Literárne pojmy a ich vysvetlenie

Tento článok poskytuje prehľad základných literárnych pojmov a ich vysvetliviek, ktoré sú užitočné pre študentov, učiteľov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o literatúru. Cieľom je poskytnúť jasné a stručné definície, ktoré uľahčia pochopenie literárnych diel a ich analýzu.

Základné literárne pojmy

Aforizmus

Aforizmus je stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú myšlienku. Ide o krátky výrok, ktorý stručne, vtipne či ironicky vyjadruje životnú pravdu alebo morálnu zásadu. Väčšinou sa skladá z jednej vety a má nejaké poučenie. Príklad: „Máte hlavu? Ale špendlík ju má tiež!“, „Na začiatku bolo slovo, na konci ich býva celá fúra. Iba príroda robí veľké veci zadarmo.“

Alegória (Inotaj)

Alegória, inak nazývaná aj inotaj, je skrytý, utajený, hlbší zmysel. Autor nevysloví svoj názor priamo, ale iba obrazne - nepriamo, utajene. Je blízka symbolu.

Anafora

Anafora je slovná figúra, ktorá spočíva v opakovaní rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet. Opakom anafory je epifora. Príklad: „Jedno, či náhliš sa / jedno, či ležíš chorý / jedno, či drvíš skaly a prenášaš hory…“ (J. Kostra - Každý deň).

Anekdota

Anekdota je krátky epický príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, ktorá má neočakávaný záver s humorným vyznením. Podmienkou dobrej anekdoty je krátky rozsah, vtip a nečakaná pointa.

Antonymá (Opozitá)

Antonymá, tiež nazývané opozitá, sú slová s opačným (protikladným) významom. Napríklad: čistý - špinavý, vysoký - nízky.

Autorská reč

Autorská reč je reč autora alebo rozprávača, ktorý komentuje činnosť postáv a rozvíja dej. V literárnom diele sa ňou označujú komentáre autora, ktorými dovysvetľováva príbeh (text).

Báj (Mýtus)

Báj, inak nazývaný aj mýtus, je zvyčajne krátky prozaický útvar, prostredníctvom ktorého ľudia vyjadrovali svoje domnienky o prírodných úkazoch, o bohoch, o vymyslených bytostiach a o živote na Zemi. Odrážajú primitívny názor človeka na svet. Považuje sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy. Vysvetľuje vznik sveta, rastlín, vrchov, človeka. V minulosti si ľudia nevedeli vysvetliť prírodné javy ako dážď či búrka, a tak ich pripisovali bohom, ktorých si uctievali, báli sa ich - prinášali im obety. Príbehy o bohoch sú teda báje-mýty, o vzniku sveta, sú vymyslené. Ľudia v nich využívali svoju predstavivosť (fantáziu). Najznámejšie sú grécke báje, napr. báj o Daidalovi a Ikarovi.

Bájka

Bájka je epické dielo - jednoduchý príbeh, v ktorom rastliny a zvieratá na seba preberajú ľudské vlastnosti. Cieľom bájky je podať mravné ponaučenie, využíva inotaj a personifikáciu, satiru. Rastliny a zvieratá v nej premýšľajú a konajú ako ľudia. Na konci každej bájky sa nachádza ponaučenie.

Balada

Balada je epická skladba s pochmúrnym dejom, rýchlym spádom, plná napätia. Vystupujú v nej nadprirodzené bytosti a odohrávajú sa nadprirodzené deje. Záver je zvyčajne tragický. Hlavný hrdina na konci balady zomiera. Poznáme:

• Ľudová balada: Autor je neznámy, dej má rýchly spád, využívajú sa magické čísla (3, 7, 12…), často vystupujú nadprirodzené bytosti, končí tragicky, pôvodne sa spievala. Príklad: „Išli hudci horou“.
• Sociálna balada: Sú balady, ktoré riešia problémy vojny, biedy, osamelosti ľudí. Zaoberá sa vzťahom človeka k spoločnosti, v ktorej žije a pracuje. Príklad: P. O. Hviezdoslav - „Zuzanka Hraškovie“.
• Umelá balada: Autor je známy, začali vznikať koncom 18. st. a v 19. storočí. Zdrojom boli ľudové balady, povesti, báje.

Dramatické a epické pojmy

Dej

Dej tvoria udalosti, ktoré autor opisuje alebo o ktorých rozpráva. Je to hlavný znak epického literárneho diela.

Dejstvo

Dejstvo je etapa divadelnej hry, ktorá sa skladá z jednotlivých výstupov. Divadelná hra má zvyčajne 3 dejstvá. Striedajú sa vtedy, ak sa dej odohráva v inom prostredí a čase. Je to dlhší časový úsek z celej hry.

Denník

Denník je literárne dielo monografického charakteru písané formou denných záznamov. Zachytáva udalosti a zážitky z osobného a spoločenského života. Denník sa píše chronologicky (v časovej postupnosti). Príklad: S. Towsendová - „Tajný denník 13 a 3/4-ročného Adriana Molla“.

Derniéra

Derniéra je posledné uvedenie dramatického diela.

Detektívka (Detektívna literatúra)

Detektívka je určitý typ populárnej literatúry, patrí k epike, ale aj k poviedke a románu, aj filmovo spracovaná. Vyznačuje sa dejovosťou a jednoduchou kompozíciou založenou na zločine a pátraní po páchateľovi. Základom je motív záhady a víťazstva dobra nad zlom. Hlavnou postavou je detektív, ktorý sa snaží vyriešiť prípad a odovzdať vinníka súdu. Znaky sú napätie, strach a obavy.

Dialektizmy

Dialektizmy sú nárečové alebo miestne slová, slovné spojenia, frazeologizmy viažuce sa k istému regiónu. Slúžia ako charakterizačný prostriedok.

Dialóg

Dialóg je rozhovor dvoch alebo viacerých postáv. Je hlavným znakom dramatizovaného literárneho textu. Tvorí ho replika, čo je odpoveď na predchádzajúcu odpoveď (prehovor, výpoveď) partnera v dialógu, rozprávaní, rozhovore.

Dráma

Dráma je literárny druh, v ktorom je príbeh rozprávaný, no nie je prítomný rozprávač. Dej prebieha prostredníctvom konania postáv a ich dialógov a monológov. Je sujetová a pre ňu je príznačná jazyková realizácia v dialógoch a aktuálny prítomný čas deja. Z kompozičného hľadiska má dráma svojrázne črty. Člení sa na dejstvá, scény a výstupy. Dramatické žánre sú určené na scénickú realizáciu.

Medzi dramatické druhové útvary patria tragédia, komédia a činohra. Na realizácii dramatického diela sa podieľajú: dramaturg, režisér, herci, výtvarník scény, hudobný skladateľ, zvukári, kostyméri, osvetľovači.

Dramaturg

Dramaturg je osoba, ktorá vyberá dielo na divadelnú realizáciu. Je to umelecká činnosť zameraná na prípravu repertoáru a jeho častí.

Jazykové a štylistické prostriedky

Elégia (Žalospev)

Elégia je žalospev, má pochmúrny charakter, je smutná a melancholická. Je to lyrická báseň s pochmúrnym charakterom.

Elipsa

Elipsa je vetná štylistická figúra, výpustka. Ide o vynechávanie slov, ktoré si možno z kontextu domyslieť. Najčastejšie sa vynechávajú slovesá.

Encyklopédia

Encyklopédia je náučné literárne dielo, ktoré krátko, stručne a jasne vysvetľuje dosiahnuté poznatky ľudstva alebo poznatky z určitého vedného odboru. Využíva pri tom odborný (náučný) jazykový štýl. Heslá sú usporiadané v abecednom, chronologickom alebo systematickom poradí. Je to rozsiahle odborné dielo, v ktorom sú abecedne alebo chronologicky zoradené poznatky z rôznych oblastí, napr. história, veda a technika, vesmír a pod. V encyklopédiách sú časté termíny, ktoré sú odbornými slovami.

Epanastrofa

Epanastrofa je slovná štylistická figúra. Je opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša alebo vety. Príklad: „…na Dunaji pláva húska biela, / húska biela s červenými ústy.“ (J. Botto - Báj na Dunaji).

Epická báseň

Epická báseň má základné črty epického rozprávania - príbeh, dej, hrdinu. Dá sa prerozprávať jej obsah.

Epické dielo

Epické dielo je literárne dielo, ktorého základom je dej a rozprávanie. Vystupujú v ňom postavy diela a rozprávač. Je najrozšírenejší literárny druh a prevláda v nej rozprávanie. Zakladá sa na deji, rozprávaní príbehu, udalostí, typická je časová následnosť a postupnosť. Epika môže byť veršovaná (napr. balada) alebo neveršovaná.

Epifora

Epifora je slovná štylistická figúra, opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na konci za sebou idúcich veršov alebo viet. Je opakom anafory. Príklad: „…nech kto jak chce o nich húta / na každom je krv prischnutá / srdca môjho krv prischnutá…“

Epimýthion

Epimýthion je kompozičný postup, moralizujúci dodatok k bájke, ktorý má isté ponaučenie.

Epištola

Epištola je lyrický žáner, list adresovaný nejakej známej (môže byť aj fiktívnej) osobe.

Epitaf

Epitaf je lyrický žáner, nápis na náhrobnom kameni, vznikol z epigramu, mal by vystihovať pochovaného. Je to nápis na náhrobnom kameni z tvorby autora.

Epiteton (Básnický prívlastok)

Epiteton je tróp, básnický prívlastok, umelecký jazykový prostriedok, obrazné pomenovanie, ktoré obsahuje citový (emocionálny) význam, vyjadruje príznak podstatného mena. Autor ním zdôrazňuje určité vlastnosti osôb, zvierat, vlastností a dejov. Pýtame sa naň ako na prídavné mená, stojí vždy pri podstatných menách. Príklad: „so srdcom obrodeným, na mladých lúkach, zlaté nite…“ Poznáme dva druhy:

• Epiteton constans: Stály prívlastok, tvorí s podstatným menom stabilné spojenie, najmä v ľudovej slovesnosti. Príklad: „Ej hory, hory, horičky zelené.“
• Epiteton ornans: Ozdobný prívlastok, prívlastok podstatných mien oživujúci a konkretizujúci text. Príklad: „Stromy žialili hlbokým hlasom, čudné chmúrne žalmy.“

Epizeuxa

Epizeuxa je slovná figúra, opakovanie toho istého slova alebo skupiny slov za sebou v básni (aj v próze). Príklad: „sivé oči, sivé, povedzže mi, povedz“. Príklad: „prší, prší len sa leje, Rimava, Rimava, Rimavôčka moja“.

Epos

Epos je epické dielo väčšieho rozsahu, ktorého pôvod je antický. Témou je zvyčajne významná historická udalosť. Je predchodcom románu. Postavy eposov tvoria nadprirodzené bytosti, prelínajú sa v ňom prvky reality a fantastiky. Má záväznú stavbu a rôzne typy eposu, napr. hrdinský, idylický, komický, duchovný. Najstarší epos je Epos o Gilgamešovi. Príklad: P. O. Hviezdoslav - „Ežo Vlkolinský“.

Esej

Esej je žáner náučnej literatúry, úvaha, v ktorej sa neobyčajným spôsobom spracúva odborná, najmä kultúrna problematika, zaujímavo, príťažlivo, esteticky, vtipne a vecne chce presvedčiť alebo poučiť čitateľa. Poznáme rôzne eseje: literárnohistorické, jazykovedné, prírodovedné.

Eufemizmus

Eufemizmus je melioratíva, zjemnený význam slova, výrazu. Nahrádza sa ním priame pomenovanie nepríjemných predstáv, negatívnych stránok života (smrť, staroba, alkoholizmus…). Príklad: „odišiel na večný odpočinok“ (zomrel).

Eufónia

Eufónia je zvuková výstavba básnického textu. Je to umelecky pôsobivé usporiadanie hlások založené na opakovaní hlások, prípadne slabík alebo skupiny hlások.

Evergreen

Evergreen je staršia populárna pieseň, ktorá osloví poslucháča aj v súčasnosti.

Fejtón

Fejtón je kratší útvar, v ktorom sa autor pohotovo a zaujímavo, niekedy aj žartovne vyslovuje k aktuálnym otázkam.

Film

Film je dramatický žáner, ktorý v sebe spája obraz, slovo, hudbu a zvuk. Súčasťou je aj filmový scenár, čo je text určený hercom. Podieľajú sa na nej: herci, dramatik, dramaturg, scenárista, režisér, kameraman.

Postavy a rozprávanie

Hlavný hrdina

Hlavný hrdina je postava, okolo ktorej sa sústreďuje celý dej. Vystupuje v celom diele.

Ja - rozprávanie (Priamy rozprávač)

Hlavná postava sa stotožňuje s osobou rozprávača príbehu. Rozprávač reprodukuje reč inej postavy v 3. osobe, zvyčajne si rozprávanie zachováva minulý čas. Vo funkcii rozprávača je hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje navonok. Rozprávanie prebieha v 1. osobe singuláru.

On - rozprávanie (Autorské rozprávanie)

Je to rozprávanie v 3. osobe singuláru.

Kolektívny hrdina

Ak hlavným hrdinom nie je iba jedna postava, ale skupina postáv. Autor zobrazuje jednoduchého človeka z ľudu/ľudí, ktorí bojujú za svoju vlasť aj položia zaň aj svoj vlastný život. Hrdinom je kolektív, nie jednotlivec. Príklad: S. Chalupka - „Mor ho!“.

Lyrický hrdina

O lyrickom hrdinovi hovoríme vtedy, keď sa autor stotožňuje s hrdinom básne. Je bezprostredným predmetom oznámenia lyrickej výpovede.

Literárna postava

Je to osoba, ktorá vystupuje v texte. Rozlišujeme hlavné postavy (okolo nich sa sústreďuje dej, rozprávanie) a vedľajšie postavy (ostatné).

Formy a žánre

Komédia (Veselohra)

Komédia je veselohra. Je základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech. Už základný konflikt je komický, lebo hrdina si buď určí nezmyselný cieľ, alebo si zvolí neprimerané prostriedky na jeho dosiahnutie.

Rozlišujeme rôzne druhy komiky:

• Charakterová komika: Hovoríme o nej, ak komicky pôsobia postavy literárneho diela.
• Situačná komika: Hovoríme o nej, ak sa vo vážnom rozprávaní vyskytnú humorné situácie. Príklad: Bak sa hrá so snehovými guľami namiesto toho, aby vyhrabával ľudí zasypaných lavínou.
• Slovná komika: Smiešnosť a žartovnosť pri nej spočíva vo vhodnom výbere a použití slov.

Komiks

Komiks je dobrodružný alebo komický seriál, v ktorom sú jednotlivé časti deja znázornené obrázkami. Dialógy postáv sú napísané v slovnej bubline. Vznikol začiatkom 20. storočia v USA, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. Je to séria kreslených obrázkov doplnená textom v slovných bublinách. Spolu tvoria epický príbeh.

Legenda

Legenda je literárny útvar, v ktorom sa opisuje významná historická udalosť alebo život významnej osoby. Má náboženský charakter, vystupujú v ňom svätí, apoštoli, anjeli a pod. Zapisovali ju mnísi.

Literárne druhy

Lyrika, epika, dráma. Predstavuje sústavu vlastností, ktoré pokladáme za relevantné pre určitú skupinu literárnych diel. Každý literárny druh má aj určitú významovú hodnotu, ktorá najčastejšie funguje ako vstupná informácia pri vnímaní diela.

Literárne formy

Próza a poézia (pomôcka - spýtaj sa vždy, akou formou je napísané dielo? Vo veršoch či v riadkoch?).

Lyrika

Patrí k základným literárnym druhom. Nemá dej, autori tu vyjadrujú svoje pocity, nálady či myšlienky. Nevyskytuje sa tam hlavný hrdina ani nevieme prerozprávať text. Vyjadruje subjektívne autorove pocity, myšlienky, nálady.

Žánre lyriky: óda, elégia, žalm, epigram, sonet, pieseň, kaligram. Rozlišujeme:

• Ľúbostná lyrika: Sú to básne, ktoré nemajú dej, autor tu vyjadruje svoje pocity, nálady a hlavnou témou je láska.
• Spoločenská lyrika: Je to lyrika, v ktorej sa autor zamýšľa nad spoločenskými problémami.
• Reflexívna lyrika: Je to úvahová lyrika, autor uvažuje, zamýšľa sa nad svojím životom a problémami.
• Prírodná lyrika: Sú to básne, ktoré oslavujú prírodu, autor tu vyznáva lásku k prírode.
• Revolučná lyrika: Je to lyrika, kde autor vyzýva ľudí do boja za národnú slobodu.

Lyricko-epická báseň (dielo)

Je to báseň, v ktorej sa prelínajú lyrické a epické prvky. Je to dielo, v ktorom sa uplatňujú lyrické i epické postupy.

Lyrizovaná próza

Je to umelecký smer 20. storočia. Autori sa zameriavajú na dedinské prostredie a prírodu. Hrdinovia sú dedinskí ľudia. Hrdina bojuje proti ľudskej zlobe, nenávisti. Často má podobu tuláka, žobráka. Predstaviteľka: Margita Figuli - „Tri gaštanové kone“.

Novela

Je to epické dielo, je dlhšia ako poviedka, ale kratšia ako román. Postavy sa počas deja nemenia, má viac postáv ako román.

Povesť

Je to epické dielo, je podobná rozprávke, avšak v povesti sa dozvedáme o presnom čase a mieste deja, avšak v rozprávke to tak nie je. Nemusí sa skončiť šťastne. Vystupujú tu reálne historické postavy z našej minulosti, napr. Svätopluk, Matúš Čák. Rozlišujeme:

• Historická povesť: Vystupujú tu historické postavy.
• Heraldická povesť: Sú to povesti o vzniku erbov.
• Miestna povesť: Viaže sa k nejakému miestu.

Poviedka

Je to epické dielo, ktoré zachytáva menej udalostí a menej postáv. Postavy sa počas deja nemenia a nevyvíjajú (zostávajú rovnaké ako na začiatku). Ak má postava na začiatku kladné vlastnosti, má ich až do konca poviedky.

Próza

Sú to diela písané neviazanou umeleckou rečou, v riadkoch. Je výrazovou formou epiky a drámy. Je to voľne písaná neviazaná reč (in continuo). Je rytmicky neviazaná reč, čo znamená, že text nie je ohraničený vnútorným pravidlom, napr. počtom slabík.

Román

Je to rozsiahle epické dielo, má veľa postáv a veľa udalostí. Dej sa odohráva v dlhšom časovom rozpätí. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, má veľký rozsah. Základným princípom je dej, postavy (rozprávač) a priestor, kde sa dej odohráva. Niektoré romány majú viac dielov. Rozlišujeme viaczväzkové diela:

• Dilógia (2)
• Trilógia (3)
• Tetralógia (4)
• Pentalógia (5)

Poznáme rôzne typy románov:

• Dievčenský román: Je určený dievčatám. Hlavná hrdinka je dievča, ktorá prežíva rôzne okamihy života typické pre svoj dospievajúci vek. Orientuje sa na citovú stránku života. Príklad: „Anna zo Zeleného domu“.
• Dobrodružný román: Je to epické dielo, vyznačuje sa príbehovosťou a dramatickosťou. Čitateľ si tu obohacuje poznatky z oblasti prírodných a spoločenských javov. Objavuje sa tu motív nebezpečenstva. Je tu prítomná gradácia deja. Je to žáner určený na oddych. Príklad: Karl May, Joe Alex.
• Historický román: Je to román, kde sa autor vracia do minulosti. Zobrazuje určitú historickú udalosť a postavy. Okrem skutočných postáv tu môžu vystupovať aj reálne postavy.
• Vedecko-fantastický román (science fiction): Je to epické dielo, v ktorom autor sníva o technických vynálezoch a objavoch, ktoré sú v budúcnosti možné. Okrem toho je založené na fantázii autora a jeho umeleckom cítení. Príklad: Jules Verne - „Cesta na Mesiac“.
• Generačný román: Je to román, ktorý zachytáva životné osudy viacerých generácií jednej rodiny. Príklad: Hečko - „Červené víno“.
• Sociálny román (spoločenský): Týka sa ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených.
• Psychologický román: Hlavnou témou je vnútorný stav hlavných postáv. Tie sú zvyčajne veľmi zložité, ale čitateľ sa z príbehu postupne dozvedá príčiny ich myšlienok i správanie a na konci je zvyčajne odhalenie alebo oslobodenie od nejakej duševnej trýzne.

Rozprávka

Je to epické dielo, vyhráva tu dobro nad zlom, vyskytujú sa tu magické čísla, čarovné predmety a čarovné postavy. Rozlišujeme realistickú, zvieraciu, modernú, fantastickú, ľudovú a autorskú (umelú) rozprávku. Filmová rozprávka patrí do dramatického umenia, jej základom je filmový scenár. Na jej príprave sa podieľa filmový štáb.

Sonet (Znelka)

Sonet je lyrická básnická tvorba. Má 14 veršov (1 strofa) alebo je rozdelená do viacerých strof 4+4+3+3. Vznikol v Taliansku začiatkom 13. storočia. Štrnásť veršov sonetu sa obvykle člení na štyri strofy. Prvé dve sú štvorveršové a druhé dve trojveršové. Najvýznamnejší skladatelia sonetu: J. Kollár („Slávy dcéra“), P. O. Hviezdoslav („Krvavé sonety“, „Sonety“).

Verš a rytmus

Rytmus

Rytmus je pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík vo verši. V literatúre vníma človek rytmické opakovanie ako estetický jav, na ňom je postavená báseň.

Rým

Rým je zvuková zhoda slabík na konci veršov. Poznáme nasledujúce typy rýmov:

• Združený: aabb
• Striedavý: abab
• Obkročný: abba
• Prerývaný: abcb
• Postupný: abcabc

Sylabický veršový systém

Je založený na rovnakom počte slabík vo verši (13-slabičný). Tento systém väčšinou využívali štúrovci. Využíva združený rým.

Verš

Verš je rytmicky usporiadaný jeden riadok básne, ktorý vystupuje vo vyšších celkoch. Je výrazovou formou lyriky. Je to základná rytmická jednotka básne.

Voľný verš

Hovoríme o ňom vtedy, ak báseň nemá pravidelný rým ani rytmus. Autor kladie náhodne pojmy vedľa seba, čím nedodržiava rým ani rytmus. Často nepoužíva ani interpunkčné znamienka.

Veršový presah

Nastáva vtedy, keď jedna myšlienka sa nerovná jednému veršu, ale pokračuje do ďalšieho verša. Príklad: Hviezdoslav - „Krvavé sonety“.

Ďalšie dôležité pojmy

Gradácia

Gradácia je vetná štylistická figúra, stupňovanie deja, často v rozprávkach. Podobná klimaxu, ale zasahuje skôr do kompozície textu - stupňovanie deja k vyvrcholeniu, pointe.

Homonymá

Homonymá sú slová, ktoré sú rovnozvučné, t.j. rovnako znejú, ale majú iný význam. Príklad: „koruna“ (platidlo) - „koruna“ (stromu).

Irónia

Irónia je tróp, druh nepriameho pomenovania, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny, pejoratívny (zhoršujúci, hanlivý) význam. Príklad: „Na konopách rozvalený…“ (ironické označenie lenivého človeka).

Kompozícia

Kompozícia je usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jednotného systému, celku. Odvíja sa od témy, prostredia a postáv.

Rozlišujeme:

• Vonkajšia kompozícia diela: Tvorí ju nadpis, strofy a verše v poézii; kapitoly a diely v próze; výstupy a dejstvá v dráme.
• Vnútorná kompozícia diela: Tvorí ju téma, prostredie a postavy.

Metafora

Metafora je obrazný prostriedok, vzniká tak, že prenášame význam z jednej veci na druhú na základe vonkajšej podobnosti. Príklad: „Vlak vhrmí do stanice.“ (pohyb vlaku prirovnaný k hrmeniu). Je to prenášanie vlastností na základe vonkajšej podobnosti (more klasov).

Metonymia

Metonymia je prenesenie významu na základe vnútornej súvislosti. Príklad: „bývam na 5-ke“ (na 5. poschodí), „počúvam Desmod“ (hudbu od Desmodu), „učím sa Sládkoviča“ (dielo od Sládkoviča), „vypijem pohár mlieka“ (mlieko z pohára), „štadión tlieskal“ (ľudia na štadióne tlieskali). Je to prenášanie vlastností z jednej veci na druhú na základe vnútornej súvislosti (čítať Hviezdoslava, ležať na šestke-izbe, Slovensko vyhralo-hokejisti).

Personifikácia (Zosobnenie)

Personifikácia je umelecký prostriedok, vzniká tak, že neživým veciam alebo javom pridávame ľudskú vlastnosť. Napr. „Slnko sa smeje, vietor beží a pod.“.

Pointa

Pointa je výrazné až prekvapivé vyvrcholenie textu, ktoré sa dosahuje náhlym a neočakávaným zvratom.

Slangové slová

Slangové slová sú nespisovné, používa ich skupina ľudí, ktorá má približne rovnaký vek a záujmy. Príklad: „matika, slovina, deják, učka, dofičím…“ Sú to súhrn všetkých nespisovných slov a slovných spojení, ktoré používa skupina ľudí s rovnakými záujmami alebo povolaním (lekári, študenti, vodiči...), v literatúre slúžia ako charakterizačný prostriedok literárnych postáv, prostredia.

Symbol

Symbol je zaužívané znamenie, má často ustálený význam. Abstraktný pojem sa nahrádza pojmom konkrétnym. Príklad: hrom - nebezpečenstvo, orol - sloboda, srdce - láska, Tatry - Slovensko, nešťastie = čierna mačka.

Vedecko-populárna literatúra

Diela, ktoré majú vecnú funkciu, obsahujú vecné informácie. Poskytuje skôr čitateľovi informácie ako estetický zážitok. Príklad: Matej Bel - „Zvolenský stolica“. Literatúra faktu je založená na faktoch, čiže pravdivých údajoch a skutočných udalostiach. Jej cieľom je poučiť, oboznamovať a vzdelávať. Kladie dôraz na fakty, vedecké údaje, patrí k umeleckej literatúre.

tags: #pomocka #literatura #pojmy