Poďte s nami cestovať na sever a objavíte zaujímavé Pobaltie a Fínsko. Navštívite moderné Helsinky, vodný zámok Trakai, Horu krížov v Šiauliai, krásne historické centrum v Rige a mnoho ďalšieho. Spoznajte to najkrajšie a najzaujímavejšie, čo vám môže Fínsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko ponúknuť.
Zájazd do pobaltských krajín a Fínska
Program poznávacieho zájazdu je rozdelený do niekoľkých dní a zahŕňa návštevu viacerých miest a pamiatok.
- 1. deň: Odchod autobusom zo Slovenska z jednotlivých nástupných miest.
- 2. deň: V ranných hodinách príchod do Litvy, jednej z najväčších pobaltských krajín. Prehliadnete si Vilnius - hlavné mesto Litvy, z ktorého história priam dýcha. Známa je aj legenda o založení mesta, ktorá hovorí o veľkom kniežati Gediminasovi. Vilnius je akoby učebnicou stavebných slohov, keďže tu nájdete klasicistickú katedrálu, renesančný palác Litovských kniežat, ktorý bol nedávno znovu postavený, barokový univerzitný areál, neskorogotický kostol sv. Anny, a rôzne iné zaujímavé historické pamiatky. Individuálne voľno. Po návšteve Vilniusu sa zastavíte pri vodnom hrade Trakai, ktorý leží na ostrove uprostred jazera Galvé a patrí k najnavštevovanejším miestam Európy. Hrad obklopuje nádherná príroda a viac ako 200 jazier. Ubytovanie a nocľah.
- 3. deň: Po raňajkách odchod do Šiauliai - mesta, ktoré je preslávené neďalekou Horou krížov, kde sa nachádzajú desiatky tisíc krížov, ktoré boli počas Sovietskeho zväzu niekoľkokrát zlikvidované. Neskôr budete pokračovať do Estónska. Navštívite hlavné mesto Estónska Tallin, prehliadnete si stredoveké hradby a mestské brány, Dolné mesto - unikátne zachovalú stredovekú štvrť s mnohými gotickými meštianskymi domami a radnicou. Horné mesto má úzke romantické uličky a skvelé výhľady na mesto pod ním, individuálne voľno. Odchod na ubytovanie a nocľah.
- 4. deň: Po raňajkách plavba z Tallinu do Helsínk, hlavného mesta Fínska, ktoré je moderné kultúrne mesto s kozmopolitným životným štýlom v perfektnej harmónii s prírodou. Farebnú históriu je v Helsinkách vidieť na každom kroku, prehliadnete si historické centrum mesta, ktoré vás privedie k fascinujúcej minulosti. Prehliadka mesta: Uspenská katedrála - chrám ortodoxných Rusov žijúcich vo Fínsku, Luteránsky dóm, parlament, Hala Finlandia, ktorá je majstrovským dielom Alvara Alta, Kiasma - ultramoderné múzeum moderného umenia, individuálne voľno. Plavba z Helsínk do Tallinu. Odchod na ubytovanie a nocľah.
- 5. deň: Po raňajkách navštívite Rigu, hlavné mesto Lotyšska a najväčšie mesto Pobaltia. Už v minulosti bola centrom obchodu pre celé Pobaltie. So sprievodcom si prehliadnete mesto a začnete kostolom sv. Petra - z ktorého veže je najkrajší výhľad na mesto. Ďalej uvidíte mestskú radnicu, dom Čiernych hláv, Katedrálu - najväčší kostol v Pobaltí, mohutný organ pozostávajúci zo 4000 píšťal, robiacich z neho 4. najväčší organ na svete. Neobídete ani kostol sv. Jakuba, ktorý je pre zmenu zaujímavý svojím zvonom. Hovorí sa, že ak okolo neho prejde neverná žena, zvon zazvoní. Dozviete sa, že typickým suvenírom a symbolom mesta je socha mačky, ktorá ukrýva za svojou existenciou úsmevnú historku.
Preskúmajte RIGU, Lotyšsko - Ultimátny sprievodca pre cestovanie 2025
Zaujímavosti o Pobaltských štátoch a Fínsku
Okrem historických pamiatok ponúkajú tieto krajiny aj nádhernú prírodu.
- Uvoľnená atmosféra v stredovekých uličkách jedných z najkrajších európskych miest, pamiatky UNESCO a výborné jedlo!
- Národné parky Lahemaa, medvede a losy v najväčšom národnom parku v celom Pobaltí - Gauja.
- Secesná Riga, prímorská Klaipeda a židovský Vilnius.
Kvalita života seniorov v medzinárodnom porovnaní
Publikácia ČSÚ „Senioři v mezinárodním srovnání 2017“ prináša informácie o demografických a ďalších ukazovateľoch starnutia populácie a kvality života vo stáří v medzinárodnom srovnaní.
Stredná dĺžka života
Podľa publikácie v Európe najdlhšie žijú muži na Islande, kde je nádej dožitia pri narodení u mužov 81,3 rokov, zatiaľ čo v Lotyšsku je stredná dĺžka života iba 69,1 rokov. Podobne je na tom aj Litva, kde sa muži v priemere môžu dožiť 69,2 rokov. Ďalšími štátmi, kde je nádej dožitia pri narodení nízka, sú Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Estónsko, Srbsko a Slovensko. Na Slovensku sa muži dožívajú v priemere 73,3 rokov, v Poľsku 73,7 rokov. Nádej dožitia žien sa pohybuje od 86,2 rokov v Španielsku po 77,5 rokov v Macedónsku. Ku štátom s vysokou nádejou dožitia žien patria opäť štáty západnej Európy, konkrétne okrem Španielska a Francúzska je to Taliansko, Švajčiarsko, Luxembursko, Cyprus, Island, Portugalsko, Švédsko, Nórsko, Malta, Grécko, Fínsko a Slovinsko, kde je nádej dožitia žien vyššia ako 84,0 rokov. Nad priemerom EU28, ktorý má hodnotu 83,6 rokov, sa nachádzajú ešte Rakúsko, Belgicko a Nemecko.
Nádej dožitia (stredná dĺžka života) udáva počet rokov, ktorých sa pravdepodobne dožije osoba práve x-ročná. Ukazovateľ sa používa najčastejšie v podobe nádeje dožitia pri narodení (stredná dĺžka života) - teda koľkých rokov sa dožije osoba práve narodená.
Zdravie v starobe
Najdlhšie sú zdraví ľudia v severských krajinách, na Malte alebo v Španielsku. V prípade mužov je najpriaznivejšia situácia vo Švédsku, na Islande, na Malte, v Holandsku, v Nórsku, Írsku, Španielsku a na Cypre, kde je nádej dožitia v zdraví pri narodení 65 rokov a navyše ešte 13,4 rokov (Švédsko) až 10,2 rokov (Cyprus).
Ženy v priemere prežívajú život v zdraví dlhšie ako muži. Najdlhšia nádej dožitia v zdraví pri narodení čaká ženy vo Švédsku, kde po 65 rokoch si môžu ešte pripočítať v priemere 15,6 rokov. Na Malte je to navyše 15,5 rokov, vo Fínsku 15,2 rokov a v Írsku 15,1 rokov. Ak sa ženy dožijú 65 rokov, najdlhšiu nádej dožitia v zdraví majú vo Švédsku (19,9 rokov), Nórsku (19,7 rokov) a na Islande (19,4 rokov). Hranicu 19,0 rokov prekročili ešte Francúzsko a Fínsko.
Preskúmajte RIGU, Lotyšsko - Ultimátny sprievodca pre cestovanie 2025
Dĺžka pracovného života
Dĺžka pracovného života je najvyššia na Islande. Jej hodnota, 46,6 rokov, presahuje všetky ostatné krajiny dosť významne. Švajčiarsko, s druhou najvyššou hodnotou (42,5 rokov), za Islandom zaostáva o 4,1 rokov. Nad 40 rokov má ešte Švédsko (41,2 rokov). K zemiam, kde ľudia pracujú viac ako 39 rokov, sa radia Holandsko, Nórsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo a Nemecko. Najkratšiu dobu na pracovnom trhu strávia ľudia v Turecku (28,0 rokov). V Taliansku, Macedónsku, Bulharsku, Grécku, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Belgicku a Rumunsku majú dĺžku pracovného života od 30 do 33 rokov.
Dĺžka pracovného života je až na jednu výnimku dlhšia u mužov ako u žien. Iba v Litve pracovali muži o 0,6 roku kratšiu dobu ako ženy.
Vysokoškolské vzdelanie seniorov
Česká republika v tomto srovnání nevychádza dobre, s 15,5 % zaostáva za EU28, ktorá má priemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 55-64 rokov 22,3 %. Najlepšie postavenie v tomto smere má Fínsko, kde je 36,9 % vysokoškolákov. Štáty západnej Európy sú na tom podstatne lepšie ako štáty východnej Európy. Ako jediné z postkomunistických štátov má vysokú vzdelanosť 55-64 ročných obyvateľov Bulharsko (23,5 %), teda v podobnej úrovni ako Španielsko a Rakúsko. Vysokou vzdelanosťou sa vyznačujú ešte pobaltské štáty, predovšetkým Estónsko, kde je 36,2 % vysokoškolákov vo veku 55-64 rokov. Litva má vysokoškolsky vzdelaných ľudí cez 30 % (30,7 %) a Lotyšsko 27,0 %.
Príjem seniorov
Mediánový ekvivalizovaný čistý disponibilný príjem mužov vo veku 65 a viac rokov je najvyšší v Luxembursku a Nórsku, kde dosahuje 32 270 a 28 430 PPS. Cez 20 tis. PPS majú ešte Švajčiarsko, Rakúsko a Francúzsko. Ženy vo vekovej skupine 65 a viac rokov sú v najlepšej situácii v Luxembursku. Ich mediánový ekvivalizovaný čistý disponibilný príjem presahuje príjem 16-64 ročných, majú k dispozícii 30 070 PPS. Vysoký príjem majú aj 65 a viacročné ženy v Nórsku, Švajčiarsku a Rakúsku (nad 20 000 PPS). Príjmy v rozmedzí 17 000 až 20 000 PPS majú v tejto vekovej skupine ženy vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku a na Islande.
PPS (štandard kúpnej sily) je Eurostatom umelo vytvorená veličina používaná na porovnávanie príjmov obyvateľov Európy. Za jedno PPS je možné si teoreticky v každej z európskych krajín kúpiť rovnaký objem tovaru či služieb.
Riziko príjmovej chudoby
Ak by sme sa zaoberali iba hranicou ohrozenia príjmovou chudobou vo výške 60 % mediánového ekvivalizovaného čistého disponibilného príjmu, potom by sa Česká republika so svojimi 17,8 % javila vo veľmi dobrej pozícii. Estónsko a Lotyšsko majú aj veľmi vysoký podiel týchto ľudí pod hranicou ohrozenia chudobou 70 % mediánu ekvivalizovaného čistého disponibilného príjmu. V Estónsku je to 87,5 % a v Lotyšsku 81,6 %. Bulharsko a Litva dosahujú 66,9 % a 65,6 %. Naopak v najpriaznivejšej situácii sa nachádzajú Holandsko, Macedónsko, Luxembursko a Maďarsko, kde podiel týchto seniorov nepresahuje 20 %. V EU28 žije pod vyššou hranicou ohrozenia príjmovou chudobou 34,4 % ľudí vo veku 65 a viac rokov v jednočlenných domácnostiach.
Bývanie seniorov
Najviac vlastníkov bytov vo vlastných či v bytových domoch je v Rumunsku (96,4 %). Viac ako 80 % z celkového obyvateľstva býva vo vlastnom aj v Litve, na Slovensku, v Maďarsku, Poľsku, Nórsku, Bulharsku, Estónsku a Srbsku. Vo Švajčiarsku je to menej ako 50 %, iba 43,4 % obyvateľov tu býva vo vlastnom.
Zo skupiny 65-ročných a starších ľudí, ktorí bývajú sami v domácnosti, je najviac tých, ktorí majú vlastné bývanie v Rumunsku (98,4 %). Veľmi vysoký podiel ľudí, ktorí majú výhodu vlastného bývania, je aj v Chorvátsku (94,3 %), v Litve (94,2 %) a na Slovensku (90,7 %). V Českej republike je ľudí, ktorým je 65 a viac rokov a žijú sami a zároveň majú výhodu vlastného bývania, 69,0 %.
V Holandsku platí trhové nájomné 63,6 % seniorov vo veku 65 a viac rokov, ktorí bývajú v jednočlenných domácnostiach, čo je najviac v Európe. Vysoký podiel týchto ľudí, ktorí platia trhové nájomné, je zastúpený aj v Dánsku (49,3 %). Trhové nájomné platí 47,5 % seniorov vo Švajčiarsku. Podobný podiel týchto ľudí platí trhové nájomné v Nemecku (47,1 %).
Používanie internetu seniorov
Zemou, kde ľudia vo veku 55-64 rokov nepoužili v dobe šetrenia po dobu troch mesiacov idúcich za sebou internet, je predovšetkým Turecko. Tam sa jedná o takmer 80 % ľudí tejto vekovej kategórie. Presnejšie, je ich 79 %. Ostatné štáty sú na tom výrazne lepšie. K tým zemiam, kde je 50 % a viac obyvateľov tohto veku, ktorí po dobu 3 mesiacov nepoužili internet, patria predovšetkým chudobné krajiny južnej a východnej Európy ako je Rumunsko (65 %), Bulharsko (61 %), Grécko (58 %), Cyprus (55 %), Macedónsko (55 %), Portugalsko (53 %) a Poľsko (50 %). Naopak ľudia v krajinách severnej Európy, Nórsko, Švédsko a Dánsko nepoužili internet počas troch mesiacov minimálne.
V Česku nepoužilo počas troch mesiacov internet 56 % ľudí vo veku 65-74 rokov. Na Slovensku je tento podiel ešte vyšší (62 %). Spolu s Írskom (53 %) sú to tri krajiny, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti priemeru EU28. V EU28 51 % ľudí tejto najstaršej vekovej skupiny nepoužilo tri mesiace internet.