Žiaci a učitelia sú v dnešnej dobe konfrontovaní tlakmi, ktoré ešte pred niekoľkými desiatkami rokov neexistovali, resp. neobjavovali sa v takom rozsahu ako dnes. Podľa štatistík 10 až 15 % detí vo svete čelí poruchám v oblasti správania alebo učenia sa. Z tohto dôvodu sú učitelia nútení aktívne pristupovať k identifikovaniu špecifických výchovných a vzdelávacích potrieb žiakov skôr než ich žiaci výrazne zaostanú.
Význam intervenčných programov v špeciálnej pedagogike
Intervenčné programy v samotnej podstate nie sú novým fenoménom. V oblasti psychologických vied ich bolo možné zaregistrovať už koncom 19. storočia. Intervenčné programy patria medzi skupinové formy vzdelávania s možnosťou využitia rôznych metód. Sú postavené na základných princípoch interpersonálneho učenia, skupinovej súdržnosti a dynamike. Ich sila spočíva tiež v prežívaní autentických emócií pri spracovaní zážitku. Princíp učenia sa spočíva v osobnej skúsenosti a jej reflexii. Intervenčný program preto možno nazvať aj variant zážitkovej a sebaregulačnej formy učenia sa.
Intervenčné programy zohrávajú kľúčovú úlohu v živote osôb s mentálnym postihnutím. Ich cieľom je maximalizovať potenciál jednotlivca, rozvíjať jeho schopnosti a zručnosti a umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. V kontexte špeciálnej pedagogiky predstavujú intervenčné programy systematický a cielený prístup, ktorý sa zameriava na prekonávanie bariér a dosahovanie individuálnych cieľov.
Intervenčný program sa koncentruje na optimalizáciu jednej oblasti prostredníctvom intervencie, tzn. zameriava sa vždy na jeden proces, ktorý sa prostredníctvom techniky upevňuje alebo rozvíja. Intervenciou sa rozumie pôsobenie na jednotlivca prostredníctvom postupu, techniky či metódy, ktorá smeruje k úprave, zmene alebo upevneniu procesu. V nami zostavených programoch sa pod touto oblasťou myslí oblasť čítania s porozumením v materinskom alebo cudzom jazyku.
Práca s textom a rozvoj kognitívnych procesov
Práca s textom: myslí sa práca v troch etapách čítania a to pred, počas a po čítaní textu. Práca s textom sa mnohokrát zamieňa za prácu s testovými úlohami, čím neučíme žiaka pracovať s textom, resp. nerozvíjame porozumenie, ale zisťujeme alebo testujeme porozumenie, teda či žiak textu porozumel. Takýto typ práce s testovými úlohami nepovažujeme za intervenčnú prácu s textom. Koncentrujeme sa na rozvíjanie porozumenia, rozvíjanie motivácie práce s textom, motivácie k čítaniu a rozvíjanie afektívnej roviny pri práci s aktivitami pred, počas a po čítaní textu.
Rozvíjanie prediktora (kognitívneho, resp. metakognitívneho) znamená stimulovanie a podporovanie jednotlivých kognitívnych a metakognitívnych procesov. V každej intervenčnej jednotke (jedna hodina programu) sa rozvíja jeden, príp. dva na seba nadväzujúce prediktory tak, že sa zámerne aktivitami a postupmi koncentrujeme na daný kognitívny proces. Postupujeme od nižších procesov k vyšším, t. j. pozornosť, koncentrácia, pamäť, percepcia (vnímanie), kognitívna štrukturácia, inferenčné myslenie, predstavivosť, fantázia, divergentné myslenie, tolerancia nejednoznačnosti, kritické myslenie a sebareflexia.
Napríklad v prvej intervenčnej jednotke začíname s najjednoduchším kognitívnym procesom, a to s pozornosťou a koncentráciou. Rozvíjame ho tak, že sa súčasne pri práci s textom koncentrujeme aj na rozvíjanie daného prediktora v intervenčnej jednotke. V súvislosti s výberom prediktorov treba uviesť, že skôr než sme začali so zostavovaním intervenčného programu, sme výskumne zisťovali, aké činitele sa spolupodieľajú na rozvíjaní čítania s porozumením, teda ktoré činitele podporujú porozumenie textu v materinskom alebo cudzom jazyku. Z výskumu sa nám prejavilo spolupôsobenie uvedených prediktorov s úrovňou čítania s porozumením (s výkonom v čítaní s porozumením). Zistili sme, že najväčší podiel vplyvu na čítanie s porozumením má vnímanie jazykových prostriedkov, kognitívna štrukturácia a z časti tolerancia nejednoznačnosti. Vychádzali sme tiež z kognitívnej teórie učenia sa, t. j. ktoré kognitívne procesy predchádzajú prediktory s najväčším podielom vplyvu, a ktoré vyššie kognitívne procesy po nich nasledujú. Na základe týchto vedeckých hypotéz a výsledkov výskumu sme určili, ktoré prediktory budeme v intervenčnom programe rozvíjať, resp. ktorými prediktormi budeme intervenovať porozumenie čítaného textu.
Individuálny prístup a špecifiká práce s deťmi s mentálnym postihnutím
Práca s deťmi s mentálnym postihnutím je špecifická a vyžaduje si individuálny prístup, trpezlivosť a empatiu. Prináša so sebou výzvy, ale aj jedinečné obohatenie pre pedagógov a samotné deti. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty intervenčných programov, ktoré sú kľúčové pre rozvoj a inklúziu detí s mentálnym postihnutím, pričom sa opiera o skúsenosti odborníkov, pedagógov a rodičov.
Individuálny prístup ako kľúč k úspechu
Práca s deťmi s mentálnym postihnutím si vyžaduje prioritný individuálny prístup. Každé dieťa je jedinečné a potrebuje šancu posúvať sa vlastným tempom a spôsobom vnímania. Niekto sa učí cez sluch, iný cez hmat, ďalší cez priestorovú orientáciu. Dôležité je zistiť, čo dieťa potrebuje, a prispôsobiť tomu metódy a prístupy.
Eva Poláková zo špeciálnej školy na Dolinského ulici v Dúbravke hovorí: "Na tejto práci je úžasné aj to, že tu nepoznáme stereotyp. Môžete si vyučovanie veľakrát pripraviť a aj tak to bude iné. Lebo nevieme, ako sa deti vyspali, čo sa doma stalo, aké boli raňajky, aká bola cesta, či na ne negatívne nevplýva počasie, dažď alebo spln mesiaca, či dieťa niečo nebolí, či stáli cestou do školy na viacerých semaforoch… Jednému sa páči, keď je slnko, inému, keď prší, ďalší sa toho bojí."
Komunikácia a porozumenie
Deti s poruchou autistického spektra vyzerajú ako všetky ostatné deti, čo sťažuje okoliu porozumieť ich správaniu a prijať ho. Podstatným problémom autizmu je komunikácia - verbálna a neverbálna. S týmito deťmi zväčša nemožno konverzovať, časté sú echolálie - opakovanie počutých slov. Autisti nevedia porozumieť neverbálnej komunikácii a udržiavať očný kontakt. Vnímajú okolie najmä zmyslami, ktoré veľakrát prevyšuje ich intelekt. Na spoznanie sveta sa potrebujú niečoho dotknúť, počuť, vidieť, ovoňať, ochutnať. Ďalším špecifikom je, že sa ťažko dokážu spolu hrať. Hrajú sa vedľa seba, no dosiahnuť, aby sa hrali spolu, je pre učiteľa veľmi náročné, ale aj veľmi dôležité pre vytvorenie vzťahu medzi deťmi.
Súčinnosť rodičov a odborníkov
Pri deťoch s postihnutím je dôležitá súčinnosť rodičov. Pre učiteľa je dôležité spoznávať rodičov, lebo deti sú odrazom celej rodiny. Ak chce učiteľ, aby sa dieťa niečo naučilo, musí mu v tom rodič pomáhať. Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím prináša veľké psychické aj fyzické zaťaženie nielen pre rodičov, ale aj pre celú rodinu. Zo skúseností vyplýva, že len máloktorým rodičom sa podarí úplne zmieriť s tým, že ich dieťa je postihnuté, časom sa však naučia s touto skutočnosťou žiť.
Inklúzia: Áno alebo Nie?
V Európskej únii sa dlhodobo hovorí o zavádzaní inkluzívnych škôl, v ktorých by sa deti s postihnutím učili spoločne so zdravými deťmi. Pri telesných postihnutiach, zrakových či sluchových, poruchách učenia a komunikácie by to bolo vhodné a potrebné, ak by sa zabezpečil bezbariérový vstup, potrebné pomôcky, asistenti a pod. Mentálne postihnutie je však niečo iné. Vzdelávať deti s mentálnym postihnutím na jednej úrovni s ostatnými deťmi v jednej triede a ešte pri počtoch žiakov, ktoré dnes v triedach sú, je podľa niektorých pedagógov nemožné. Navrhujú preto inklúziu týchto detí v rámci voľnočasových aktivít - nech spolu tancujú, športujú, maľujú, trávia voľný čas a zažívajú neformálne záujmové vzdelávanie, ale nedávajme ich do jednej triedy s deťmi v bežných školách.
Beata Valocká, mama Dávidka s Downovým syndrómom, má s inklúziou pozitívnu skúsenosť: "Chcela by som všetkých rodičov povzbudiť, aby sa nebáli integrovať svoje dieťa. Stojí to za to." Dávidova asistentka Margita Zemánková s tým rozhodne nesúhlasí. „Dávid pracuje celú hodinu - číta, píše, počíta, tvoríme vety. Do školy sa teší a veľmi ho baví. So spolužiakmi má po rokoch v spoločnej triede výborný vzťah. Pri učení sa nevyrušujú, ale cez prestávky a po vyučovaní sa rozprávajú, hrajú spolu futbal…“
Na druhej strane, riaditeľka špeciálnej školy v Žiline Miroslava Jančová tvrdí: "Ja s integráciou nesúhlasím, hoci, samozrejme, záleží to aj na postihnutí dieťaťa. Podľa môjho názoru sú tieto deti v základných školách často preťažované a nešťastné. Mnohé boli až u nás pochválené, vyzdvihnuté, dostali rôzne diplomy, stali sa úspešnými. Stretla som sa s prípadmi, keď takéto deti pred príchodom k nám doslova vyhoreli."
Dôležité je, aby sa spoločnosť naučila, že všetci patríme k sebe. Pracujú na tom roky, aby to fungovalo a idú do toho iné peniaze ako u nás. Navyše každý učiteľ musí prejsť množstvom kurzov a vzdelávaním v tejto oblasti. Tento rok majú napríklad všetky kurzy vyslovene zamerané na prácu s deťmi s autizmom. U nás vôbec učitelia nevedia, ako na tieto deti. Nechať dieťa v tomto stave bez dozoru, to je na basu. To, čo máme na Slovensku, to je len paškvil, nie inkluzívne školstvo. Za súčasných podmienok je to fakt nerealizovateľné. Ale keď sme sa prihlásili k inkluzívnemu školstvu, tak by tu mala byť aj nejaká povinnosť zo strany štátu vytvoriť pre to podmienky.
Inkluzívne vzdelávanie
Súčasný stav intervenčných programov na Slovensku
Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup a efektívne intervenčné programy. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je táto oblasť predmetom neustáleho vývoja a snahy o zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím. Tento článok sa zameriava na súčasný stav intervenčných programov pre mentálne postihnutých na Slovensku, analyzuje ich silné a slabé stránky a načrtáva perspektívy do budúcnosti.
Raná intervencia
Raná intervencia je zameraná na deti s mentálnym postihnutím v ranom a predškolskom veku. Jej cieľom je stimulovať vývoj dieťaťa, podporovať jeho kognitívne, motorické a sociálne zručnosti a pripraviť ho na vstup do školy. Alica Vančová sa venovala ranej intervencii postihnutých ako výzve pre teóriu a prax špeciálnej pedagogiky.
Nové a inovatívne intervenčné prístupy
Alica Vančová, Tatiana Morochovičová a G. Anatolij Smoľjaninov sa zaoberali novými a inovatívnymi intervenčnými postupmi v špeciálnej pedagogike detí so zdravotným postihnutím raného a predškolského veku s organickým poškodením CNS.
Stimulačné programy pre deti so zrakovým postihnutím
Jana Lopúchová sa zamerala na stimulačné programy ako súčasť intervenčných prístupov v oblasti rannej starostlivosti o deti so zrakovým postihnutím.
Vzdelávanie
Vzdelávanie detí a žiakov s mentálnym postihnutím prebieha v špeciálnych školách, špeciálnych triedach v bežných školách alebo formou individuálnej integrácie. Individuálna integrácia detí a žiakov so zrakovým postihnutím sa tiež stáva dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému.
Sociálna a pracovná rehabilitácia
Sociálna rehabilitácia je zameraná na podporu sociálneho začlenenia osôb s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je rozvíjať sociálne zručnosti, podporovať sebestačnosť a nezávislosť a umožniť osobám s mentálnym postihnutím aktívne sa zapájať do života spoločnosti. Pracovná rehabilitácia je zameraná na prípravu osôb s mentálnym postihnutím na pracovný život. Jej cieľom je rozvíjať pracovné zručnosti, podporovať získanie zamestnania a udržanie si ho. Výchovná a komplexná rehabilitácia postihnutých v ponímaní špeciálnej pedagogiky je dôležitou súčasťou starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.
Výsledky výskumu a publikácie
V posledných rokoch bolo na Slovensku realizovaných množstvo výskumných projektov, ktoré sa zaoberali problematikou intervenčných programov pre mentálne postihnutých. Medzi významné publikácie patria monografie a vysokoškolské učebnice: Alica Vančová a kol. (2012): Špeciálna pedagogika raného a predškolského veku. Terézia Harčaríková (2011): Pedagogika chorých a zdravotne oslabených. Tatiana Gogová, Alexandra Kastelová, Andrea Prečuchová Štefanovičová, Monika Šulovská, Alica Vančová (2013): Pedagogika mentálne a viacnásobne postihnutých raného a predškolského veku. Alexandra Kastelová a Ondrej Németh (2013): Základy špeciálnopedagogickej diagnostiky a základy špeciálnopedagogického poradenstva.
Okrem monografií sú dôležité aj konferenčné zborníky, ako napríklad Paedagogica specialis, ktorá pravidelne prináša nové poznatky z oblasti špeciálnej pedagogiky. Alica Vančová zdôraznila význam reflexie nových poznatkov súvzťažných medicínskych, psychologických a medziodborových vied pre rozvoj špeciálnej pedagogiky.
Diagnostika v špeciálnej pedagogike
Diagnostika zohráva kľúčovú úlohu pri identifikácii potrieb osôb s mentálnym postihnutím a pri plánovaní efektívnych intervenčných programov. Alexandra Kastelová sa venovala charakteristike vybraných diagnostických nástrojov pre jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia a špeciálnopedagogickými diagnostickými nástrojmi pre raný a predškolský vek dieťaťa.
J. Slezáková a M. Záni sa venovali procesným súvislostiam medicínskej diagnostiky v príprave pedagógov/špeciálnych pedagógov a v pedagogickej praxi. J. Slezáková a T. Gogová sa zaoberali prenatálnou, perinatálnou a neonatálnou diagnostikou ako skríningom, počiatkom a modifikátorom rannej starostlivosti o postihnuté deti. Tatiana Gogová sa venovala hodnoteniu motorického vývoja u detí s detskou mozgovou obrnou v ranom veku prostredníctvom testu GMFM 66.
Trendy a inovácie v intervenčných programoch
V súčasnosti sa v intervenčných programoch pre mentálne postihnutých presadzujú nové trendy a inovácie, ktoré zohľadňujú najnovšie poznatky vied o človeku a vied o výchove. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Neuropsychoedukačná intervencia a neuropsychofyzická korekcia: Alica Vančová sa venovala týmto novým intervenčným metódam špeciálnej pedagogiky.
- Využitie multimediálnych PC programov: Jana Lopúchová sa zaoberala tvorbou multimediálnych PC programov pre deti so zrakovým postihnutím.
- Peer mediácia: Jana Lopúchová a P. Mrázek sa venovali peer mediácii v školskom prostredí u jednotlivcov so zrakovým postihnutím.
Špeciálne Vzdelávacie Inštitúcie na Slovensku
Vzdelávanie je základným pilierom rozvoja pre každého jednotlivca, a to bez ohľadu na jeho schopnosti či obmedzenia. Pre žiakov s mentálnym postihnutím existujú špecifické vzdelávacie programy a inštitúcie, ktoré sa zameriavajú na ich prípravu na praktický život a potenciálne pracovné zaradenie.
Praktické školy
Praktické školy sú určené žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím. Podmienkou prijatia je ukončené vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončenie povinnej školskej dochádzky. Tieto školy ponúkajú nižšie stredné odborné vzdelávanie, ktoré žiakov pripravuje na vykonávanie jednoduchých pracovných činností. Vzdelávanie v praktickej škole trvá tri roky a absolventi získajú záverečné vysvedčenie.
Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím programom. Podmienkou prijatia je úspešné absolvovanie prijímacích pohovorov, ktoré overujú praktické zručnosti a stupeň samostatnosti pri jednoduchých pracovných činnostiach.
Príklady činností a predmetov v praktických školách:
- Dramatická výchova: Určená žiakom, ktorí majú problém absolvovať predmety vyžadujúce si väčšiu manuálnu zručnosť. Nadobúdanie vedomostí a zručností prebieha cez dramatické stvárňovanie, pomocou dramatických metód a výrazových prostriedkov.
- Pestovateľské práce: Žiaci sa učia pestovať zeleninu, ovocie, okrasné rastliny a dreviny v školskej záhrade.
- Pomocné práce v administratíve: Cieľom je osvojenie si základných vedomostí a praktických zručností z oblasti administratívnych prác.
Zoznam praktických škôl (výber):
- SŠ - Praktická škola, J. Valašťana-Dolinského 1, Bratislava
- Praktická škola, Dúbravská cesta 1, Bratislava
- SŠ - Praktická škola, Švabinského 7, Bratislava
- SŠ - Praktická škola, Pribinova 16/1, Malacky
- Praktická škola, Komenského 25, Pezinok
Odborné učilištia
Odborné učilištia poskytujú vzdelanie a výchovu pre deti s ľahkým, stredným a ťažkým mentálnym postihnutím.
Zoznam odborných učilíšť (výber):
- Odborné učilište, Dúbravská cesta 1, Bratislava (OU pre telesne postihnutých)
- SŠ - Odborné učilište, Švabinského 7, Bratislava
- Odbor. učilište pri RC, Sološnica 1, Sološnica (OU pri špec. výchov. zariadení)
- Odbor. učilište pri RC, Veľké Leváre 1106, Veľké Leváre (OU pri špec. výchov. zariadení)
- OU internátne, Gorkého 4/90, Okoč
Podpora a Aktivity pre Žiakov so Zdravotným Postihnutím
Okrem samotného vzdelávania je dôležitá aj podpora a aktivity, ktoré pomáhajú žiakom so zdravotným postihnutím rozvíjať ich schopnosti a integráciu do spoločnosti.
- Kanisterapia: Liečivá sila psov pre žiakov.
- Muzikoterapia: Využitie hudby a zvuku na terapeutické účely.
- Arteterapia: Využitie tvorivého procesu na zlepšenie fyzického, mentálneho a emočného blahobytu.
- Športové aktivity: Športový klub pre zdravotne postihnutých.
- Kultúrne aktivity: Návštevy divadelných predstavení, múzeí a výstav.
- Exkurzie: Návštevy fariem, knižníc a iných zaujímavých miest.
- Projekty: Účasť na národných a medzinárodných projektoch.
Príklady aktivít v školách:
- Spojená škola, Hradná 7, Komárno: Výchova a vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím. Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva.
- Špeciálna základná škola internátna a Praktická škola Tovarnícka 1632, Topoľčany: Vzdelanie pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.
Špeciálne Stredné Školy
- Stredná odborná škola pre žiakov so sluchovým postihnutím, Koceľova 26, Bratislava
- Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím, Mokrohájska cesta 1, Bratislava
Dôležitosť Pokračovania vo Vzdelávaní
Po ukončení základnej školy je dôležité pokračovať vo vzdelávaní, a to aj v prípade, ak žiak povinnú školskú dochádzku absolvoval na špeciálnej základnej škole. Výber strednej školy závisí od toho, či má žiak diagnostikované mentálne postihnutie a či sa vzdeláva podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím.
Vzdelávacie Programy a Iniciatívy
Národný inštitút vzdelávania a mládeže ponúka programy vzdelávania a odborných podujatí pre školský rok 2025/2026. Katalóg je rozčlenený podľa druhov programov a prioritných tém vzdelávania. Ponuka reflektuje aktuálne potreby pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a kľúčové témy MŠVVaM SR súvisiace s implementáciou Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, Plánu obnovy a odolnosti SR a Programovým vyhlásením vlády SR. Medzi priority vzdelávania patria zavádzanie kurikulárnych zmien v základnom vzdelávaní, inkluzívne vzdelávanie a implementácia systému podporných opatrení v školách a školských zariadeniach, duševné zdravie a digitálna transformácia vzdelávania. Prihlasovanie na vzdelávanie je sprístupnené pred začiatkom nového školského roka od 25. júna 2025. V priebehu školského roka 2025/2026 bude umožnené prihlasovanie do ďalších nových programov vzdelávania a odborných podujatí.
Príklady programov:
- Program kvalifikačného vzdelávania pre vychovávateľov a pedagogických asistentov.
- Rozširujúci modul DPŠ pre majstrov odbornej výchovy.
- Špecializačné vzdelávanie pre školských špecialistov vo výchove a vzdelávaní.
- Inovačné vzdelávanie zamerané na rozvoj komplexných zručností a efektívne využívanie školských edukačných platforiem.
Pedagogická Fakulta UK a Špeciálna Pedagogika
Pedagogická fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave ponúka študijné programy v oblasti špeciálnej pedagogiky.
Podmienky prijatia na štúdium (Mgr.):
- Ukončené vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa v požadovanom študijnom odbore a študijnom programe.
- Úspešné absolvovanie prijímacej skúšky (talentová/ústna/písomná).
- V prípade vyššieho počtu uchádzačov ako je predpokladaný počet prijatých uchádzačov na daný študijný program, fakulta výber uchádzačov uskutočňuje na základe váženého študijného priemeru za celé Bc. štúdium.
Prijímacie konanie:
- Vyplnenie elektronickej prihlášky a zaplatenie poplatku za prijímacie konanie (50 EUR za jednu prihlášku).
- Prihlášku je nutné podať v termíne od 1. 2. do 31. 3. 2026.
- Zahraniční uchádzači sú povinní preukázať znalosť slovenského jazyka min. na úrovni B2 podľa SERR formou štandardizovaného certifikátu/štátnej skúšky.
Katolícka Univerzita v Ružomberku (KU) a Špeciálna Pedagogika
Katolícka univerzita v Ružomberku (KU) ponúka študijné programy zamerané na špeciálnu pedagogiku.
Podmienky prijatia na štúdium (Mgr.):
- Získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.
- Pred podaním prihlášky sa uchádzač oboznámi s Informáciami o minimálnych požiadavkách nevyhnutných pre štúdium v študijných programoch na PF KU v Ružomberku.
- Cieľom prijímacieho pohovoru je preveriť študijnú motiváciu uchádzača, jeho záujem o zvolený študijný program, základnú orientáciu v odbore a osobnostné predpoklady na úspešné absolvovanie štúdia.
- Pohovor je orientovaný na všeobecný prehľad uchádzača, vážnosť a aj hĺbku záujmu o štúdium špeciálnej pedagogiky. Počas prijímacieho pohovoru sa bude sledovať aj obsahová a formálna úroveň komunikácie uchádzača s členmi komisie, s dôrazom na hovorenú reč.
Talentové skúšky:
Talentová skúška z hudobnej výchovy alebo z hudobného umenia sa skladá z praktickej časti, testu z hudobnej teórie (zápis nôt, durové a molové stupnice, tvorenie a určovanie intervalov, tvorenie a určovanie kvintakordov - durový, molový, zväčšený, zmenšený) a dejín hudby, intonácie a sluchovej analýzy (zopakovanie zahraných tónov a melodických úsekov, určovanie intervalov a kvintakordov, rytmické cvičenia) a pohovoru s uchádzačom. Požadujú sa schopnosti a znalosti minimálne na úrovni absolventov ZUŠ.
Talentová skúška z výtvarnej výchovy pozostáva z dvoch častí: teoretickej a praktickej. Teoretické poznatky študenti preukazujú na skúške z dejín umenia, ktorá je zameraná na historickú alebo súčasnú problematiku výtvarného umenia. Praktická skúška pozostáva z aktívnej tvorivej práce, ktorá je realizovaná z plošných výtvarných disciplín a z priestorových výtvarných disciplín. Študent realizuje praktickú skúšku na tému a v technike, ktorá je vyhlásená v čase konania prijímacích skúšok.
Talentová skúška z telesnej výchovy: špecifický pohybový test v časovom rozsahu 3 x 3 minúty, pričom medzi jednotlivými kolami je jednominútová prestávka. Počas každého 3-minútového kola účastník vykonáva 26 jednotlivých opakovaní anglického drepu (burpees) v pravidelných intervaloch podľa zvukového signálu.
Uchádzačovi o štúdium budú pridelené body za výsledky na strednej škole nasledujúcim spôsobom: uchádzačovi sa vypočíta priemerná hodnota známok z predmetov maturitnej skúšky.
tags: #pocitacove #programy #pre #mentalne #postihnutych #zoznam