Pri odchode do dôchodku sa zamestnanci často stretávajú s otázkami týkajúcimi sa odstupného a odchodného. Tieto peňažné plnenia predstavujú formu kompenzácie alebo odmeny zo strany zamestnávateľa a sú upravené Zákonníkom práce. Je dôležité poznať podmienky ich poskytovania, aby ste si boli istí svojimi nárokmi.
Odstupné: Podmienky a výška
Odstupné je upravené v ustanovení § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Je dôležité vedieť, za akých podmienok, kedy a v akej výške je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi odstupné.
Dôvody vzniku nároku na odstupné
Zamestnávateľ môže poskytnúť odstupné zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
- Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa: Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ide o výpoveď z dôvodu, keď sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje, alebo ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. V takomto prípade, ak zamestnanec dostane výpoveď, prináleží mu odstupné.
- Nadbytočnosť zamestnanca: Ďalším dôvodom je situácia, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách, a zamestnávateľ v tomto prípade dá zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
- Strata spôsobilosti vykonávať prácu zo zdravotných dôvodov: Dôvodom na poskytnutie odstupného je aj skutočnosť, ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V tomto prípade zamestnanec predloží zamestnávateľovi lekársky posudok.
Výška odstupného
Zákonník práce ustanovuje výšku odstupného v sume „najmenej“. To znamená, že niektorí zamestnávatelia si môžu v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v inom vnútornom predpise zvýšiť výšku odstupného aj nad rozsah uvedený v Zákonníku práce. Sú však povinní vyplatiť zamestnancovi odstupné najmenej v sume ustanovenej Zákonníkom práce ako minimálnej. Do počtu odpracovaných rokov na uvedené účely sa započítava čas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa, ktorý zamestnancovi doručuje výpoveď, t. j. odo dňa vzniku uzatvorenia pracovného pomeru až do dňa doručenia výpovede.
Kontrakce délek, paradox dvojčat, dilatace - příklady | Fyzika maturita
Odchodné: Kľúčové informácie
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Podmienky poskytnutia odchodného sú upravené v ustanoveniach § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.
Podmienky nároku na odchodné
V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na:
- starobný dôchodok,
- predčasný starobný dôchodok,
- invalidný dôchodok, ak pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.
Prvou podmienkou na priznanie odchodného je teda skončenie pracovného pomeru zamestnanca po vzniku nároku na niektorý z uvedených dôchodkov. Ak zamestnanec aj dosiahne dôchodkový vek alebo pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % a z toho dôvodu mu bude prináležať invalidný dôchodok, ale nepožiada o skončenie pracovného pomeru, nárok na odchodné mu nevznikne.
Druhou podmienkou je, aby zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov, a to pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Zamestnanec nežiada o poskytnutie odchodného zamestnávateľa, ale je povinný požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov.
Takisto patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru v prípade, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. V tomto prípade zamestnanec preukazuje zamestnávateľovi, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok buď rozhodnutím o priznaní predčasného starobného dôchodku, alebo potvrdením Sociálnej poisťovne, že si zamestnanec podal žiadosť a spĺňa podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku. Ak zamestnanec nesplní podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku a poisťovňa mu ho neprizná, nevzniká mu nárok na vyplatenie odchodného.
Výška odchodného a obmedzenia
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa, a to len raz počas celého „pracovného“ života. Ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov, ktoré skončí v ten istý deň z dôvodu odchodu do jedného z uvedených dôchodkov, odchodné mu poskytne len jeden zamestnávateľ, spravidla ten, s ktorým má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer v najväčšom rozsahu. Ak by pracovné pomery neskončil v jeden deň, odchodné mu vyplatí ten zamestnávateľ, s ktorým skončil pracovný pomer ako prvý.
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Súbeh odstupného a odchodného
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Nárok na odchodné a odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, kedy posledné zmeny v súvislosti s ich poskytnutím upravila novela č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. novembra 2022.
Špecifické prípady a účtovanie
Starostovia a hlavný kontrolór
V prípade starostov a hlavných kontrolórov platia špecifické pravidlá. Starostka, ktorá je už štyri volebné obdobia uvoľnená na výkon funkcie z miesta matrikárky a po skončení volebného obdobia ide rovno na dôchodok, na svoje pôvodné miesto už nenastúpi. Otázka, či má nárok z funkcie starostu na odchodné a odstupné, bola často diskutovaná. V minulosti sa uvádzalo, že starosta nárok na odchodné nemá, ak počas výkonu funkcie nadobudol nárok na starobný dôchodok. Podmienky pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, sú obmedzené zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a u zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.
Tvorba rezerv na odchodné
Obec zamestnáva zamestnanca, ktorý v priebehu roka 2024 dosiahol dôchodkový vek, ale neodišiel do starobného dôchodku. Zamestnanec bude mať nárok na odchodné pri odchode do starobného dôchodku. Vzniká obci povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12.2024? Áno, účtovná jednotka je povinná tvoriť rezervu na odchodné, ak je pravdepodobné, že povinnosť poskytnúť odchodné vznikne a jej výška sa dá spoľahlivo odhadnúť. To platí aj pre zamestnanca, ktorý v priebehu roka 2025 dosiahne dôchodkový vek a plánuje zotrvať v pracovnom pomere. Tieto rezervy sa účtujú na účte 553 (Tvorba a zrušenie zákonných rezerv) oproti účtu 323 (Krátkodobé rezervy). Rezerva na odchodné je daňovo uznateľný náklad v súlade so zákonom o dani z príjmov.
Ak učiteľka materskej školy skončí pracovný pomer dohodou k 30.11.2024 a o priznanie predčasného starobného dôchodku požiada v roku 2025, odchodné jej bude vyplatené po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku. V takom prípade, aj keď k vyplateniu dôjde v roku 2025, je vhodné tvoriť rezervu 553/323 už v roku 2024, keďže nárok vznikol v tomto roku. Toto je dôležité aj vzhľadom na zmenu financovania MŠ k 1.1.2025 zo štátneho rozpočtu.
Vyplácanie odchodného pri predčasnom starobnom dôchodku
Zamestnanec, ktorý ukončí pracovný pomer dohodou a požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD), by mal mať odchodné vyplatené až po preukázaní priznania PSD. Obavy zamestnanca, že ak by bolo odchodné vyplatené až v budúcom roku a prevýšilo by sumu 2 400 €, SP by mu pozastavila vyplácanie PSD, sú čiastočne opodstatnené. Je dôležité vedieť, že odchodné sa nezapočítava do príjmu pre účely zastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku, ak nie je dosiahnutý dôchodkový vek. V prípade pochybností by zamestnávateľ mohol odchodné vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho vyplatiť.