Bezbariérové cestovanie: Prekonávanie prekážok pre plnohodnotný život vozíčkarov

Cestovanie by malo byť dostupné pre každého, no pre ľudí používajúcich invalidné vozíky predstavuje množstvo prekážok. Od architektonických bariér až po nedostatok pochopenia a špecifických služieb sa vozíčkari stretávajú s výzvami, ktoré zdraví ľudia často prehliadajú. Tento článok sa zameriava na identifikáciu týchto bariér a hľadanie riešení pre plnohodnotnejšie a prístupnejšie cestovanie. Ľudia so zdravotným postihnutím majú rovnaké potreby ako zdraví ľudia - chcú žiť plnohodnotný život, zabávať sa, navštevovať športové podujatia a koncerty, zájsť si na večeru a spoznávať svet. Cestovanie im prináša nezabudnuteľné zážitky a rozširuje obzor. Žiaľ, brzdia ich bariéry, ktoré sú na každom kroku. Spoločnosť si stále nezvykla na to, že medzi nami žijú aj cestovatelia, ktorí potrebujú špecifický prístup. Len v Európe je približne 90 miliónov obyvateľov so špeciálnymi potrebami. Ak sa chcú vydať na cestu, potrebujú oveľa dôkladnejšiu prípravu, overovanie dostupnosti a hľadanie bezbariérových trás.

Bariéry v doprave

Doprava je kľúčová pre slobodné cestovanie, no práve tu sa vozíčkari stretávajú s mnohými prekážkami.

Letecká doprava

Cestovanie lietadlom predstavuje pre používateľov invalidných vozíkov značné ťažkosti a riziká, vrátane poškodenia alebo straty ich vozíkov a nedostatočnej legislatívnej ochrany, čo vyvoláva potrebu zmien a inovácií v odvetví leteckej dopravy. V roku 2023 sa dosiahol pokrok v boji za dostupnejšiu leteckú dopravu. Nový prototyp sedadla leteckej spoločnosti dáva nádej, že vozíčkari by mohli počas letu zostať na svojich vlastných vozíkoch.

Železničná doprava

Železničná doprava je ešte stále plná nedostatkov a cestovanie osôb s obmedzeným pohybom je zložité. Telesne postihnutí ľudia nechápavo krútia hlavou, keď slovenské železnice od nich vyžadujú, aby sa na cestu prihlásili aspoň 24 hodín vopred, no napriek tomu sa vo väčšine prípadov do vlaku nedostanú, pretože súpravy nedisponujú zdvíhacou plošinou. Odstraňovanie bariér je skôr súčasťou jednotlivých rekonštrukcií než systémovej zmeny. Cestujúci si musí najprv zistiť, či je daná železničná stanica bezbariérová a či sa dá využiť ako nástupište do vlaku. Podľa údajov Železníc SR totiž 51,05 percenta staníc neumožňuje prístup pre imobilných cestujúcich a bezbariérových nástupných miest má na Slovensku iba 44,88 percenta z nich.

Pre osoby so zdravotným postihnutím je tak isto nemožné cestovať vlakom neplánovane. Svoju cestu musia nahlásiť minimálne 24 hodín vopred, aby pre nich bola zabezpečená plošina a asistencia pri nástupe. Na tento účel je zriadené Kontaktné centrum, ktoré môžu informovať telefonicky či cez internet. Následne sa však musia cestujúci na železničnú stanicu dostaviť najmenej 30 minút pred odchodom vlaku a prihlásiť sa u zamestnanca železníc. Problémom je funkčnosť plošiny alebo aj meškanie vlakov. V takom prípade osoba s hendikepom nemá veľakrát možnosť prestup stihnúť. Ani samotná cesta nemusí byť príjemným zážitkom, najmä ak musia niekoľko hodín cestovať bez dostupnej toalety či možnosti občerstviť sa v jedálenskom vozni. Vlakový prepravca RegioJet umožňuje prepravu len ľuďom na manuálnom vozíčku, pričom sa do vlaku dostanú prostredníctvom mostíka. Spoločnosť Leo Express ponúka bezbariérový vstup do všetkých vlakov.

Problémy pri cestovaní vlakom majú aj ľudia so sluchovým postihnutím. Nemusia síce na rozdiel od ľudí na vozíčku hlásiť svoju cestu vopred, či byť v predstihu na vlakovej stanici, cestovanie im komplikuje nákup lístka. Okienka sú síce presklené, avšak so zamestnancami železníc sa dá komunikovať iba cez mikrofón. Problémom je aj nedostatok vizuálnych tabúľ na staniciach či vo vlakoch, čo spôsobuje, že sa cestujúci nemajú ako dozvedieť o prípadnej poruche alebo meškaní vlaku. V Bratislave a Košiciach od roku 2019 sprístupnili v zákazníckych centrách službu online tlmočenia cez smartfón alebo tablet vo vybraných pokladniach. Cestujúci so zrakovým alebo sluchovým postihnutím sa zase môžu o situácií na železničnej stanici alebo vo vlaku informovať prostredníctvom pripravených hlásení či LCD/LED panelov. Nachádzajú sa pritom vo vlakoch zložených z novších vozňov, ktorých počet železnice zvýšili za posledných 10 rokov o 276 kusov, pričom do roku 2025 by malo pribudnúť 10 vozňov s plošinou, priestorom pre imobilných cestujúcich a univerzálnym WC. Zlepšenie badať aj pri nových respektíve zrekonštruovaných vlakových jednotkách, ktoré sú od roku 2010 nízkopodlažné a vybavené nájazdovou rampou. Železničná spoločnosť plánuje zvýšiť aj počet bezbariérových vlakov, ktorých by do roku 2025 malo namiesto 18,7 percenta jazdiť 34 percent.

Autobusová doprava

Impulz k zmene v autobusovej doprave dal Radovan Grman, ktorému bariéry v preprave a nevhodný prístup vodiča znemožnili cestovať, a do prípravy zmien sa zapojila aj mimovládna organizácia Občan a demokracia. Po novom je vodič autobusu pri preprave cestujúceho s invalidným vozíkom alebo kočíkom povinný vyvinúť maximálne úsilie, aby umožnil nástup a výstup týmto dvom kategóriám cestujúcich a má možnosť vyzvať na pomoc aj ostatných cestujúcich vo vozidle. Vedenie spoločnosti Slovak Lines zároveň zoznamuje s novými pravidlami všetkých vodičov a trvá na tom, aby sa nimi dôsledne riadili.

Mestská hromadná doprava

Pri využívaní verejnej dopravy je dôležitá prístupnosť staníc, zastávok, nástupíšť a terminálov prostredníctvom prirodzených vodiacich línií, reliéfnych opatrení pre nevidiacich, akustických prostriedkov. Systematické sú v tomto Železnice Slovenskej republiky, ktoré všetky nové stavby a rekonštrukcie vybavujú týmito opatreniami. Podobne postupujú letiská, v autobusovej dopravy sú tieto opatrenia zriedkavé.

Chodníky a cesty

Ivona Štefanková z Nitry hovorí, že stavbári by si pri budovaní bezbariérových prístupov mali požičať naozajstný vozík a skúšať výsledky v praxi. Bezbariérovosť býva často zdanlivá. V skutočnosti musí vozíčkar čeliť úzkym dverám, úzkym chodbám, schodíkom a medzerám v nájazdoch, kde sa kolieska vozíka zaseknú. V minulosti bola Hlinkova ulica označená za bezbariérovú, ale vozíčkar sa nikde nedostane sám bez pomoci. Keď chodila sama po meste, lebo nemala ešte priznanú asistenciu a nemôže šoférovať, často v tme narážala do bilboardov, či stĺpov, ktoré boli osadené v ceste vodiacim kanálikom na chodníku.

Bariéry v ubytovaní a stravovaní

Majitelia hotelov svoj hotel označia za bezbariérový, pritom si neuvedomujú, aký veľký rozsah má slovo „bezbariérovosť“ alebo „prístupnosť“, a že to znamená viac ako len mať výťah či vstup bez schodov. Pre hostí na vozíku je dôležitá aj šírka dverí alebo manévrovateľnosť v kúpeľni. Adam Burianek si radšej z viacerých zdrojov overí, či hotel, ktorý deklaruje, že je bezbariérový bude prístupný, či prejde cez dvere izby a či kúpeľňa bude dosť veľká na to, aby sa v nej dalo ľahko a pohodlne manévrovať s vozíčkom. Často sa však stáva, že ak aj je na webovej stránke hotela alebo na vyhľadávacom portáli uvedená informácia o prístupnosti ubytovania, pri príchode zistí, že táto informácie je buď neúplná alebo nesprávna. Prevádzkovatelia sa ešte nenaučili pozerať na ľudí s postihnutím ako na platiacich zákazníkov, ktorí im prinesú určitý obnos peňazí. Veď napríklad v hoteloch musia hostia s postihnutím platiť za izbu rovnako ako hostia bez postihnutia. A ak si taký hosť privedie so sebou asistenta, logicky sa platba za noc zvyšuje. Prevádzkovateľom sa oplatí prispôsobovať svoj podnik ľuďom s postihnutím, pretože taká investícia sa im de facto vráti, možno aj rýchlejšie, práve vďaka asistentom ľudí s postihnutím.

Bariéry v kultúre a športe

Aj medzi hendikepovanými je mnoho vášnivých cestovateľov a obdivovateľov kultúrnych a historických pamiatok. Múzea, galérie, skanzeny sa už pomaly prispôsobujú aj vozičkárom, horšie je to s hradmi a zámkami. Keďže ide o historické budovy, je veľmi náročné postaviť výťah, nájazdovú rampu, keďže všetko musí by schválené pamiatkovým úradom. Alena Kánová pripustila, že najradšej navštevuje Áziu, kde je väčšina ubytovacích kapacít bezbariérová, taxíky sú lacné, dobrá strava a najmä ochotní ľudia.

Bezbariérové toalety a Eurokľúč

Bežná vec, nad ktorou sa zdravý človek ani nezamyslí, sú toalety. Pre vozíčkarov je to ale miestami takmer neriešiteľný problém. Ivona vraví, že pozná veľa ľudí, ktorí nechodia do mesta práve kvôli záchodom, tŕpnu, či sa k nim dostanú. Niektorí majú zdravotné problémy a potrebujú mať k dispozícii funkčné bezbariérové toalety. Napríklad verejné WC pred tržnicou sú vybudované aj pre vozíčkarov, ale kľúče od nich si treba vypýtať. Niektoré záchody sú oficiálne bezbariérové, ale chýbajú na nich dôležité madlá a úchyty. To, čo je pre zdravého iba železná rúra v stene, je pre vozíčkara kriticky dôležité držadlo, bez ktorého sa nezaobíde. Existujú presné normy a predpisy určujúce rozmery a technické vzdialenosti, ale pri stavbe sa často nedodržiavajú. Majstri, ktorí majú na starosti rekonštrukcie budov, nie vždy vedia čo, kde a ako osadiť.

Eurokľúč je projekt Európskej únie, ku ktorému sa pripojili aj viaceré ďalšie krajiny - USA, Kanada či Turecko. Eurokľúč je možné použiť pre vstup do ktorékoľvek sociálneho zariadenia či na odomknutie zdvíhacích systémov so špeciálnou vložkou nielen na Slovensku. Portál Vozickar.info implementáciu tohto celoeurópskeho projektu na Slovensku „monitoruje“ od roku 2015, kedy sme uverejnili príspevok Eurokľúče pre zdravotne postihnutých k toaletám sú v nedohľadne. Na Slovensku však zatiaľ nebol dostatočne rozvinutý a naplnený. Vstup nového partnera Letmo do slovenskej časti projektu Eurokľúč je zárukou výrazného oživenia celého projektu. Distribúcia kľúčov ľuďom, pre ktorých sú určené, sa zásadne zjednoduší a vďaka ústretovému prístupu aj finančne zatraktívni.

Tabuľka: Dostupnosť Eurokľúča na Slovensku

Technické riešenia a aplikácie

V posledných rokoch sa vyvinulo viacero šikovných aplikácií, ktoré vedia pri prekonávaní bariér poskytnúť veľmi účinnú (často dokonca nenahraditeľnú) pomoc. VOZICKARMAP je jedinečná aplikácia, ktorá monitoruje prístupnosť budov po celom Slovensku i Česku. Nehodnotí monitorované miesta za vozíčkarov, ale presne ich popisuje a každý vozíčkar sa tak vie rozhodnúť sám podľa vlastných možností. Je užitočná pre každého, kto potrebuje vedieť, kde sa nachádza napr. najbližší bezbariérový úrad, obchod či múzeum, či ako je na tom s prístupnosťou tá-ktorá budova. Prístupnosť objektov zverejňujú na základe osobných skúseností buď samotní ľudia na vozíčku alebo chodci, ktorí chcú byť pri mapovaní nápomocní (kto z nich príspevok pridal, sa vyznačuje v komentári). Na stav bezbariérovosti zatiaľ nepopísanej budovy je možné opýtať sa nielen komunity, ale priamo aj jej prevádzkovateľa. Aplikácia je používateľsky intuitívna a prehľadná. Poskytuje niekoľko možných náhľadov mapy (základné, satelitné, hybridné, terén), ktoré ponúkajú celkový obraz o vybranom objekte. VOZICKARMAP jednotlivé parametre kategorizuje a filtruje logicky a prehľadne, tzn. môžete napríklad zvoliť kategóriu „nájsť WC s madlom a vchodom bez schodov“, vhod však môže prísť aj informácia „WC je na prízemí“ či „kľúč má obsluha“. Do databázy aplikácie môže svojimi osobnými poznatkami prispievať každý jej používateľ (v súčasnosti sú ich už tisícky). Aby bol zverejnený popis zmonitorovaných miest naozaj dôveryhodný, odporúča sa poodhaliť vlastnú identitu a krátko vypísať požadované údaje monitorovaného objektu. Na základe vyfiltrovaného kategorizovaného obsahu vie vytvoriť selektívne mapy publikované na portáli vozickar.info, ktoré dokladujú nielen ukážkové plnenie príslušnej vyhlášky, ale aj také, ktoré sa o prístupnosť aspoň usilujú.

Legislatíva a normy

Na území SR platí zákon č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon v znení neskorších predpisov (§ 43e všeobecné technické požiadavky na výstavbu) a vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (vykonávacia vyhláška k stavebnému zákonu), ktorý usmerňuje a nariaďuje najmä výstavbu nových budov. Žiaľ, zatiaľ je skutočnosť v tejto oblasti veľmi nepriaznivá. Zdá sa, že kompetentní ešte nie sú zrelí na to, aby presadili aj platné zákony.

Príklady dobrej praxe

Napriek mnohým bariéram existujú miesta a iniciatívy, ktoré ukazujú cestu k inkluzívnejšiemu cestovaniu.

Cestovateľský príbeh Pavla Mráza

Vozíčkár Pavel Mráz našiel svobodu v cestovaní bezbariérovým obytným vozem. A protože sdílená radost je dvojnásobná radost, půjčuje ho dalším lidem s podobným handicapem. Na vozík usměvavého muže z Vysokého Mýta posadila před třiceti lety nehoda na kole. Pavel Mráz so svojou manželkou Janou a dcérami Markétou a Andreou prekonávajú všetky ťažkosti, ktoré im život staví do cesty. Po rokoch v nevyhovujúcom nájomnom byte budujú vlastné bezbariérové bývanie. Snili o vlastnom bývaní bez bariér dlho, hlavne preto, že dá celej rodine svobodu a Pavel v ňom nebude na nikom závislý. V malej drevostavbe sa rýsujú štyri izby s kuchynským kútom, navrhnuté tak, aby Pavel na vozíku všade bez problémov prešiel a otočil sa. Bezbariérová kuchyňská linka bude vyrobená na mieru, s podjazdom pre vozíčkarov pod pracovnou plochou, varnou doskou a drezom, a horné police budú dostupné vďaka mechanickému sťahovaniu. I tak sa ale cena celej linky šplhá k bezmála pol milióna, a tak sa s žiadosťou o pomoc obrátili na Konto Bariéry.

S ochrnutou polovicou tela sa viažu rôzne zdravotné problémy. Od úrazu bojuje s neuropatickými bolesťami, ktoré ho niekedy dokážu úplne paralyzovať. Aj cez vytrvalé bolesti je v pohybe neustále, vozí dcéru do školy a sám pravidelne dojíždí do práce ako programátor. Slobodu Pavel našiel v cestovaní karavanom. Možnosť aj na vozíku pohodlne cestovať a bývať mimo domov ho nadchla, keď v roku 2018 zbadal reportáž o bezbariérovom karavane v televízii. Karavan si s manželkou na skúšku požičali a vyrazili k Vranovské přehradě. Štyri roky nazpät sa im podarilo získať peniaze od sponzora na kúpu bezbariérového obytného vozidla, ktoré teraz spravuje ich spolok „S handicapem na cestách“, a začali auto sami požičiavať ďalším ľuďom. Karavan má zdvíhaciu plošinu, špeciálne upravenú toaletu a sprchu, pohodlné sedenie aj spacie lôžko, a vozíčkar ho môže riadiť! Za sezónu si karavan požičia šesť až osem vozíčkarov s doprovodom. Peniaze z prenájmu idú na poistku a nutný servis. Ceny držia nízko, aby bol karavan dostupný, pretože vedia, aký je život s handicapom nákladný a aké skvelé zážitky cestovanie prináša.

Bezbariérové lokality v Českej republike

Agentúra CzechTourism zverejnila štyridsaťdva tipov na bezbariérové výlety po celom Česku. Jiří Čeloud uvádza: „Najväčšiu radosť mám z novo postavených rozhľadní a chodníkov korunami stromov. Nielen pre jedinečný kontakt s prírodou, ale aj preto, že sú od začiatku projektované ako bezbariérové. Môžem tam vyraziť kedykoľvek bez plánovania a nemusím riešiť či sa tam s vozíkom dostanem. Jednoducho viem, že to bude super.“

Hoci na mnohých miestach je dostupnosť pre vozíčkarov značne sťažená, existujú trasy, ktoré sa snažia zbúrať bariéry a umožniť vychutnať krásu krajiny všetkým bez rozdielu. Tu sú niektoré z nich:

• Zámok Lednice: Súčasť Lednicko-valtického areálu, je upravený pre bezbariérový prístup.
• Lutová u Chlumu u Třeboně: Prístupná trasa pre vozíčkarov k pomníku Emy Destinnové.
• Labská stezka: Jedna z najobľúbenejších diaľkových cyklotrás v Európe s 1300 km prírodných a kultúrnych zážitkov.
• Zahrada smyslů: Určená predovšetkým nevidiacim a slabozrakým návštevníkom.
• Stezka Valaška: Panoramatická stezka v Beskydách, dlhá 610 metrov, s chodníkom na 22 metrov vysokú kaskádovitú vežu.
• Božídarské rašeliniště: Chránená lokalita v Krušných horách s náučnou stezkou pre turistov.
• Punkevní jeskyně: Výlet na dno propasti Macocha, prechádzky mohutnými dómami a chodbami s kvapľovou výzdobou.
• Stezka korunami stromů: Prvá v Českej republike, celoročne otvorená stezka s dĺžkou 372 m a maximálnym stúpaním 2 - 6 %.
• Zámok Slavkov: Patrí k najstarším zachovaným panským sídlam na Morave, s rozsiahlym zámockým parkom.
• Zámok Kačina: Jeden z najvýznamnejších klasicistických zámkov neďaleko Kutnej Hory.
• Hospital Kuks: V malebnom údolí Labe, s lázeňskými budovami a zámkom.
• Lipno: Vďaka projektu Lipno si naplno môžu užiť aj handicapovaní ľudia ponuky Lipna a okolia.
• Hradec Králové: Dve bezbariérové trasy v lesoch pri Hradci Králové.
• Krkonoše: Historicky prvá horská trasa v Krkonošiach, určená všetkým vozíčkarom, neďaleko Špindlerovho Mlýna.
• Mariánské údolí: Jedna z prvých trás, určených predovšetkým handicapovaným ľuďom na vozíčku, na okraji Brna.
• České Švýcarsko: Projekt "České Švýcarsko bezbariérové" zameraný na rozvoj služieb pre vozíčkarov.
• Barokní zámek v Jaroměřicích: Jedna z najmohutnejších stavieb prvej polovice 18. storočia.
• Sedlec-Prčice: Stezky pre putovanie a objavovanie úchvatnej krajiny.
• Stříbrná osmička: Náučná stezka v okolí obce Ratibořské Hory, zoznamuje s históriou ťažby striebra.
• Lednicko-valtický areál: Náučná stezka vedie unikátnym areálom zapísaným na Zoznam svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Bezbariérové lokality na Slovensku

Na Slovensku existuje množstvo zaujímavých miest dostupných všetkým. Bezbariérovú infraštruktúru nájdete v uliciach miest aj v horských údoliach.

• Nitra: Putovanie po slovenských mestách môžete začať v najstaršom z nich, v Nitre. Pomôže vám brožúra Nitra bez bariér.
• Pezinok: Ak máte radi víno, zavítajte do Pezinka - v mestskom informačnom centre vám poskytnú mapu pre vozíčkarov.
• Liptovský Mikuláš: Pred návštevou Tatier sa s bezbariérovou mapou mesta zastavte v Liptovskom Mikuláši.
• Tatry: V Tatrách nájdete pomerne širokú ponuku značkovaných turistických chodníkov bez bariér. V Západných Tatrách sa núka Tichá dolina v Oraviciach, Bobrovecká dolina, či Roháčska dolina. Vo Vysokých Tatrách sa dostanete až na Popradské pleso (1 494 m n. m.) alebo k Rainerovej chate. V Belianskych Tatrách sa vyberte Javorovou, či Bielovodskou dolinou. Scénická trasa vedie aj prielomom Dunajca v Pieninách. Kompletné informácie ohľadom trás, ubytovania, stravovania a ďalších služieb nájdete v brožúre Tatry bez bariér.
• Bystrianska jaskyňa: Jedinou jaskyňou s bezbariérovým vstupom je Bystrianska jaskyňa na južnom úpätí Nízkych tatier.

Dôležitosť zmeny myslenia

Treba odstraňovať nielen bariéry fyzické, ale aj bariéry v myslení zdravých spoluobčanov, aby sa aj vozíčkari mohli začleniť do bežného života. Aby bolo stretnutie, konferencia alebo míting plne bezbariérový, každá účasť osoby s ťažkým telesným postihnutím musí byť zohľadnená už na začiatku plánovania stretnutia, konferencie. Najskôr treba nájsť miesto konferencie, ktoré bude bezbariérové zvonku aj zvnútra. Potom informácie o konferencii, pozvánka a každý materiál odoslaný alebo distribuovaný počas konferencie musí byť prístupný pre všetkých. Parkovanie pre ŤZP musí byť zabezpečené v blízkosti vchodu do konferenčného centra. Nesmie byť veľmi vzdialené pre osoby s obmedzenou mobilitou. Fajčenie nesmie byť povolené v celom interiéri kvôli osobám s astmou alebo alergiami. Je tiež dôležité, aby fajčenie nebolo povolené pri vchodoch a východoch, aby nijaký dym nemohol vniknúť do konferenčného centra. Telefóny musia byť umiestnené v takej výške, aby boli ľahko dosiahnuteľné aj pre vozíčkarov. Každé dvere musia byť dosť široké, aby mohol vstúpiť aj užívateľ elektrického vozíka. Plocha podlahy musí byť dostatočne veľká, aby sa užívateľ elektrického vozíka mohol otočiť. Všetky otváracie dvere i vstupy musia byť tak široké, aby osoby na elektrickom vozíku mohli ľahko vstúpiť. Podlaha v rozsahu priestoru pre otváranie dverí musí byť jasne označená. Inak by dvere mohli pri otváraní niekoho udrieť. Toto je veľmi dôležité, najmä ak sa dvere otvárajú automaticky. Schody nemajú byť príliš dlhé, lebo by ich ľudia s problémami pri chôdzi a s poruchami funkcie srdca nemohli používať. Rampy nemôžu byť príliš strmé. V prípade, že sú strmé, ťažko môžu byť použité osobami na vozíku, alebo s chodítkom. Ak sú rampy dlhé, musia na nich byť oddychové plošiny s možnosťou pridržať sa.

tags: #bariery #pri #cestovani #vozickar