 2013 ocenený Slovenskou advokátskou komorou (SAK) za celoživotný prínos advokácii. Toto ocenenie sa udeľuje advokátovi zapísanému v zozname advokátov SAK za dlhoročné pôsobenie v advokácii, pozdvihnutie odbornej úrovne, zlepšenie podmienok výkonu profesie, právnej úpravy a obetavé nasadenie v samospráve po dlhší čas, za prednáškovú, publikačnú činnosť v oblasti advokátskeho povolania, za etický výkon profesie a za obhajobu etických princípov advokácie.
Prehľad ocenených advokátov v jednotlivých ročníkoch ocenení Advokáti:
| Rok | Ocenení advokáti |
|---|---|
| 2011 | JUDr. Štefan Lovrant, JUDr. Bartolomej Kaščák, JUDr. Anton Blaha, CSc., JUDr. Jaroslav Hrivnák (zomrel), JUDr. Ing. Imrich Flassik (zomrel), JUDr. Marian Strhan, JUDr. Štefánia Ursínyová (zomrela), JUDr. Ladislav Čendula, Prof. JUDr. Vladimír Mathern, DrSc. (zomrel), JUDr. Bohuš Ježík (zomrel) |
| 2012 | JUDr. Ivan Borovský, JUDr. Viera Čápová, JUDr. Štefan Detvai, prom. právnik Zdeněk Hetmer (zomrel), JUDr. Roman Hošovský, JUDr. Štefan Lányi (zomrel), JUDr. Danica Okrucká, JUDr. Ján Smetana (zomrel), JUDr. Rastislav Straka, JUDr. Peter Žilinčan |
| 2013 | JUDr. Eva Bušová, JUDr. Ján Čarnogurský, JUDr. Viera Ferčáková, JUDr. Alexander Fuchs, JUDr. Štefan Hegedüs, JUDr. Ján Klimek, JUDr. Dušan Krivský, JUDr. Ladislav Nyitray, JUDr. Martin Okály (zomrel), JUDr. Alexander Škrinár, CSc. |
| 2014 | JUDr. Miroslav Abelovský, JUDr. Jozef Brázdil, JUDr. Pavol Erben, JUDr. Alexander Filo, JUDr. Ján Gereg, JUDr. Ján Havlát, JUDr. Miroslav Lehotský, JUDr. Ladislav Udvaros |
| 2015 | JUDr. Magda Jaňovková, JUDr. Zoltán Ludik, doc. JUDr. Jozef Olej, CSc., JUDr. Peter Zelenay, JUDr. Jozef Malý, in memoriam |
| 2016 | JUDr. Ivan Friedl, JUDr. Ladislav Košťa, JUDr. Ondrej Mularčík, JUDr. Štefan Ondriš, JUDr. Marian Zányi |
| 2017 | JUDr. Alexander Ferčák, in memoriam, JUDr. Martin Vychopeň, predseda Českej advokátskej komory, JUDr. Vladimír Zvara, JUDr. Milan Valašik |
| 2018 | prof. JUDr. Eugen Husár, DrSc, in memoriam, JUDr. Kamil Beresecký, JUDr. Ján Kanaba, JUDr. Gizela Tuhárska |
| 2022 | JUDr. Ľubomír Hrežďovič, JUDr. Tomáš Borec, Gabriela Fülöpová, in memoriam |
| 2024 | JUDr. Ivan Kochanský, JUDr. Peter Filip, PhDr. Nadežda Ondrišová |
Ján Čarnogurský sa angažuje aj v oblasti hospodárskych stykov s Ruskom a je zástancom suverénnejšej zahraničnej politiky Slovenska. Vyhlásenie nezávislosti Kosova považuje za porušenie medzinárodného práva. V novembri 2024 získal v Rusku vyznamenanie Radu cti, ktoré mu udelil Vladimír Putin a odovzdal predseda Prezídia Štátnej rady Republiky Krym Vladimir Konstantinov.