Príspevok na stravovanie a odvodová povinnosť na Slovensku

Stravovanie zamestnancov je dôležitou oblasťou, ktorú podrobne určuje zákon č. 311/2001 Z. z. predpisov, známy ako Zákonník práce. Táto povinnosť sa týka každého zamestnávateľa, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá. Okrem zabezpečenia stravy má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať vlastné stravovacie zariadenia, stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Novela Zákonníka práce od 1.3.2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká.

Od 1.1.2022, zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo zazmluvnenom zariadení, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky (elektronickej alebo papierovej) alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Finančný príspevok na stravovanie

V prípade finančného príspevku na stravovanie zamestnanec žiadnym spôsobom neprispieva na túto alternatívu k zabezpečeniu stravovania zamestnancov. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie priamo (v hotovosti alebo bezhotovostne). Pre zamestnanca je finančný príspevok na stravovanie oslobodený od dane z príjmov, od sociálneho poistenia a od zdravotného poistenia len vtedy, ak jeho výška nepresiahne jeho maximálnu výšku stanovenú Zákonníkom práce.

Ak finančný príspevok na stravovanie presiahne jeho maximálnu výšku, bude sa to považovať za príjem zo závislej činnosti, ktorý bude súčasťou mzdy zamestnanca so všetkými dôsledkami pre neho i jeho zamestnávateľa. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Stravovacie poukážky (gastrolístky/gastrokarty)

Pri stravovacích poukážkach sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov. Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila od 1. 1. 2023 pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov. Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Nárok na stravovanie a výnimky

Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnanci v pracovnom pomere, ktorí vykonávajú prácu na základe pracovnej zmluvy viac ako 4 hodiny v rámci svojej pracovnej zmeny, majú nárok na stravovanie. To platí nielen pre zamestnancov na plný úväzok, ale aj pre tých, ktorí majú nižší úväzok, napríklad 5 či 6 hodín. Ak zamestnanec vykonáva prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemá.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či má tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Ak má zamestnanec uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné má len z prvého pracovného pomeru. Ak by mal druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by mu vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich má uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov, pretože v oboch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny.

Dohodári, konatelia a spoločníci

Zamestnanci pracujúci na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) nemajú zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Rovnaké podmienky platia aj pre konateľov či spoločníkov eseročky - nemajú zákonný nárok na stravovanie.

Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov. Ak pracuje zamestnanec na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby mu vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. ZDP.

Práca z domu a stravné

Ak zamestnanec pracuje z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu), má nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci, ak spĺňa zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Kedy povinnosť zabezpečiť stravovanie nevzniká?

• Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
• Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), majú za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňajú jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávajú v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu im za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Príspevok zamestnávateľa na stravné a jeho daňové a odvodové aspekty

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok.

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa. Pri finančnom príspevku na stravovanie - príspevok zamestnávateľa nad oslobodený limit podlieha daniam a odvodom ako pri zamestnancovi, tak aj pri zamestnávateľovi, pretože je to príjem navyše.

Príspevok zo sociálneho fondu

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov. Z hodnoty príspevku zo sociálneho fondu sa neplatia odvody. Ak je príjem zamestnanca zo sociálneho fondu od dane oslobodený, zamestnávateľ odvody neplatí.

Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje priamo do jeho nákladov, avšak daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov.

Aktuálne a budúce výšky stravného

Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného.

Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. apríla 2025. V roku 2025 Štatistický úrad SR zaznamenal ďalší nárast cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní o viac ako 5 % oproti januáru 2025. Na základe týchto údajov Ministerstvo vydalo opatrenie č. 333/2025 Z. z., ktorým sa výška stravného opätovne upravuje od 1. decembra 2025.

Prehľad výšky príspevkov na stravovanie pre zamestnancov

Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje minimálne a maximálne príspevky zamestnávateľa na stravovanie v rôznych obdobiach.

V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, podľa Zákonníka práce musí hodnota stravného lístka predstavovať najmenej 75 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1.12.2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €).

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca. Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec.

Stravné pri pracovných cestách

Výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste sa odvíja od jej trvania. Prehľad aktuálnych cestovných náhrad od 1. decembra 2025 je nasledovný:

Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma: do 6 hodín (25 % zo základnej sadzby), nad 6 hodín až 12 hodín (50 % zo základnej sadzby) a nad 12 hodín (100 % zo základnej sadzby).

Stravné pre živnostníkov

Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov. Právna úprava platná do 31. 12. 2021 umožňovala zaradiť do daňových výdavkov sumu stravného vo výške minimálnej hodnoty stravného lístka za každý odpracovaný deň. Výdavok bolo potrebné preukázať nákupom stravných lístkov alebo dokladom z reštaurácie.

Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť. Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

tags: #podlieha #prispevok #na #stravne #odvodovej #povinnosti