S účinnosťou od 1. januára 2016 vstúpil do platnosti nový zákon č. 185/2015 Z. z., známy ako Autorský zákon (AZ), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č. 618/2003 Z. z. Tento zákon upravuje oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa počítačový program, ako autorské dielo, vzťahuje k literárnemu fondu a aké sú s tým spojené podmienky, vrátane daňových a odvodových aspektov.
Autorské dielo a počítačový program
Definícia autorského diela
Podľa § 1 Autorského zákona sa vytvorením a použitím autorského diela (§ 3 a nasl.) zakladajú autorské práva. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela, ak spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1. Zákon však uvádza aj výnimky, ktoré sa nepovažujú za predmet autorského práva, aj keď by išlo o výsledok tvorivej činnosti, napr. text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, územnoplánovacia dokumentácia alebo prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných.
Predmetom autorskej zmluvy môže byť výtvor kreatívnej činnosti, ktorý spĺňa určité zákonné znaky, aby mohol byť považovaný za autorské dielo. Medzi takéto diela patrí napríklad text na webovej stránke, checklist alebo počítačový program. Autorský zákon v § 5 vymedzuje aj to, čo sa za predmet autorského práva nepovažuje, a to napríklad: myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná alebo zhrnutá do diela, text právneho predpisu, štátny symbol, symbol obce, dielo tradičnej ľudovej kultúry a iné.
Počítačový program ako autorské dielo
Podľa § 87 AZ je počítačový program súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení. Počítačový program je chránený podľa AZ, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Na počítačový program vytvorený na objednávku sa podľa autorského zákona vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele.
Nový autorský zákon vyriešil problematiku počítačových programov tým spôsobom, že počítačové programy požívajú autorskoprávnu ochranu, ak sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora - a teda bez potreby posudzovania ich individuality. Pri dielach v podobe databáz a počítačových programov je náročné naplniť zákonný pojmový znak jedinečnosti diela. Autorskoprávna ochrana diela trvá od momentu vytvorenia diela, počas života autora ako aj 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele viacerých autorov je pre uplynutie autorskoprávnej ochrany určujúci moment smrti posledného z nich. V praxi sa autorskoprávna ochrana často označuje podľa vzoru angloamerického právneho systému tzv. "Copyright".
Príspevky do umeleckých fondov
Legislatívny rámec a zmeny od roku 2023
Na podporu tvorivej literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti sa zriaďujú umelecké fondy podľa zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Finančným základom hospodárenia týchto fondov sú okrem iného aj príspevky príjemcov autorských odmien.
Dôležitou zmenou v činnosti Literárneho fondu bol zákon č. 242/2020 Z. z., čl. II, ktorý novelizoval zákon NR SR č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch. Táto zmena, ktorá nadobudla platnosť 1. júla 2023, priniesla zrušenie povinného odvádzania 2% príspevkov do umeleckých fondov pre príjemcov autorských odmien a odmien výkonných umelcov. Hoci už nie sú povinné, tvorcovia a umelci môžu tieto príspevky odvádzať dobrovoľne, čím priamo prispievajú k napĺňaniu poslania fondu. Práve tieto dobrovoľné 2% príspevky sú dôležitým základom pre tvorbu rozpočtu priamej podpornej činnosti. V minulosti tieto príspevky tvorili významnú časť rozpočtu fondu a ich zrušenie ako povinných predstavovalo pre fond výzvu na zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na podporu kultúry.
V súvislosti s pandémiou koronavírusu parlament ešte dňa 13. mája 2020 schválil prvú novelu zákona o umeleckých fondoch, ktorej predmetom bola finančná pomoc autorom a umelcom v tejto náročnej situácií, tým, že sa zrušila povinnosť pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá vypláca autorovi alebo umelcovi odmenu, zraziť z tejto odmeny príspevok do príslušného umeleckého fondu. Uvedené znamená, že s účinnosťou od 21. mája 2020 sa príspevky do umeleckých fondov povinne neodvádzajú a dňa 24.11.2021 bola platnosť tejto novely predĺžená aj na rok 2022. V období od 21. mája 2020 do 31. decembra 2022 nebolo nutné zraziť z autorských a umeleckých odmien príspevky do umeleckých fondov.
Príspevky od umelcov a autorov diel do 30.6.2023
Do 30. júna 2023 platili pre umelcov a autorov diel pôvodné pravidlá. To znamená, že ak umelec alebo autor diela dosiahol príjem z činnosti, ktorá je predmetom príspevku do Literárneho fondu, vznikala mu povinnosť platiť tento príspevok. Platiteľ autorskej odmeny (napr. vydavateľstvo) bol povinný znížiť odmenu umelca o 2 % a tento príspevok odviesť do Literárneho fondu. Tento systém zabezpečoval stabilné financovanie fondu a jeho podporných aktivít.
Z čoho sa platili príspevky (do 30.6.2023)?
Príspevky sa platili z odmien za vytvorenie a použitie diel, konkrétne z príjmov súvisiacich s:
- Slovesnými umeleckými dielami: Zahŕňajú knihy, scenáre, preklady a spracovania textov.
- Slovesnými odbornými dielami: Patria sem napríklad honorované prednášky lektorov v oblasti slovesnosti.
- Slovesnými vedeckými dielami: Sem spadajú honorované príspevky na vedeckých konferenciách v oblasti slovenčiny alebo príbuzných disciplín.
- Počítačovými programami: Odmeny za vytvorenie alebo licencovanie softvéru.
- Dielami použitými žurnalisticky: Príspevky do periodickej tlače, rozhlasu a televízie, ako aj novinárske fotografie.
- Umeleckými výkonmi: Konkrétne pri uvádzaní slovesných umeleckých diel, hudobných diel s textom, divadelných diel (herecké výkony), filmových diel (herecké výkony) a diel určených na vysielanie rozhlasom alebo televíziou (herecké výkony, dabing).
Príspevok sa neplatil, ak bola odmena zahrnutá do príjmu zo závislej činnosti, napríklad ak išlo o mzdu zamestnanca v pracovnom pomere. V takom prípade sa predpokladalo, že odvody a dane sú riešené v rámci štandardného pracovného vzťahu.
Výška a splatnosť príspevku (pred zmenou)
Pred novelou zákona bola výška príspevku stanovená na 2 % z odmeny umelca alebo autora diela. Táto odmena sa skladala z aktívnej zložky (za samotné vytvorenie diela) a pasívnej zložky (za udelenie licencie na použitie diela). Príspevok zrážal platiteľ autorskej odmeny, napríklad vydavateľstvo, a umelec tak dostal vyplatenú odmenu už zníženú o tento príspevok.
Platiteľ autorskej odmeny mal voči Literárnemu fondu konkrétne povinnosti:
- Odviesť príspevok na účet Literárneho fondu s príslušným variabilným symbolom, ktorý identifikoval kategóriu diela.
- Odoslať Literárnemu fondu tlačivo "Avízo", kde sa detailne rozpísala výška príspevkov podľa jednotlivých kategórií a ďalšie relevantné údaje potrebné pre evidenciu a kontrolu.
Príspevky sa platili za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli autorské odmeny vyplatené, a to najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Platiteľ sa nemohol zbaviť týchto zákonných povinností ani ich preniesť na umelca. Každá kategória diela mala pridelený číselný kód, ktorý slúžil ako variabilný symbol pri platbe. To znamenalo, že bolo potrebné realizovať toľko samostatných platieb, do koľkých rôznych kategórií spadali vyplatené odmeny. Platiteľ nemal povinnosť sa na Literárnom fonde samostatne registrovať, avšak bol zodpovedný za správne odvedenie príspevkov.
Sankcie za neodvedenie príspevku (pred zmenou)
Zákon o umeleckých fondoch v minulosti neobsahoval priamo špecifikované sankcie za neodvedenie alebo oneskorené odoslanie príspevku či tlačiva Avízo. V prípade neplnenia povinností sa však Literárny fond mohol domáhať úhrady dlžných príspevkov prostredníctvom súdneho konania, čo mohlo viesť k dodatočným nákladom a úrokom z omeškania pre platiteľa.
Príklad: Odvody do Literárneho fondu
Spisovateľ dosiahol ročný príjem zo svojich diel 10 600 €. Jeho vydavatelia mu vyplatili uvedenú sumu zníženú o 212 € (2 % príspevok do Literárneho fondu). Nevedie účtovníctvo, rozhodol sa vyčísliť základ dane s uplatnením paušálnych výdavkov. Za rok zaplatil poistné do poisťovní 1 420,40 €. Iné zdaniteľné príjmy nemal.
- Príjem: 10 600 €
- Paušálne výdavky (60 %): 6 360 €
- Poistné: 1 420,40 €
- Základ dane: 10 600 - 6 360 - 1 420,40 = 2 819,60 €
- Daň (19 %): 535,72 €
Pravidlo odvádzania príspevku do fondu v prípade dedičov autorských práv
Na dedičov autorských práv sa povinnosť uhradiť fondom príspevok z celkového hrubého príjmu z autorských odmien za rok 2021 stále vzťahuje. Avšak v prípade, že je tento príjem vyšší ako 1 660 eur, príspevok má byť 1 % namiesto 3 %. Dediči autorských práv, ktorí zasa dosiahnu celkový hrubý príjem z autorských odmien za rok 2021 vyšší ako 3 319 eur, sú povinní počas tohto obdobia namiesto 5 % odviesť sumu len vo výške 3 %. Všetky podrobnosti o odvádzaní príspevkov do umeleckých fondov a prijatej novele, ktorej pravidlá platia aj v roku 2021, sa dočítate v článku Príspevky do umeleckých fondov v roku 2020.
Zdaňovanie príjmov autorov a umelcov
Aktívne a pasívne príjmy
Príjmy autorov môžu byť aktívne a pasívne. Od 1.1.2016 platí nový Autorský zákon (zákon č. 185/2015 Z. z.). V prvom rade je potrebné správne na základe autorského zákona určiť, či sa jedná o aktívne alebo pasívne príjmy. Následne ich treba správne uviesť v daňovom priznaní.
V § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. aktívne príjmy. Patria sem:
- Príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.
- Príjmy autora/umelca z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady.
- Príjmy z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.
Naopak, v § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. pasívne príjmy, ktorými sú príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14. Môže ísť o licenčnú zmluvu za použitie autorského diela - dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela. Ďalej to môže byť licenčná zmluva za použitie zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania. Ďalej licenčná zmluva za použitie počítačového programu alebo za použitie databázy. Napokon môže ísť o licenčnú zmluvu za použitie umeleckého výkonu (viď § 97 ods. 4).
Príjem z aktivít umeleckej tvorby môže daňovník vysporiadať cez daňové priznanie alebo zrážkovou daňou.
Zrážková daň
Podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa zrážkovou daňou zdania príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 14. Zdaňovanie zrážkovou daňou pri aktívnych a pasívnych príjmoch sa použije vtedy, ak autor uplatní postup zdaňovania príjmov zrážkovou daňou, resp. ak autor s platiteľom príjmu neuzatvorí dohodu o nevykonaní zrážkovej dane.
Ak nie je uzatvorená dohoda o nevykonaní zrážkovej dane, dochádza automaticky k zrážkovej dani. Príjem vysporiadaný zrážkovou daňou dostane autor znížený o 19% daň z príjmov, ktorú platiteľ vypočíta a odvedie. Výhodou uplatnenia zrážkovej dane je, že autori obdržia odmenu už zníženú o zrážkovú daň t. j. táto odmena je daňovo vysporiadaná a daňovník pri príjmoch z inej zárobkovej činnosti nemá povinnosť sa registrovať na daňovom úrade so žiadosťou o pridelenie DIČ. Naopak medzi nevýhody zdaňovania zrážkovou daňou patrí, že si daňovník nemôže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane (na seba a aj na manželku resp. manžela). Rovnako stráca právo na uplatnenie si daňového bonusu na dieťa a nemôže si uplatniť výdavky súvisiace s touto činnosťou a tak si znížiť svoju daňovú povinnosť.
Dohoda o nevybratí dane z príjmov zrážkou
Autor/umelec sa však s platiteľom príjmu môže vopred dohodnúť tak (ešte pred vyplatením príjmu), že platiteľ príjmu daň nezrazí - a daň vypočíta a odvedie sám autor/umelec v súlade s § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (pri tzv. aktívnych príjmoch) alebo v súlade s § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (pri tzv. pasívnych príjmoch). Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Dohoda musí byť uzatvorená písomne vopred, najneskôr v deň výplaty autorskej odmeny. U osoby, ktorá vypláca príjem na základe dohody o nevykonaní zrážkovej dane, vzniká povinnosť voči správcovi dane oznámiť túto dohodu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda o nevykonaní zrážky uzavretá (do 31.1.2023).
Ak sa daňovník rozhodne pre zdaňovanie aktívnych príjmov (nevyužije možnosť zrážkovej dane), vzniká mu povinnosť registrovať sa na daňovom úrade na daň z príjmov (požiada o pridelenie DIČ) a to do konca kalendárneho mesiaca, po mesiaci, v ktorom začal dosahovať tieto príjmy. Potom postupuje tak, že autorské príjmy si zdaňuje sám prostredníctvom podania daňového priznania (za rok 2022 do 31.3.2023, pri odklade termínu podania daňového priznania najneskôr do 30.6.2023). Ak si uplatní skutočné (preukázateľné výdavky - jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo alebo použije daňovú evidenciu) môže vykázať daňovú stratu, prípadne môže si v daňovom priznaní umoriť daňovú stratu z predošlých účtovných období.
Výdavky a základ dane
Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné, alebo paušálne ako 60 % z príjmu, max. 20 000 eur. Sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur. Ak príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 (myslia sa hrubé príjmy = tržby, resp. príjmy) za rok 2021 neprekročia 49790 eur, tak sadzba dane je 15 %. Naopak, ak príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 za rok 2021 prekročia 49790 eur, tak sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur.
Paušálne výdavky sa viac oplatia tým daňovníkom, ktorí nemajú dostatok skutočných výdavkov, t. j. tým, ktorí nemajú dostatok dokladov, ktoré by si mohli zaúčtovať do výdavkov (nenakupujú materiál, zásoby). Dá sa zjednodušene povedať, že paušálne výdavky sa oplatia tým daňovníkom, ktorí nemajú skutočné výdavky vyššie ako 20 tisíc eur. Paušálne výdavky sa väčšinou vyplatia daňovníkom, ktorí poskytujú služby (účtovníci, podnikatelia poskytujúci poradenstvo, programátori, … ale aj autori pri príjmoch z aktivít umeleckej tvorby). Na uplatnenie maximálnej sumy paušálnych výdavkov (20 tisíc eur) dosiahnu tí daňovníci, ktorí mali v roku 2022 príjmy vyššie ako 33 333,34 eur. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov odpadá povinnosť viesť účtovníctvo, resp. daňovú evidenciu a stačí viesť len jednoduchú evidenciu pohľadávok, príjmov a zásob. Ďalšou výhodou paušálnych výdavkov je, že sumu 20 000 si môžete uplatniť ak ste v roku 2022 podnikali aj jeden mesiac.
Poistné a zdravotné odvody
Autori nie sú podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení samostatne zárobkovo činnou osobou je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu (napríklad aj podľa autorského zákona) mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne [§ 11 ods. 4 písm. g) zákona]. Z toho vyplýva, že autor nemusí byť prihlásený ako SZČO v zdravotnej poisťovni. Do vymeriavacieho základu sa na účely zákona o zdravotnom poistení nezapočítava príjem zdanený zrážkovou daňou podľa § 43 zákona o dani z príjmov [okrem príjmov zo závislej činnosti do 165,97 € podľa § 43 ods. 3 písm. h)].
Z príjmu z licenčnej zmluvy sa neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Tieto odvody neplatí ani firma (objednávateľ diela), ani samotný autor. To predstavuje významnú výhodu v porovnaní s inými formami zárobkovej činnosti. Autor musí byť samozrejme zdravotne poistený za každý deň v roku - buď ako zamestnanec (vo vlastnej či cudzej firme), samoplatiteľ, poistenec štátu alebo pokojne ako živnostník či autor s aktívnymi príjmami za vytvorenie diela.
Autorské zmluvy a ich typy
Zmluva o vytvorení diela
Medzi zmluvnými stranami (objednávateľom a autorom) možno uzatvoriť zmluvu o vytvorení diela. Na základe tejto zmluvy sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa literárne, vedecké alebo umelecké dielo na dohodnutý námet. Autor je povinný dielo vytvoriť osobne a v zmluvne dohodnutom termíne, spravidla na svoj náklad. Podľa § 39 autorského zákona v tejto zmluve môže autor dohodnúť s objednávateľom odmenu za vytvorenie diela. Ak neexistuje iná dohoda, nárok na zmluvnú odmenu vzniká autorovi odovzdaním diela. Zmluvou o vytvorení diela nenadobudne objednávateľ priamo právo použiť toto dielo.
Autorská licenčná zmluva
Autorská licenčná zmluva je zmluvou podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 65 nového autorského zákona - č. 185/2015). Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy určite úspechom, ide totiž - resp. v závislosti od formulácie a nastavení zmluvy môže ísť - o ľudovo povedané bájny “pasívny príjem”. Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona. Teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza.
Novela zákona o autorskom zákone z februára 2022 ustanovuje, že dohodnutá odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým v ustanoveniach o spôsobe použitia diela. Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy spadajúce pod verejnú licenciu. Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach.
Podnikanie a autorské práva
Podnikanie autora a živnostenské oprávnenie
Autor nie je podnikateľom podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) živnostenského zákona živnosťou nie je využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi (s odvolávkou aj na autorský zákon) ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady. Pri činnostiach, ktoré zahŕňajú úpravy, nastavenia či opravy existujúcich softvérov, odporúčam z dôvodu právnej istoty postupovať cez živnosť - nemusí sa totiž jednať o vytvorenie čisto celého nového softvéru so znakmi diela ako výsledku tvorivej duševnej činnosti autora vyjadreného v strojovom alebo v zdrojovom kóde.
Registračná povinnosť na daňovom úrade
Od 1. septembra 2007 bola zavedená pre všetky fyzické osoby, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť (s odvolávkou na zákon o dani z príjmov), registračná povinnosť, resp. oznamovacia povinnosť na daňovom úrade. Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná na daňovom úrade z titulu povolenia alebo oprávnenia na podnikanie podľa § 31 ods. 1 zákona o správe daní, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, požiadať miestne príslušný daňový úrad o registráciu [§ 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.]. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v zdaňovacom období iba pasívne príjmy, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Osoba, ktorá však už je registrovaná z iného titulu, podáva daňové priznanie pod svojím DIČ.
S.r.o. a autorské práva
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) môže v určitom zmysle chrániť majetok autora. Autorské dielo však môže byť výtvorom činnosti len fyzickej osoby - autora. Preto autorom diela nie je priamo s.r.o. V tomto prípade existujú dve možnosti:
- Autor je v s.r.o. zamestnaný: Jeho majetkové práva (najčastejšie práva na odmenu za použitie diela) vykonáva s.r.o. ako jeho zamestnávateľ (tzv. zamestnanecké dielo).
- Autor nie je zamestnancom s.r.o.: Je "kvázi" dodávateľom diela pre s.r.o. ako objednávateľa. V tomto prípade majú obe strany uzatvorenú zmluvu o vytvorení diela a licenčnú zmluvu.
Odberateľ, ktorý používa dielo na základe súhlasu s.r.o., ho používa na základe tzv. sublicencie, ktorá musí byť v základnej zmluve medzi s.r.o. a autorom povolená. V načrtnutom prípade príjem z tzv. ”predaja” zdaňuje s.r.o. - na základe podvojného účtovníctva a pomerne zložitých pravidiel pre základ dane. Uplatniť ako náklad si môže len reálne výdavky, odvody s.r.o. sama o sebe neplatí a autor ako zakladateľ resp. spoločník.
Od roku 2015 sa však na takéto obchodné vzťahy medzi autorom a "jeho" s.r.o. vzťahujú pravidlá transferového oceňovania pre obchody medzi prepojenými subjektmi. To znamená, že cena (odmena) za poskytnuté služby alebo práva musí zodpovedať bežnej trhovej cene, aby sa predišlo umelému znižovaniu daňového základu.
Počítačový program na objednávku a zamestnanecké dielo
Na počítačový program vytvorený na objednávku sa podľa autorského zákona vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Áno, pri počítačovom programe vytvorenom na objednávku podľa § 91 ods. 4 Autorského zákona sa uplatňuje režim zamestnaneckého diela - no s výnimkou podľa ustanovení § 91 ods. 2 Autorského zákona. Ten ustanovuje, že majetkové práva vykonáva aj autor: a teda dielo používa alebo udeľuje súhlas na jeho použitie za odmenu - ak nie je dohodnuté inak a nie je to v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa. Je však v poriadku aj schéma, že zamestnanec, ktorý pre svojho zamestnávateľa vykonáva určitý typ práce, vytvorí zároveň dielo, ktoré nesúvisí s plnením jeho pracovných povinností? Na uvedené dielo sa režim zamestnaneckého diela nevzťahuje, no vždy je potrebné dať pozor na vymedzenie pracovnej náplne v pracovnej zmluve zamestnanca.
Literárny fond a jeho podporné programy
Formy podpory poskytované Literárnym fondom
Literárny fond poskytuje rôzne formy podpory, aby pomohol tvorcom v ich práci a rozvíjal kultúru na Slovensku. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Tvorivé štipendium: Jeho účelom je podporiť vytvorenie, najmä však dokončenie nového literárneho diela alebo realizáciu umeleckého diela. Štipendium je nenávratná forma podpory, ktorá sa požaduje vrátiť len v prípade porušenia stanovených podmienok.
- Príspevok na tvorivú cestu: Umožňuje autorom a výkonným umelcom získať alebo doplniť materiál na pripravované dielo, resp. umelecký výkon, často formou cestovných alebo pobytových nákladov.
- Prémie za tvorivú činnosť: Udeľujú sa za pôvodné i prekladové literárne diela vysokej umeleckej hodnoty, za vedecké a odborné diela, novinárske diela, umelecké výkony. Tieto prémie sú uznaním kvality a prínosu tvorcu.
- Príspevok na liečenie tvorcov: Poskytuje sa na čiastočnú úhradu nákladov spojených s liečebným pobytom, čím fond prejavuje záujem o zdravie a pohodu umelcov.
- Tvorivé pobyty: Literárny fond zriaďuje a spravuje domovy, ktoré sa využívajú na tvorivé, rekreačné a liečebné pobyty, poskytujúc tak umelcom prostredie na sústredenú prácu alebo oddych.
Štipendiá na preklad literárnych diel
Literárny fond poskytuje aj štipendiá na preklad literárnych diel, čo je významná pomoc pre prekladateľov umeleckej i odbornej literatúry. Tieto štipendiá im umožňujú sústrediť sa na prekladateľskú tvorbu a nemusia prekladať literatúru "po večeroch" popri inej práci. Dôležité je, že prostriedky získané ako štipendium nepodliehajú zdaneniu, čo predstavuje ďalšiu výhodu pre prekladateľov. Po skončení tvorivého štipendia predloží štipendista výboru potvrdenie vydavateľstva o prevzatí rukopisu a po vydaní diela poskytne jeden výtlačok pre potreby LF.
Kategórie a výška štipendií
- Kategória A: Určená pre etablovaných prekladateľov, ktorí môžu žiadať o štipendium na 2 až 12 mesiacov (v podprograme prekladu umeleckej literatúry až na 24 mesiacov). Mesačná výška štipendia zodpovedá výške priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky stanovenej za predchádzajúci (resp. predminulý) rok.
- Kategória B: Určená pre začínajúcich prekladateľov, ktorí môžu žiadať o štipendium na 2 až 12 mesiacov. Mesačná výška prideleného štipendia zodpovedá výške minimálnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky stanovenej za predchádzajúci (resp. predminulý) rok.
Výbor Sekcie pre pôvodnú literatúru (SUP) stanovil dĺžku štipendia na dobu maximálne 6 mesiacov podľa rozsahu diela a náročnosti prekladu. V prípade dramatických textov malého rozsahu a literárnych scenárov bude výbor sekcie zvažovať nielen umeleckú náročnosť prekladu, ale aj prekladateľskú erudíciu žiadateľa. Maximálna výška mesačného tvorivého štipendia je stanovená na 350,- €. Štipendium sa poskytuje len na zmluvne zabezpečené preklady, pričom žiadateľ je povinný k zmluve priložiť aj ukážku prekladu (cca 20 strán, pri audiovizuálnych dielach minimálne 5 strán). Pri udeľovaní tvorivého štipendia sa prihliada na kvalitu doterajšej tvorby, jazykovú úroveň predloženej ukážky a reálnu perspektívu diela uplatniť sa v kultúrnom a spoločenskom živote.
tags: #pocitacoveho #programu #prispevok #do #umeleckych #fondov