Častým snom mnohých malých dievčatiek, ale i chlapcov býva jazdiť na koni. Predstava je to síce pekná, ale mnohí rodičia sa boja posadiť dieťa na také veľké a vysoké zviera, alebo obavy majú naopak deti. Preto je ideálnou „učebnou pomôckou“ pri jazdeckom výcviku malých detí poník. Shetlandské poníky patria medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie plemená poníkov na svete.
Sú milé, malé, určené pre najmenších jazdcov. Kohútiková výška poníka nepresahuje 148 cm. Miniatúrne shetlandy majú v kohútiku maximálne 80 cm, ale často je to ešte menej. Na takýchto koníkoch by sa ale nemalo jazdiť, chovajú sa skôr ako spoločníci. Shetlandský poník dosahuje v kohútiku výšku 87 - 107 cm. Sú aj miniatúrne shetlandy, ktorých výška nepresahuje 87 cm.
Boli vyšľachtené na Shetlandských ostrovoch v Severnom morí južne od Islandu, čo sa odrazilo na ich stavbe tela i nenáročných životných podmienkach. Najskôr boli chované ako pracovné kone, prepravovali rašelinu, orali polia, prepravovali svojich majiteľov a hlavne, každá rodina mala svojho poníka, ktorého využívali na nosenie nákladov a malých detí. Mnohé poníky sa využívali aj na prácu v baniach v Anglicku. Dnešný shetlandský poník sa už na prácu nevyužíva, ale hlavne na jazdu pre malé deti, na ťahanie ľahkých kočov, vozíkov a na chov.
Výcvik poníka a mladého jazdca
Ak sa rozhodnete pre výcvik vášho dieťaťa na poníkovi, je dobré nájsť si kvalitnú jazdeckú školu s trénerom. Ten je kľúčovou postavou pri jazdeckom výcviku. Vášmu malému jazdcovi vyberie povahovo aj telesne ideálneho poníka, s ktorým sa budú postupne spoznávať a vytvárať priateľstvo. S výchovou musíte začať čo najskôr, aby vás poník rešpektoval. Ak zanedbáte jeho výchovu, poník si veľmi rýchlo určí vlastné hranice a bude vás hrýzť a počúvať nebude. Čo najskôr po narodení sa žriebä musí naučiť na ľudský dotyk a prítomnosť človeka. Po pár týždňoch je potrebné naučiť žriebä na ohlávku, vodenie na vodítku, dvíhanie nôh a čistenie srsti. Tieto úkony je potrebné stále opakovať, aby si na nich poník zvykol.
Najskôr sa mladý jazdec naučí, ako poníka správne vyčistiť, viesť na vodidle, ako mu nasadiť uzdu a aj sedlo. Postupne zvládne krok za krokom bežnú starostlivosť o poníka, od čistenia kopýt, vyčesania srsti až po nasadenie ohlávky či uzdy. Výcvik najskôr prebieha za pomoci lonže - dlhej šnúry, na ktorú je poník pripevnený a vďaka ktorej má tréner poníka pod kontrolou. Pri nasadaní na poníka je často potrebná pomoc - buď má jazdecká škola k dispozícii schodíky, alebo jazdcovi do sedla pomáha druhá osoba podopretím nohy vo vzduchu. Prvé kroky prebiehajú v kroku, dieťa sa učí udržať rovnováhu, ovládať poníka povelmi rukami pomocou uzdy a pomocou nôh. Ak zvládne základné veci, na ďalších lekciách sa postupne učí klusať, cválať a napokon aj skákať cez nižšie prekážky. Úplne najväčšou odmenou pre mladého jazdca je vychádzka do prírody. Práve v prírode je pohľad z konského sedla na svet najkrajší.
Technika průjezdu (utaženou) zatáčkou - Achillova pata začínajících motorkářů
Aby sa svalstvo a chrbtica celého tela vyvinula správne, nesmie sa shetlandský poník zaúčať v ľahkom ťahu skôr ako v dvoch rokoch. Nedostatkom výcviku alebo výcvikom neodbornou osobou vznikajú problémy, preto je dôležité mať kvalitného trénera.
Starostlivosť o poníka: Každodenná rutina
Starať sa o koňa je veľká zodpovednosť. Kôň potrebuje predovšetkým kvalitné krmivo, ustajnenie a dobrú vodu. To sú predpoklady zdravia koňa a dobrej kondície. Musíš venovať dostatok času uprataniu stajne a opatere koňa. Okrem toho sa musíš naučiť viac o jeho živote, rozumieť mu a poznávať, ako sa cíti. Starostlivosť o koňa je tvrdá práca po celý rok, no vzťah, ktorý medzi koňom a vami vznikne, bude štedrou odmenou za vynaloženú námahu.
Údržba srsti
Každý kôň či poník musí mať vlastnú sadu čistiacich potrieb. Kefy treba pravidelne vyprať a prečesávať, aby zostali čisté. Nepoužívaj utierku jedného koňa na druhého, mohla by sa preniesť infekcia. V modernej dobe sú na ošetrovanie srsti rôzne prípravky, pomôcky a prístroje. Základ starostlivosti o srsť tvorí: žbylko, mäkká a tvrdá kefa, hrebeň (kefa na hrivu), škrabák na kopytá. O srsť je potrebné sa starať každý deň. Najlepšie pred a po práci. V letných mesiacoch prospieva srsti sprchovanie. Na to je potrebné mať: šampón, hubky, stierku na vodu, uteráky. Športovým koňom sa srsť holí. Je to kvôli tomu, že kone majú rovnakú jazdeckú záťaž ako počas sezóny, aby nestratili kondíciu. A keďže koňom rastie v zime zimná srsť, je väčšia pravdepodobnosť, že sa rýchlo spotia a ťažšie uschnú. Teda je tam väčšia pravdepodobnosť prechladnutia.
Na pastvine nevyžaduje kôň časté čistenie, srsť musí byť dostatočne mastná, aby ho ochránila pred dažďom. Ustajnený kôň musí byť oveľa častejšie trimovaný. Cez zimu narastú poníkovi chlpy dlhé 5-8 cm, keď je mu zima, zježí sa ako medvedík a vytvorí si okolo seba izolačnú vrstvu, snehové vločky sa na nich netopia. Takisto dážď sa nedostane až na srsť. Víry chlpov dokonale odvádzajú vodu preč od miest náchylných na prechladnutie. Hriva a chvost shetlandských poníkov bývajú veľmi husté, poníky sa vždy obracajú zadkom k vetru, jednak pretože im chráni zadok chvost a na druhej strane, tuková vrstva na stehnách niečo znesie.
Čo sa týka „dekovania“ koní. Poník v ružovom svetríku je síce zlatý, ani zima mu v ňom na milión percent nie je. Ale ľudia si neuvedomujú, že mu narúšajú prirodzenú termoreguláciu. Dosiahneme len to, že poníkovia sa prehrejú a budú viac náchylní na nachladnutie. Veľmi nebezpečné je dávať koníkom deku na jeseň, keď začína počasie vyčíňať. Zvieratám sa nevytvorí dostatočne hustá a dlhá zimná srsť a potom im je v zime zima. Deky sa ale využijú, ak náhodou koník cez zimu ochorie, vtedy je menej odolný, preto je fajn mať jednu po ruke.
Údržba stajne a pastviny
Box v stajni treba čistiť denne. Na odstraňovanie znečisteného steliva z podstielky používaj vidly so 4 zubami. Starať by sme sa mali o priestory, kde kone trávia najviac času. V boxe je potrebné vyzbierať všetko špinavé, skontrolovať, či je funkčná napájačka a či nie je znečistená, skontrolovať žľab, kde kôň žerie, či má všetko zjedené a či sa tam nenachádzajú nečistoty. Ak je kôň na pastvine, je potrebné, aby sa pastvina menila, aby tráva stíhala dorásť. Nesmú sa tam nachádzať jedovaté rastliny a stromy, ktoré by kone ohrozovali.
Shetlandské poníky pochádzajú zo Shetlandských ostrovov, ktoré sa nachádzajú hodne na severe pri Škótsku. Prevláda tam subarktická klíma. A takisto im tam až 285 dní v roku prší a stále fúka vietor. Na týchto malých ostrovčekoch nerastú žiadne stromy. Takže keď sa chcú shetlandské poníky ukryť pred nepriazňou počasia, majú jednoducho smolu. Anglické plnokrvníky by už asi voňali fialky odspodu, malý shetland sa týmto podmienkam dokonale prispôsobil. Shetlandský pony narástol taký maličký hlavne kvôli zmenšeniu náporu vetra.
Chov tohto poníka je nenáročný. Ideálne je poskytnúť mu dostatočný výbeh, kde môže žiť celoročne. Na prežitie zimy majú shetlandské poníky výnimočne hustú srsť, ktorá ich chráni aj pred veľmi silnými mrazmi a snehovými búrkami. Vo výbehu by však mali mať aj prístrešok, kde by sa mohli skryť pred slnkom, dažďom či hmyzom. Verte, že každý kôň je tisíckrát radšej vonku na daždi ako čo i len na pár hodín nedobrovoľne zavretý v nejakej maštali. Štandardný box pre jedného koňa býva len jeden a pol násobkom jeho telesnej dĺžky. To je ako keby ste vy mali byť zavretý v priestore 1x1m. My by sme to vzťahujúc na seba nazvali týranie, v športových stajniach bežná prax. Nebudete mať problémy so slamou, podstielaním a kydaním hnoja. Je to žráč času a nervov, radšej tento čas obetujte kamaráteniu sa s poníkom. Kone vonku zvyknú robiť kopky na "obľúbených miestach", tieto kopičky stačí len pozbierať a šup ho do vreca/na hnoj.
Neznamená to však, že by im mala byť odopretá možnosť skryť sa pred nepriazňou počasia. Nechajte to ale na nich, oni sami najlepšie vedia, kedy im je zima, kedy je pre nich slnko a dážď neznesiteľné. Podľa mňa najlepšou možnou variantou je vonkajší box = prístrešok obitý minimálne z troch strán, odtiaľ, kde najviac fúka vietor a odtiaľ, kde svieti napoludnie najsilnejšie slnko. Musí byť dobre odvetraný, väčšinou býva vetranie pod strechou na šírku dlane. Poníci sa tam síce nebudú zdržiavať, keď bude mrholiť, ale ocenia ho, keď nebudú mať zrovna chuť sa opaľovať.
Pozemok pre poníka
Všeobecne o pozemku: čím väčší, tým lepší. Za maximálne minimum pre dva kone považujem 1 ár. To, že sa vám tam udrží tráva, na to zabudnite. Treba prikrmovať celoročne senom a určite zbierať aspoň dvakrát za deň bobky. Takto malý výbeh má aj inú nevýhodu. Keď naprší, je tam hodne, ale hodne veľa blata. Ak ste aj vy šťastným majiteľom golfového trávnika a nechce sa vám ho kosiť, kľudne si na neho môžete pustiť (zvyknuté!!!) mini poníky. Trávu neudupú kvôli ich relatívne nízkej hmotnosti, iba ju pekne zarovno pokosia. Spravidla si kone vôbec nevšímajú okolité okrasné a iné otrávené rastliny.
Výživa poníka
Sú milé, malé, určené pre najmenších jazdcov a tak sa často stáva, že rodičia zveria kŕmenie poníka svojmu dieťaťu. To je veľkou chybou, lebo aj keď je poník len „malý kôň“, stále je to kôň, ktorý má veľmi citlivú tráviacu sústavu a nesprávnym kŕmením mu vyrobíte závažný problém. Spôsob kŕmenia závisí od spôsobu chovu. V prípade, že váš poník trávi väčšinu času v stajni alebo vo výbehu bez dostatku trávy, základom jedálnička pre poníka je seno. V závislosti od veľkosti poníka, jeho pracovného využitia a kvality sena sa upravuje aj jeho množstvo. U poníkov chovaných na pastvinách je základom stravy pastva. Poníky vyhľadávajú hlavne mladú krátku trávu, ktorá je pre nich oveľa chutnejšia než vysoká stará tráva. U pastvinových poníkov sa seno pridáva hlavne v zime, kedy je nedostatok pastvy a aj jej kvalita je veľmi nízka. Pozor na to, aby ste poníkom podávali len čisté seno, bez plesní. Tie spôsobujú rôzne poškodenia, hlavne pečene.
Naši dedkovia by povedali, že veľa sena a za kýbeľ šrotu. V princípe koňom stačí tráva. Vždy to stačilo. Tráva má v sebe všetky vitamínky a vôbec všetko, čo k životu potrebujú. Divoké mustangy určite netrpia nedostatkom a určite im nechýba celozrnné pečivo. Prirodzenou potravou koňa totižto nie sú obilniny. Obilie sa koňom začalo dávať až keď sa potrebovalo dobiť ho energiou, aby mohol výkonnejšie pracovať. Predpokladám, že nikto nezačne nútiť sťahovať mini shetlanda drevo z lesa. A obyčajná prechádzka nie je práca! Ale ak chcete koňa-divokého-žrebca aj keď je to kobyla so žriebätkom, nech sa páči, stačí za hrsť ovsa.
Čo ak nemáme dostatok trávy? Vtedy treba kúpiť seno. Priemerný mini poník ho zožerie maximálne 3kg denne. Čo sa týka dávkovania sena, kôň je uspôsobený na prijímanie veľmi malých dávok potravy, ale počas celého dňa. "Buď žerie alebo spí". Rozdeľovanie na raňajky a večeru pre neho zdravé nie je, niekedy však treba príliš pažravé jedince krotiť, aby neboli obézne. Takisto dobrým spôsobom nie je ani, šľahnúť im do výbehu celý balík a nažerte sa. Koníci by to s radosťou rozhádzali, udupali a očúrali. A také už oni nechcú.
Technika průjezdu (utaženou) zatáčkou - Achillova pata začínajících motorkářů
Kone aj poníky sú veľmi citlivé na náhle zmeny v kŕmnych dávkach. Pozor na maškrty, nedosušený chlieb, obilniny vo veľkom množstve a náhle, lucernu, prežratie jarnou trávou, ak koník nie je na ňu postupne od marca zvykaný. Všetko toto spôsobuje závažné až smrteľné koliky a schvátenia kopýt (= veľmi nepríjemná choroba, kopyto sa oddelí od kosti, má to doživotné následky). A verte tomu, že tieto choroby nie sú len také zriedkavé. V prípade, že kŕmite poníka jadrovým krmivom, dajte si veľký pozor na podávané množstvo vzhľadom na pracovné využitie poníka. Práve u poníkov často vznikajú laminitídy, čo je schvátenie kopýt z nadmerného množstva prijatej energie z potravy. Ak poník ťažko nepracuje, nepotrebuje jadrové krmivo, úplne mu stačí zelená pastva, seno, pitná voda a vitamíny z ovocia a zeleniny. Nadbytok energie okrem toho môže spôsobiť prílišnú bujarosť poníka, neposlušnosť, ale hlavne zdravotné problémy. Nezabúdajte na to, aby mal poník neustály prístup k pitnej vode. Tá je dôležitá hlavne pri prevencii kolík, zápch a dehydratácií. Prídavok vitamínov vo forme ovocia a zeleniny je pre poníky veľmi dôležitý. Dbajte na to, aby ovocie a zelenina neboli znečistené, splesnivené či zhnité.
Maškrty pre poníka
Kone milujú maškrty! Ovocie (jablká, marhule, čerešne, slivky, hocičo), zelenina (aj šupky zo zemiakov), kocky cukru (veľmi nezdravé) a suchý chlieb (až na kosť tvrdý a neplesnivý), to je ich. Zjedli by toho za kontajner. Je na nás, aby sme ich kontrolovali. V tomto prípade určite platí "menej je viac". Ak už nejaká maškrta, tak maximálne jeden kus denne. Iba mrkvy sa môže dávať trochu viac. Treba sledovať hlavne deti, ktoré vedia byť ku koníkom veľmi štedré, hlavne si uvedomovať, že kone sú bylinožravce, nie všežravce, nedajbože pouličný smetník. K senu je vhodné pripojiť za lyžičku vitamínov v prášku a soľný alebo minerálny liz. Na všetko však treba ZVYKAŤ POSTUPNE.
Zdravie a hygiena poníka
Rovnako ako ľudia, aj kone je potrebné očkovať proti chorobám ako je chrípka a tetanus. Koňom sa údaje o očkovaní píšu do pasu koňa. Veterinára však môžeme za koňom zavolať, ak vidíme, že má nejaký problém. Či už pri krívaní, výtokoch (z nosa, očí), zvýšenej teplote, pri podozrení na koliku, ranách, ktoré treba ošetriť odborne. Veterinár sa vždy pýta na to, čo sa stalo, ako kôň žerie, akú má stolicu, moč, vypočuje mu srdce a dýchanie.
Starostlivosť o zuby
Kone majú neobyčajne silné, veľké zuby, oveľa väčšie v porovnaní s ľudskými, ich prirodzená i domestikovaná strava je tuhá a vyžaduje účinné žuvanie, aby sa dodrvila a premiešala s tráviacimi šťavami, ktoré rozložia potravu tak, aby ju kôň mohol stráviť. Horná čeľusť je širšia ako dolná, takže pri žuvaní sa zuby zošmykujú. Vonkajšie hrany horných zubov a vnútorné hrany dolných zubov sa môžu zaostriť a zarezávať sa do líc a jazyka. Podľa zubov sa dá zistiť nielen vek, ale dokonca aj pohlavie.
Sociálne potreby poníka
Známy so mnou teraz volal, že zachraňuje pštrosa. Pred istou smrťou. Viete prečo zomieral? Lebo bol sám a lebo ho odlúčili od jeho kamarátov. Ale čo to má spoločné s koňmi? No veľa. Kôň síce bez kamarátov fyzicky nezomrie, zomrie vám duševne. Je to ako keby ste ho vygumovali, oči stratia lesk, hlava ovisne, plecia sa pokrčia. "Veď môj kôň je sám a nikoho nepotrebuje, stačím mu ja, konský kamarát mu nechýba" povedal by človek, ktorý vlastní jedného "spokojného" koňa. Jeho kôň nie je spokojný ani šťastný, je len zvyknutý. Zvyknutý na samotu, áno aj na to sa dá zvyknúť. "Veď sa mu veľa venujem", ďalej by oponoval. No okay, ale to je ako keby ste si kúpili morča a teraz dúfali, že vám nahradí druhú osobu. Áno, dá sa mu dať bočka, ale moc si s ním nepokecáte. Kone a ľudia majú odlišné jazyky, človek je mäsožravec, kôň jeho obed. Už ste sa niekedy rozprávali s obedom?
Myslím, že nikto tu nie je taký vadný, že by škrabkal zubami koňa na kohútiku ako si to robia kone navzájom, poprípade nikto nehryzkal koňa na zadku, keď ho niečo svrbelo (áno, aj tak si robia kone dobre). No a to proste chýba, keď sa nemôžete poškrabkať a strašne vás niečo svrbí, no na zbláznenie. Nemáte sa ani komu posťažovať, ani koho priateľsky potlapkať (kopnúť). Keď priateľsky potlapkáme človeka, tak potom aj on vás potlapká, ale už nie tak priateľsky. Ostatné kone nie sú také netýkavky. Jedináčik. "Máme jedno dieťa, lebo nás veľa stálo a už nemáme financie na ďalšie, ale v budúcnosti bude. Chceme, aby sme mu dali to najlepšie, najlepšie hračky, DVDčka s cool rozprávkami, rallye kočík, korunku z diamantov (a podobné nutné kraviny, no len všetko okrem súrodenca na hranie a lásky)." No a potom začnú problémy. Podobne je to aj s koňmi.
Kôň fakt vážne nepotrebuje k šťastiu uzdu vykladanú drahokamami, ani 10 diek, ani hydropónnu trávu, ani solárko. Kôň potrebuje kamaráta, takého do dažďa. Stačí aj, keď je to len malý tlstý poník k ničomu, poprípade hluchosleponemý pajdavý kriplík, kôň ho bude mať rád. Niekedy je to ťažké, živiť dva kone, ale treba si uvedomiť, že buď mám na to, živiť dvoch alebo ani jedného. Časovo to však dvakrát náročnejšie nie je, kone sa medzi sebou zabavia aj samé, človeka nepotrebujú, ani vychádzky na zahnanie nudy, ak majú dostatočne veľký výbeh. Smutnou vecou je, keď zostane samé žriebätko bez seberovného kamaráta, dosť to poznačí jeho psychiku, keď sa nemá s kým hrať a koho dokopať. Nevie, kde sú hranice a začne sa hrať s ľuďmi (naozaj nič príjemné). Dokonca ani mamička nie je seberovný "nepriateľ". Preto sa zaužívalo dávať mladé nevycvalané kone do žriebarne, aj tak z nich nič doma nie je. No a na záver, keď je kôň spokojný, potom je aj jeho majiteľ a môžu nadviazať spolu oveľa lepší vzťah.
Je pre vás mini poník vhodným zvieratkom?
Prečo mini poník? Mini poníky vyvolávajú radosť na tvári, veľa nezjedia, veľa nenakadia, veľa nenahovoria. Platí pre ne "malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti". A pritom vedia byť tak úžasne prítulné, spoločenské a vtierkavé. Samozrejme, zachovávajú si aj napriek malému vzrastu svoju shetlandsko-konskú hrdosť, prefíkanosť (až vyčúranosť, by som povedala) a nezávislosť, no a neboja sa to dať najavo. Sú šikovné a sú raritka. Ak ste sa v čítaní dostali až sem, nezaspali ste a ani ste nekrútili celý čas nesúhlasne hlavou, tak áno. Samozrejme, dajú sa zohnať aj lacnejšie, avšak vždy sa to odrazí na kvalite či už poníka alebo služieb.