Rímske číslice predstavujú spôsob zápisu čísel pomocou písmen latinskej abecedy. Na rozdiel od nášho bežného arabského číselného systému, ide o nepozičnú číselnú sústavu, kde každá číslica nemá inú hodnotu podľa svojho miesta v čísle.
História rímskych číslic sa začala v 8. až 9. storočí pred naším letopočtom. Rimania si vystačili s jednoduchým súborom znakov a pomocou sčítania a odčítania vedeli vyjadriť aj vysoké čísla. Rímske čísla vznikli prirodzenou cestou, keďže Rimania počítali na prstoch. Napríklad, latinsky sto je centum, odtiaľ je znak C. Päťdesiat je polovica zo stovky, L teda vzniklo „rozpolením“ znaku pre 100 (C). Tisíc je po latinsky mille, odtiaľ M pre 1 000. Znak D pre 500 vznikol grafickým „rozpolením“ znaku M, tentoraz zvislo. V súčasnosti sa bežne používa sedem rímskych číslic: I, V, X, L, C, D a M, ktoré predstavujú čísla 1, 5, 10, 50, 100, 500 a 1 000. Rímske číslice sa neobjavili naraz, napríklad L a D (50 a 500) až v období republiky. Používanie rímskych čísel v matematike bolo zastarané už pred viac ako 1100 rokmi, ale napriek tomu sa používajú pri rôznych príležitostiach dodnes.
Základné pravidlá zápisu
Písanie rímskych čísel má svoje pravidlá. Rímske číslice sa zvyčajne píšu od najväčších po najmenšie zľava doprava. Symboly D (500) a M (1000) sa pôvodne písali ako kolmá čiara s oblúčikom na jednej alebo obidvoch stranách. Symbol D preto vyzeral asi ako |) a symbol M ako (|). Tento spôsob zápisu umožňoval násobiť desiatky čísla väčšie ako tisíc tým, že sa pridal ďalší oblúčik.
Pravidlo opakovania a sčítania
Spájaním a opakovaním základných symbolov možno zapisovať aj väčšie čísla. Väčšie číslice vždy predchádzajú menším. Číslice V, L a D sa nesmú v zápisoch opakovať a číslice I, X, C a M sa môžu, ale najviac trikrát. Čísla zapísané rovnakými znakmi vedľa seba sa sčítajú. Ak je znak menšieho čísla napísaný za znakom väčšieho čísla, potom sa obe tieto čísla sčítajú. Napríklad, ak chceme zapísať rok 2020, začneme s MM (1000 + 1000) a pridáme XX (20), čím vznikne MMXX. Roky z 20. storočia sa zapisujú tiež jednoducho. Ak je menší alebo rovnaký znak za väčším, hodnoty sa sčítajú.
Pravidlo odčítania
Rimanom sa nepáčilo písanie štyroch rovnakých číslic za sebou, a tak vyvinuli systém odčítania. Ak je znak väčšieho čísla napísaný za znakom menšieho čísla, potom od väčšieho sa odčíta menšie číslo. Menšia číslica pred väčšou znamená odpočet (IV = 4). Ku skráteniu zápisu takých dlhých čísiel sa niekedy používalo zvláštne pravidlo pre odčítanie a až v stredoveku sa toto pravidlo stalo všeobecne používaným. Pri použití tohto pravidla možno číslo 999 napísať úspornejším spôsobom CMXCIX. Používanie iných symbolov nie je dovolené. Preto nemožno napísať 999 ako IM. Na druhej strane ale používanie tohto pravidla nie je povinné. Ak sa znak má opakovať 4-krát, odpočítame od vyššieho radu. Odpočítať môžeme: od V a X iba I, od L a C iba X, od D a M iba C. Číslica I sa pre odčítanie väčšinou používa iba pred V, X. Takže v praxi to vyzerá takto: II. poschodie, I. Toto je už tvoj II. pokus! Viete, v akom roku sa Katarína narodila? Bolo to predsa v roku MCMXCIX. Karol chodí do IV. B, rozhodne nie do IX.
RÍMSKE ČÍSLIČKY 🏛 Pravidlá používania rímskych číslic 📝 Epizóda II
Špeciálne prípady a moderné použitie
Zápis rímskych čísiel sa v priebehu storočí menil. Zavedenie pravidla na odčítanie pomohlo skrátiť zápis väčších čísiel. Hodinové ciferníky sa opisujú rímskymi číslicami. Zvyčajne používajú symbol IIII pre 4 a IX pre 9. Raz sa tak odčítacie pravidlo neaplikuje a druhý raz áno. V 17. storočí bolo v Európe zvykom označovať vydanie kníh rímskymi číslicami. Rovnako tak sa rímske číslice používali na označenie dátumu stavieb. Dodnes sa používajú rímske číslice vo filmovom priemysle na označenie dátumu vzniku filmu. Rímske číslice sa používajú dodnes. Číslujú sa nimi knihy, filmy, športové udalosti, historické udalosti, storočia, mesiace v roku, poradové číslo štvrťročí atď. Všeobecne použitie rímskych číslic znamená, že ide o niečo, čo má svoje pokračovanie či históriu. Tabuľkové procesory, ako sú OpenOffice.org Calc či Microsoft Excel, mávajú v sebe zabudované funkcie na prevod medzi arabskými a rímskymi číslicami. Nepovinný argument forma umožňuje nastavenie miery zjednodušenia zápisu rímskeho čísla. Jeden tisíc je M, deväťsto je CM, osemdesiat je LXXX, a osem je VIII.
Rímske číslice a nula
Číslica nula nemá všeobecne svoj symbol, hoci Rimania číslicu 0 a jej význam dobre poznali. Pre nulu používali výraz nullae, čo znamená nič. Symbol pre číslicu 0 má veľkú úlohu v pozičných systémoch zapisovania čísiel (to je ten, ktorý používame dnes). Práve absencia tohto symbolu zabránila postupnej premene rímskeho zápisu na pozičný systém, a preto bol v 11. storočí nahradený arabskými číslicami.
Použitie rímskych číslic v praxi
Napriek tomu, že rímske čísla boli už v stredoveku nahradené arabskými číslicami, ich odkaz pretrváva. Dodnes sa používajú pri rôznych príležitostiach. Objavujú sa v právnických dokumentoch, pripájajú sa k menám kráľov, kráľovien, cisárov alebo pápežov ako radové číslovky, napr. Karol IV. (Karol Štvrtý). Používajú sa pri označovaní storočí (napríklad 19. storočie - XIX. storočie), pri označovaní udalostí, ako sú olympijské hry (napríklad XXIV. olympijské hry), pri očíslovaní častí zmlúv alebo zákonov (napr. Článok II.), a v názvoch udalostí a sérií (napr. Star Wars: Epizóda VI). Jediná správna pravopisná forma je napísaná veľkými písmenami.
Chronogramy
Rímske číslice sa používajú aj v tzv. chronogramoch. Chronogram je nápis, často hexametrový verš alebo elegické dystichon, ktorý obsahuje skrytý letopočet. Ide o latinské nápisy s niekoľkými zvýraznenými veľkými písmenami, ktoré treba mechanicky sčítať bez ohľadu na stanovené pravidlá. Súčet dáva letopočet zverejnenia nápisu.