Byť samostatne zárobkovo činnou osobou, teda SZČO, má mnoho výhod. Ste si vlastným pánom, určujete si pracovný čas a sami rozhodujete o smerovaní svojho podnikania. S touto slobodou však prichádza aj zodpovednosť. Čo sa stane, keď ochoriete, utrpíte úraz a nebudete môcť pracovať? Kým zamestnanec má nárok na nemocenské dávky, ako SZČO si musíte vedieť poradiť sami.
Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.
V moderných spoločnostiach tieto situácie rieši nemocenské poistenie. Keď ochoriete, štát vám vypláca príspevok, aby ste v chorobe neživorili. Za zamestnanca platí nemocenské poistenie zamestnávateľ, ale pre SZČO do dosiahnutia určitej hranice príjmov povinné nie je. Pokiaľ sa chcete nemocenského poistenia zúčastniť dobrovoľne, bude vás zaujímať kedy, koľko a kam musíte uhradiť.
Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia. Pri podnikaní ako SZČO odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami. To platí bez ohľadu na to, či ste povinne alebo dobrovoľne sociálne poistená SZČO.
Povinnosť a dobrovoľnosť nemocenského poistenia
Na rozdiel od zdravotného poistenia, na ktoré ako SZČO povinne prispievate, je sociálne poistenie povinné až od presiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Je ňou 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Keďže v roku 2021 bola priemerná mesačná mzda na Slovensku 1 211 eur, tak v roku 2023 vzniká povinné sociálne poistenie tým SZČO, ktoré za rok 2022 dosiahli príjmy vyššie ako 7 266 eur.
Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia tak do určitej hranice príjmov nie je povinné. Môžete si ho však platiť dobrovoľne spolu s dobrovoľným dôchodkovým poistením (byť len dobrovoľne nemocensky poistený nie je možné) a mať tak istotu dávok z nemocenského poistenia.
Sociálne poistenie sa skladá z piatich častí: nemocenského poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania, dôchodkového poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné a invalidné dôchodky, poistenia v nezamestnanosti, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, úrazového poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, garančného poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a iné.
Za zamestnanca odvádza všetkých päť zložiek sociálneho poistenia zamestnávateľ. Ako SZČO povinne odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami. SZČO však povinne odvádzajú sociálne poistenie až od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dovtedy žiadne sociálne poistenie povinne neplatia. Napríklad povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.
Nárok na nemocenské pre SZČO
Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na: nemocenské, tehotenské, materské, ošetrovné.
„V takom prípade majte vždy vlastnú rezervu, aby ste mali z čoho žiť, keď napríklad niekoľko týždňov či mesiacov nebudete môcť pracovať,“ radí začínajúcim podnikateľom daňová poradkyňa Vladimíra Přibylová zo spoločnosti Grantex. Výška rezervy sa odvíja od vašich bežných výdavkov. Mať vytvorený peňažný vankúš sa napokon hodí vždy, nielen pri nečakanom ochorení či úraze, inak by ste sa museli napríklad zadĺžiť.
Pre SZČO platí, že ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. roka predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky - t. j. január - 31. december predchádzajúceho roka, tak sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie dávky. V opačnom prípade sa rozhodujúce obdobie neurčí.
Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, vtedy vzniká nárok na nemocenské od 4. dňa dočasnej PN. V ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je nárok na nemocenské od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa DPN 55 % DVZ alebo PDVZ.
Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov, ktoré závisia od dĺžky trvania nemocenského poistenia.
Pre SZČO a DNPO platí, že musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote). Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.
Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.
Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Pred jeho odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok). Ak vaša dočasná PN trvala viac ako 14 dní, tak zamestnávateľovi odovzdávate aj IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
SZČO a DNPO predložia II. Diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie. Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.
Výpočet nemocenského pre SZČO
Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ (DVZ) je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje 85,7425 eur. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. napr. rozhodujúce obdobie sa neurčí, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. roka predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky - t. j. január - 31. december predchádzajúceho roka.
Príklad výpočtu:
Karol (SZČO) mal v roku 2023 vymeriavací základ 16 800 eur. Jeho rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu bol rok 2023 (365 dní). Jeho denný vymeriavací základ bude:
DVZ = 16 800 / 365 = 46,0274
DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
Výpočet výšky dávky za obdobie od 5.3.2024 do 7.3.2024 (t. j. 3 dni):
25 % z 46,0274 € = 11,50685 € na deň.
Celkovo za 3 dni: 11,50685 € * 3 = 34,52 € (zaokrúhlené na 2 desatinné miesta).
Výpočet výšky dávky za obdobie od 8.3.2024 do 25.3.2024 (t. j. 18 dní):
55 % z 46,0274 € = 25,31507 € na deň.
Celkovo za 18 dní: 25,31507 € * 18 = 455,67 € (zaokrúhlené na 2 desatinné miesta).
Celková výška dávky: 34,52 € + 455,67 € = 490,19 €.
Výška dávky sa zaokrúhľuje na celé desiatky centov nahor.
Podmienky nároku na jednotlivé dávky
Okrem nemocenského môžu SZČO čerpať aj ďalšie dávky:
- Tehotenské: Nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Nárok vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom pôrodu.
- Materské: Žena pracujúca na SZČO musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Na materskú môžete nastúpiť 6 až 8 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri dvojčatách až 43 týždňov, pri osamelých matkách až 37 týždňov).
- Ošetrovné: Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné pri osobnom a celodennom ošetrovaní chorého príbuzného alebo dieťaťa do 11 rokov (alebo 18 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo bola škola zatvorená, alebo ak osoba starajúca sa o dieťa ochorela či bola prijatá do nemocnice. Na poberanie ošetrovného musí byť poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.
Kedy a kam platiť poistné
Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí.
Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie:
- v období, počas ktorého sa vám poskytuje nemocenské,
- v období, počas ktorého sa vám poskytuje materské,
- v období, počas ktorého sa vám poskytuje ošetrovné,
- v období, počas ktorého sa vám poskytuje tehotenské.
Je dôležité si uvedomiť, že nárok na niektorú z dávok nemocenského poistenia vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu.
