Svet sa ocitá v období hlbokých zmien, kde politické napätie, sociálna neistota a geopolitické rivality formujú globálnu rovnováhu síl. Od ozbrojených konfliktov po vzostup populizmu, rok 2024 bol kľúčový a položil základy pre novú kapitolu vo svetovej politike.
Globálna politická nestabilita a vzostup autoritárskych režimov
Rok 2024 bol v mnohých ohľadoch kľúčový, keďže sa ho zúčastnilo viac ako 70 krajín (vrátane 7 najľudnatejších na svete) a k urnám išla polovica svetovej populácie, čo predstavuje približne 55 % svetového HDP. Táto bezprecedentná vlna volieb od Spojených štátov po Južnú Afriku vrátane Spojeného kráľovstva, Japonska a Senegalu posilnila politickú nestabilitu.
Tento trend sa odráža v indexe politického rizika spoločnosti Coface, ktorý zostáva vysoký (40,2 %) a nad priemerom spred roka 2019 (+1,3 bodu). Po niekoľkých rokoch volatility po pandémii čelí 112 zo 162 hodnotených krajín vyššej úrovni politického a sociálneho rizika ako pred rokom 2020. Politické a sociálne riziká zostávajú na mimoriadne vysokej úrovni. To dokazuje, že sa začína nová kapitola vo svete, ktorý prechádza hlbokou mutáciou, kde rozpory medzi vedúcimi ekonomikami naďalej pretvárajú obchodné toky a oslabujú politickú stabilitu a sociálnu súdržnosť. Ruben NIZARD, vedúci oddelenia sektorovej a politickej analýzy rizík v spoločnosti Coface, zdôrazňuje, že ide o "nedostatok usmernení a riziko úniku".
Volebné turbulencie viedli k poklesu väčšiny vládnych strán, čo zvýraznilo hlbokú nespokojnosť voličov, ktorí čelia hospodárskym a sociálnym podmienkam vnímaným ako úpadok. Vietor zmien fúkal silno, bez toho, aby rozptýlil politickú neistotu, ako to ukázala strata absolútnej väčšiny v juhoafrickom parlamente zo strany ANC (prvýkrát od konca apartheidu!) a náhly pokles popularity britského premiéra. V predčasných voľbách vo februári 2025 sa táto vlna odmietania úradujúcich politikov nevyhla ani Nemecku, kde SPD vo voľbách predbehla CDU/CSU, ale aj AfD.
„Voliči zmietli najmä súčasných kandidátov, viac ako konkrétnu politickú líniu. A pri absencii jasného usmernenia sa riziko odklonu zhoršuje,“ zdôrazňuje Ruben Nizard.
Jedným z prejavov politickej neistoty je aj zakotvenie extrémnych strán v politickom prostredí. Viac ako štvrtinu kresiel v Európskom parlamente v súčasnosti obsadzuje radikálna pravica a populisti. Krajná pravica vládne v troch krajinách (Taliansko, Česká republika, Maďarsko) a je súčasťou siedmich národných vlád.
Vo východnej Európe sa nad viacerými voľbami (Rakúsko, Rumunsko, Gruzínsko, Moldavsko) vznášal tieň Ruska, ktorý komplikuje európske integračné úsilie - kľúčovú páku v boji proti finančnej, energetickej, regulačnej, daňovej, sociálnej a politickej fragmentácii. Odmietnutie doterajších predstaviteľov, zmena bez kurzu. V najbližších mesiacoch budeme pozorne sledovať prvé kroky AfD a novej nemeckej koaličnej vlády, ako aj nadchádzajúce federálne voľby v Kanade a Austrálii. Poľsko a Rumunsko si na svojej strane budú musieť vybrať medzi európskou otvorenosťou a stiahnutím sa z identity.
Autoritárske režimy sú späť. Momentálne sa autokrati menej hanbia, sú celkom spokojní a otvorene spochybňujú liberálne myšlienky, hodnoty a princípy. Alexander Cooley z Kolumbijskej univerzity a Alexander Dukalskis z University College v Dubline o tom napísali knihu - Dictating the Agenda: The Authoritarian Resurgence in World Politics (Diktovanie agendy: Autoritársky návrat vo svetovej politike).
Alexander Cooley: „V istom zmysle sme chceli zhrnúť to, čo síce už roky pozorujeme, ale často tomu chýba ucelené vysvetlenie. Vidíme skutočný ústup od demokratických hodnôt a toho, čo nazývame liberálnymi princípmi v globálnej politike, ktoré sa pokladali za zavedené normy.“ V knihe sa venujú dvom procesom, o ktorých sa predpokladalo, že budú dominovať. Prvým je myšlienka, že liberálne demokracie by ostatní mali napodobňovať a že sú najlepším spôsobom organizácie politického a hospodárskeho života. Druhým je podpora liberalizmu, teda že rôzne skupiny a občianska spoločnosť budú viesť nadnárodné kampane upozorňujúce na porušovanie ľudských práv či politickú nerovnosť. Toto sa potom prenesie do celého globálneho politického fungovania systému Organizácie Spojených národov. Najmä za posledných 15 rokov sa však politický liberalizmus oslabuje. Zdrojom tejto erózie je geopolitický vzostup autoritárskych mocností, ako sú Čína, Rusko či Saudská Arábia.
Alexander Dukalskis: „Západ a najmä Spojené štáty boli v 90. rokoch efektívne a ponúkali najlepší spôsob, ako organizovať politický a spoločenský život. Rovnako sa rátalo s tým, že Západ bude aj naďalej predstavovať hlavnú globálnu spotrebiteľskú, ekonomickú a trhovú silu. A tretím predpokladom bolo, že mimovládne organizácie, aktivisti a univerzity môžu fungovať politicky nezávisle, aby presadzovali svoje názory. Ale všetky tieto predstavy mali slabiny. A ak sa pozriete na analýzy hrozieb pre liberálnu demokraciu v 90. rokoch, tak to boli globálny islam či efekty globalizácie. Veľmi málo, ak vôbec, sme sa zaoberali myšlienkou, že by sa mohli objaviť silné autoritárske štáty, ktoré by spochybnili takzvaný liberálny medzinárodný poriadok. V tom čase sa aj také krajiny v podstate museli tváriť ako demokracie. Organizovali voľby a spolupracovali s prodemokratickými organizáciami. Dnes už nič také robiť nemusia a dokonca po svete propagujú vlastné systémy. Západ určite urobil chyby, ale nie je to tak, že iba on nesie zodpovednosť za vzostup autoritárskych krajín.“
Kľúčové geopolitické udalosti, ktoré oslabili model liberálnej demokracie:
- Následky teroristických útokov z 11. septembra 2001. USA nielenže viedli koalíciu, ktorá zvrhla Taliban v Afganistane, ale vytvorili kategóriu ľudí, ktorí boli prenasledovaní mimo trestného systému.
- Program podpory demokracie potom v roku 2003 podkopala vojna v Iraku. Nevyšla idea, že sa podarí oslobodiť krajinu a so zbraňami v nej nastoliť demokraciu.
- Globálna finančná kríza v rokoch 2008 až 2009 oslabila aj legitimitu medzinárodného liberálnodemokratického ekonomického modelu.
Autoritárske štáty investujú do vlastných globálnych médií, v zahraničnej politike používajú mäkkú silu, organizujú podujatia so západnými športovcami či zakladajú pobočky západných univerzít. Takéto kroky nejakého autokrata dodávajú sebavedomie ďalším. Alexander Cooley hovorí, že sa viac napodobňujú, ako koordinujú. Ale medzi autoritármi vidíme aj spoluprácu, napríklad v Rade OSN pre ľudské práva. Čína a Rusko čoraz viac koordinujú aj svoje propagandistické úsilie a učia sa jeden od druhého.
Geopolitické riziká: Obchodné vojny a narušené obchodné trasy
Geopolitické turbulencie menia obchodné trasy medzi krajinami na základe ich sféry vplyvu. Súperenie medzi USA a Čínou, vojny medzi Izraelom a Hamásom a medzi Ukrajinou a Ruskom narúšajú obchodné vzťahy. Partnerstvá medzi západnými krajinami sa rozpadajú, rovnako ako partnerstvá medzi Čínou a Ruskom. Obchod medzi geopolitickými blokmi (Čína - USA, atlantické a neatlantické štáty) sa zmenšuje rýchlejšie ako v rámci týchto blokov.
Rok 2018 sa do histórie zapíše ako rok, kedy USA zahájili obchodnú vojnu. Americký prezident začal realizovať svoje protekcionistické hrozby voči svojim hlavným obchodným partnerom (Čína, Kanada, Mexiko, EÚ atď.). Návrat obchodnej vojny je teraz realitou. Séria oznámení o nových clách na strategické odvetvia spolu s odvetnými opatreniami vyvoláva obavy z dopadov na svetové hospodárstvo.
Po tom čo Trumpova administratíva uvalila clá na dovoz ocele a hliníka, EÚ a ďalšie veľké krajiny odpovedali podobne. Washington sa následne ďalej zameral na Čínu a uvalil 25 % cla na zoznam tovaru v hodnote 50 miliárd dolárov, zahŕňajúce aj položky automobilového priemyslu a informačných technológií. Nasledovalo ešte uvalenie 10 % cla na ďalší zoznam čínskych výrobkov v hodnote 200 miliárd dolárov. Čína zakaždým reagovala uvalením ciel na podobné objemy amerického tovaru.
„Očakávame, že protekcionizmus bude ďalej zvyšovať obchodné napätie medzi Washingtonom a Pekingom,“ uvádza Raphael Cecchi, Country and Sector Risk Analytik spoločnosti Credendo, ktorý sa zameriava na ázijské trhy.
Krajiny ako Mexiko a Vietnam, ktoré sú dodávateľmi Spojených štátov, sú teraz hlavnými destináciami pre čínsky vývoz. Tieto krajiny, ktoré sú skutočnými strategickými uzlami, získavajú trhový podiel v dodávateľských reťazcoch medzi USA a Čínou, čím ich predlžujú bez toho, aby ich prerušili. Tieto krajiny, ktoré sú v súčasnosti víťazmi pretvárania svetového obchodu, by sa z dlhodobého hľadiska mohli stať terčom obchodných vojen a ich kľúčová úloha v tejto dynamike by sa mohla oslabiť.
Ozbrojené konflikty a bezpečnosť obchodných trás
Konflikty na Ukrajine, Blízkom východe a v Sudáne budú neustále vyvíjať tlak na bezpečnosť obchodu. Červené more a Suezský prieplav sa stali kritickými bodmi napätia, ako v prípade útokov na obchodné lode zo strany húsíov v Červenom mori, čo ovplyvnilo tranzit cez Suezský prieplav, ktorý predstavuje 12 % svetového obchodu a 30 % kontajnerovej dopravy. Výsledok: námorná doprava cez tento prieplav klesla v poslednom štvrťroku 2024 o viac ako 50 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka, pričom dopravcovia uprednostnili trasu cez Mys Dobrej nádeje.
Zložitá situácia na svete, ktorú vyvolal konflikt na Blízkom východe, je porovnateľná s obdobím pandémie COVID-19 a môže mať dlhodobé následky, vyhlásil indický premiér Naréndra Módí. „Zložitá situácia vo svete, ktorá vznikla v dôsledku vojny na Blízkom východe, bude mať pravdepodobne dlhodobé následky, a preto musíme byť pripravení a zachovať jednotu,“ povedal Módí v indickom parlamente. V prejave pripomenul, že India sa vždy zasadzovala za „mier v záujme ľudstva“, pretože „jediným riešením tohto problému (vojna proti Iránu) je dialóg a diplomacia“.
Jedným z hlavných rizík konfliktu na Blízkom východe je jeho vplyv na energetické trhy. Ján Figeľ upozorňuje, že už samotná eskalácia napätia sa prejavila na cenách komodít. Zatiaľ čo Spojené štáty riešia bezprostredné dôsledky konfliktu, ďalší globálni hráči situáciu využívajú vo svoj prospech. Podľa odborníkov Rusko profituje najmä z rastúcich cien energií, čo mu prináša dodatočné príjmy. Demeš v tejto súvislosti hovorí, že ide o dlhodobý trend.
Ekonomické dôsledky politického napätia
Globálny ekonomický rast pokračoval aj v roku 2018, aj keď bol nerovnomerný a už nebol taký výrazný ako v roku 2017. Obchodné napätie eskalovalo a došlo k spomaleniu globálnej ekonomiky. K tomu sa pridalo zhoršenie finančných podmienok, čo tvrdo zasiahlo predovšetkým Turecko a Argentínu, ktorých meny sa voči doláru ostro prepadli. To viedlo k tlaku na menu ďalších krajín, predovšetkým Ruska, Brazílie, Čile, Uruguaja, Južnej Afriky, Indie a Kolumbia.
„K väčšiemu rozšíreniu problémov našťastie nedošlo, pretože trhy krajín so silnými ekonomickými základmi sú iné ako trhy krajín, ktoré sa stretávajú s domácou i externou nerovnováhou,“ zdôrazňuje Pascalline della Faille, vedúci oddelenia Risk Managementu v spoločnosti Credendo.
Pascalline della Faille dodáva, že „Obdobie od finančnej krízy v roku 2008 až do roku 2018 je navyše charakterizované najnižšími úrokovými mierami v histórii. To viedlo k rozsiahlemu prílevu kapitálu na mnoho rozvojových trhov, a to predovšetkým vo forme vyšších externých pôžičiek. Prílev kapitálu bol značný vo všetkých svetových regiónoch, ale najsignifikantnejší bol, vzhľadom k veľkosti tamojších ekonomík, v subsaharských krajinách.“
Verejný a korporátny dlh
Prevažná väčšina rozvojových krajín zaznamenala medzi rokmi 2013 a 2018 navýšenie vládneho dlhu. V roku 2018 prekonala výšku verejného dlhu 60 % HDP vo viac ako 30 % rozvojových krajín. Najviac rástol dlh v subsaharskej Afrike. Kým v roku 2013 to bolo len 31,6 % HDP, odhady pre rok 2018 hovoria až o 49,2 %.
Nárast verejného dlhu a s tým súvisiaca potreba fiškálnej konsolidácie negatívne ovplyvní ekonomický rast. Zadlžená vláda je navyše menej dôveryhodná, a ak dôjde k ekonomickým problémom, má menej priestoru pre politické manévre. Okrem vládnych dlhov robia analytikom po celom svete aktuálne vrásky tiež korporátne dlhy týkajúce sa troch ekonomík na čele s Čínou.
Tabuľka: Úroveň korporátneho dlhu v polovici roku 2018
| Krajina | Úroveň korporátneho dlhu (% HDP) |
|---|---|
| Čína | > 150 % |
| Čile | Takmer 95 % |
| Turecko | Takmer 75 % |
Zo skúseností analytikov spoločnosti Credendo vyplýva, že rýchla akumulácia globálneho dlhu vo verejnom aj súkromnom sektore v kombinácii s celkovo vysokou zadlženosťou a menovým nesúladom vedie zvyčajne k značným problémom so splácaním dlhu a s tým súvisiacim zhoršením aktív bankového sektora.
Úloha Európskej únie v nestabilnom svete
Európska únia sa ocitá v komplikovanej situácii. Ján Figeľ zdôrazňuje, že Európa by mala byť aktívnejšia nielen v reakcii na krízy, ale aj pri hľadaní riešení. Podľa neho však zatiaľ chýba dostatočne silná koordinácia a jednotný postup. Jednotu európskeho spoločenstva nenarúša len situácia v Iráne, ale aj tá na Ukrajine.
EÚ je jednou z hlavných vedľajších obetí programu Donalda Trumpa a obchodnej agresivity Číny. Starý kontinent sa zatiaľ snaží reagovať. Osciluje medzi neschopnosťou prijať spoločné opatrenia medzi členskými štátmi a potrebou stať sa (znovu) strategickým hráčom, pričom výzvy súvisiace s hospodárskou a priemyselnou konkurencieschopnosťou, energetickou transformáciou a technologickými inováciami sú naliehavejšie ako kedykoľvek predtým.
„V opačnom prípade existuje reálne riziko, že sa Európa ocitne bezbranná, a to doslova aj obrazne,“ hovorí Ruben Nizard.
Tvárou v tvár nepriaznivému vývoju by však Európa mohla opäť získať dynamiku, pričom nemecký investičný program a obranná iniciatíva ReArm Europe ukazujú, že sa začínajú hýbať línie.