Podmienky nároku na nemocenské poistenie pre dobrovoľne nemocensky poistené osoby

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Podnikatelia povinnosť platiť nemocenské poistenie nemajú, resp. im táto povinnosť vzniká až od dosiahnutia určitej hranice príjmu. Prihlásiť sa k nemu ale môžu dobrovoľne, čím si zabezpečia príspevok od štátu v prípade, keď kvôli chorobe či úrazu prídu na týždne aj mesiace o príjmy.

Rozdiel medzi povinným a dobrovoľným nemocenským poistením

Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia

Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia a nie je možné ho platiť samostatne. Na rozdiel od zdravotného poistenia, na ktoré ako SZČO povinne prispievate, je sociálne poistenie povinné až od presiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Je ňou 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Keďže v roku 2021 bola priemerná mesačná mzda na Slovensku 1 211 eur, v roku 2023 vzniká povinné sociálne poistenie tým SZČO, ktoré za rok 2022 dosiahli príjmy vyššie ako 7 266 eur.

Tabuľka prahových príjmov pre povinné sociálne poistenie SZČO

Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia tak do určitej hranice príjmov nie je povinné. Môžete si ho však platiť dobrovoľne spolu s dobrovoľným dôchodkovým poistením (byť len dobrovoľne nemocensky poistený nie je možné) a mať tak istotu dávok z nemocenského poistenia. Medzi ne patria: nemocenské, ošetrovné, tehotenské, materské.

Podmienky nároku na dávky z dobrovoľného nemocenského poistenia

Ak sa rozhodnete dobrovoľné nemocenské poistenie platiť, potom čím skôr začnete, tým lepšie. Aby ste získali nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, tehotenského a materského, musíte v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku byť nemocensky poistený najmenej 270 dní (počítajú sa sem aj dni, keď ste boli poistený ako zamestnanec a podobne).

Na rozdiel od toho, ak platíte sociálne poistenie povinne, tak nárok na nemocenské a ošetrovné vám vzniká ihneď, ale nárok na tehotenské a materské vám vzniká tiež len vtedy, ak ste boli v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Ak ste SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nárok na nemocenské vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. V prípade, že vaša liečba trvá dlhšie ako 14 dní, dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 15. dňa práceneschopnosti.

PN verzus ePN: hlavné rozdiely - stručne a zrozumiteľne

Prihlásenie na dobrovoľné nemocenské poistenie

Na to, aby ste si mohli začať na poistenie prispievať, musíte sa k nemu najskôr prihlásiť. Stačí vyplniť online formulár alebo tlačivo s názvom Registračný list fyzickej osoby (RLFO), priložiť k nemu aj vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby a doručiť ho na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska, buď osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky.

Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (to znamená, že aby ste mali poistenie zaplatené za mesiac január, musíte do 8. februára zaplatiť).

  • Špecifický symbol označujúci obdobie, za ktoré sa platí poistné (napr. 072026 pre júl 2026, ak poistné nie je predpísané rozhodnutím).
  • Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88.

Výpočet výšky mesačného poistného

Výšku dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia si určíte sami - sami si určujete vymeriavací základ, z ktorého sa vám poistenie počíta. Musíte však pri tom rešpektovať minimálny a maximálny vymeriavací základ platný v danom roku. Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ.

Graf vývoja minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov

Vymeriavací základ sa každý rok 1. januára mení. Jeho výšku zverejňuje na svojom webovom sídle Sociálna poisťovňa (vychádza z priemernej hrubej mzdy v hospodárstve SR, zisťuje ju Štatistický úrad SR). Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka.

Ak ako dobrovoľne poistená osoba platíte poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatíte do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.

Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.

Fyzická osoba si pri prihlasovaní na komplexný balík dobrovoľného poistenia v roku 2026 určila vymeriavací základ 914,40 eur (Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 je minimálny vymeriavací základ 914,40 eur a maximálny vymeriavací základ 16 764,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta:

  • 4,40 % na nemocenské poistenie (40,23 eur)
  • 18 % na starobné poistenie (164,59 eur)
  • 6 % na invalidné poistenie (54,86 eur)
  • 4,75 % do rezervného fondu solidarity (43,43 eura)
  • 2 % na poistenie v nezamestnanosti (18,28 eur)

Výpočet vymeriavacieho základu v prípade vzniku povinného sociálneho poistenia

Ide o základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedený v daňovom priznaní, ku ktorému pripočítate zaplatené povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie a potom výsledok vydelíte koeficientom 1,486. Napokon tento výsledok ešte vydelíte 12, aby ste dostali mesačný vymeriavací základ. Z neho potom 4,40 % + 18 % + 6 % + 4,75 % tvorí suma, ktorú budete odvádzať na povinné sociálne poistenie.

Ak dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba je súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec). Napríklad, ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie.

Výška nemocenských dávok

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce je aj obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.

Pri nemocenských dávkach platí priama úmera - čím viac zaplatíte na poistnom, tým vyššie dávky v prípade choroby či úrazu dostanete. Ako povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená SZČO dostávate počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Pri minimálnom mesačnom poistnom 200,72 eura platenom z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu 605,50 eura v roku 2023 bude teoretická výška nemocenského:

  • 4,976725 eura za deň počas prvých troch dní.
  • 10,948795 eura za deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Maximálna výška nemocenského v roku 2023 je:

  • 19,90685 eura za deň počas prvých troch dní.
  • 43,79507 eura za deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

tags: #podmienky #naroku #na #nemocenske #poistenie #dobrovolne