Rodičovský príspevok a jeho vplyv na nemocenské dávky

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, alebo do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Tento príspevok má za cieľ pomôcť rodinám zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na starostlivosť o dieťa v období, keď jeden z rodičov nemôže pracovať. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ako sa rodičovský príspevok počíta do nemocenskej dávky, a na ďalšie dôležité aspekty súvisiace s touto problematikou.

Kto má nárok na rodičovský príspevok?

Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe určenej podľa dohody oprávnených osôb. Žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok. Nárok žiadateľa na rodičovský príspevok posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Vplyv na výšku rodičovského príspevku

Ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti, rodičovský príspevok sa zníži o 50 %. Vyplácanie sa obnoví, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré sa jeho výplata zastavila. Vyplácanie príspevku sa obnoví aj v prípade, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume, ako v sume 203,20 €.

Osobitný príjemca je obec, v ktorej má oprávnená osoba pobyt, alebo ak je to odôvodnené, iná osoba. Osobitný príjemca zabezpečí účelné využitie rodičovského príspevku. Ak zaniknú dôvody, pre ktoré sa rodičovský príspevok vypláca vo výške 50 %, suma príspevku sa zvýši od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dieťa začalo riadne plniť povinnú školskú dochádzku.

Povinnosti oprávnenej osoby

Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu rodičovského príspevku a do ôsmich dní ich písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a požadovať od všetkých zúčastnených právnických a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na rodičovský príspevok. Platiteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním rodičovského príspevku.

Nemocenské poistenie a rodičovská dovolenka

Nárok na materskú dávku sa odvíja od toho, či ste si poctivo platili nemocenské poistenie (ak SZČO), resp. od toho, či ho za vás riadne odvádzal zamestnávateľ. Podľa zákona, na materské dávky má nárok každá žena, ktorá bola v posledných 2 rokoch nemocensky poistená aspoň 270 dní. Do súhrnu sa počíta aj obdobie, keď za vás odvádzal poistné štát, alebo ste ho platili vy - ako povinne, či dobrovoľne poistená osoba, ako aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Rodičia na rodičovskej dovolenke na PN nárok nemajú, pretože za nich nikto neplatí nemocenské poistenie. Ak už počas materskej dovolenky vedia, že budú potrebovať ísť na PN, tak majú sedem dní od skončenia materskej, aby o PN požiadali. Ak sa o nemocenské požiada v 7-dňovej ochrannej lehote na začiatku prerušenia povinného nemocenského poistenia - teda do 7 dní od začiatku rodičovskej dovolenky, vzniká nárok na nemocenské. Môžete ísť na PN a zároveň požiadať o rodičovský príspevok. Súbeh rodičovského príspevku a PN je možný. Ak ste zamestnávateľovi oznámili nástup na rodičovskú dovolenku a ten Vás aj zaevidoval v Sociálnej poisťovni, pričom medzi skončením materskej dovolenky a PN sú dva dni na rodičovskej dovolenke, potom sa zamestnávateľa PN netýka.

Ako sa počíta nemocenská dávka?

Výpočet nemocenskej dávky u všetkých poistencov je závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia. Nemocenská dávka sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Podmienky pre získanie materského

Možno premýšľate, či vôbec máte mať nárok na materské. Nárok na materskú dávku sa odvíja od toho, či ste si poctivo platili nemocenské poistenie (ak SZČO), resp. od toho, či ho za vás riadne odvádzal zamestnávateľ. Podľa zákona, na materské dávky má nárok každá žena, ktorá bola v posledných 2 rokoch nemocensky poistená aspoň 270 dní. Do súhrnu sa počíta aj obdobie, keď za vás odvádzal poistné štát, alebo ste ho platili vy - ako povinne, či dobrovoľne poistená osoba, a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia.

V prípade ženy na rodičovskej dovolenke, ktorá si chce uplatniť nárok na materské z titulu ďalšieho tehotenstva a pôrodu, bude Sociálnu poisťovňu zaujímať, či ešte žiadateľke trvá pracovný pomer alebo či pracovný pomer zanikol. Táto skutočnosť je kľúčová pri posudzovaní nároku na ďalšie materské v prípadoch tzv. reťazových materských. Ženy na rodičovskej dovolenke totiž majú prerušené povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie aj povinné poistenie v nezamestnanosti. Prerušenie povinného poistenia musí skončiť, aby mohlo povinné poistenie opätovne vzniknúť. Ak pracovný pomer trvá a zamestnankyňa oznámi zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku s ďalším dieťaťom, dôjde k skončeniu prerušenia povinného nemocenského poistenia a zároveň tak k obnoveniu povinného nemocenského poistenia, a to ku dňu nástupu na materskú dovolenku. Tým splní žena na rodičovskej dovolenke prvú podmienku nároku na materské: bude považovaná za nemocensky poistenú v čase vzniku nároku na materské. Pokiaľ ide o podmienku aspoň 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom, uplatní sa § 49a zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa do obdobia 270 dní započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a nárok na materské takejto poistenkyni vznikne, nakoľko dobu 270 dní poistenia pred pôrodom žena získa tým, že čerpá rodičovskú dovolenku.

Ak pracovný pomer počas rodičovskej dovolenky zanikol, potom sa na § 49a zákona prihliadať nebude, nakoľko budú aktuálne iné ustanovenia zákona - a to tie, ktoré pojednávajú o inkriminovanom prerušení nemocenského poistenia. Ak poistenkyni zanikne nemocenské poistenie v období tehotenstva, nárok na materské jej vznikne, ak trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu. Ochranná lehota je 8 mesiacov. Ak mamička nenastúpi po rodičovskej dovolenke čo len na jeden deň do práce, neobnoví sa jej nemocenské poistenie.

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie si ukážeme niekoľko príkladov z praxe:

1. Pani Dana: Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou, na ktorej bola až do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa. Pani Dana má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Pani Dana však v celom rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola v hlavnom zamestnaní na rodičovskej dovolenke. Preto sa dávka určí z príjmu dosiahnutého v hlavnom zamestnaní pred materskou.
2. Pani Beáta: Je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Beáta v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie bola jeden a pol roka na rodičovskej dovolenke a pol roka na materskej. V prípade pani Beáty sa tak dávka nevypočíta z príjmu, ktorý mala ešte pred materskou, ale z minimálneho základu - v roku 2019 teda zo sumy len 477 eur. Ak plánujete zaradenie do evidencie a v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie ste nemali žiaden príjem (boli ste na materskej a rodičovskej dovolenke), je vhodné, aby ste posledné dva roky pred zaradením do evidencie mali výlučne rodičovskú dovolenku.
3. Pani Eva: Je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1000 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. Pani Eva má nárok na dávku, pretože v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - do toho sa započítava doba materskej a aj doba rodičovskej dovolenky. Preto sa denný vymeriavací základ vypočíta výlučne z dosiahnutého vymeriavacieho základu v tomto rozhodujúcom období, a to bol príjem na dohodu. V prípade pani Evy sa tak dávka vypočíta z nízkeho príjmu, ktorý v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie dosiahla z dohody o pracovnej činnosti.
4. Pani Gabriela: Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky dňa 30.6.2019 zamestnávateľ pani Gabriele vyplatil náhradu 40 eur. Pani Gabriela v rozhodujúcom období posledných dvoch rokov pred zaradením do evidencie nebola výlučne len na rodičovskej dovolenke, pretože posledný deň trvania pracovného pomeru už rodičovskú dovolenku nečerpala, bola riadne poistená po skončení rodičovskej dovolenky. Síce len jeden deň, ale to hrá dôležitú rolu. Na tomto príklade vidíme, ako si možno dávku zvýšiť. Princíp spočíva v tom, že zamestnanie neskončí tak, že rodičovská dovolenka trvá do posledného dňa, ale rodičovská dovolenka skončí ešte pred posledným dňom trvania zamestnania. Ten posledný deň (resp. posledné dni) zamestnankyňa buď odpracuje, alebo si čerpá dovolenku.
5. Pani Hana: Je zamestnankyňou, v období pred nástupom na materskú mala vymeriavací základ (hrubý mesačný príjem) okolo 1200 eur mesačne. Nastúpila na materskú, bezprostredne po materskej pokračovala rodičovskou dovolenkou. So zamestnávateľom sa dohodla na skončení pracovného pomeru k 30.6.2019. Za jeden deň čerpanej dovolenky - dňa 30.6.2019 - zamestnávateľ pani Hane vyplatil náhradu 60 eur. Okrem toho mala pani Hana vyplatenú náhradu za ďalších 12 nevyčerpaných dní dovolenky vo výške 720 eur. V tejto situácii by bolo lepším riešením "ťahať" rodičovskú dovolenku až do posledného dňa trvania pracovného pomeru a do evidencie sa nechať zaradiť tak, aby v rozhodujúcom období dvoch rokov dozadu bola započítaná z hlavného zamestnania len doba rodičovskej dovolenky.

Dôležité rady a odporúčania

• Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní výlučne na rodičovskej dovolenke - dávka sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia daného ako dva roky pred začatím rodičovskej dovolenky. Dávka sa vypočíta z príjmu, ktorý ste mali v zamestnaní ešte pred nástupom na materskú. V prípade zreťazenia viacerých materských a rodičovských dovoliek po sebe sa dávka vypočíta z príjmu, ktorý ste mali pred prvou materskou.
• Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní nemali žiaden príjem a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale aj na materskej, prípadne na PN, na OČR - dávka sa vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu!
• Ak sa do evidencie necháte zaradiť tak, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením ste v zamestnaní mali príjem (vymeriavací základ) a boli ste v zamestnaní nielen na rodičovskej dovolenke, ale ste boli aspoň jeden deň "normálne" zamestnaná a riadne prihlásená na poistenie v Sociálnej poisťovni, teda pracovali ste alebo ste čerpali riadnu dovolenku a podobne, dávka sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý ste dosiahli v posledných dvoch rokoch pred zaradením do evidencie.

Tehotenská dávka

Tehotenská dávka je druh nemocenskej dávky, na ktorú majú nárok iba tehotné ženy a jej účelom je zabezpečenie príjmu tehotným ženám, ktorý im bude slúžiť na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tehotenstve. Tehotnej poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 13. týždňa tehotenstva, resp. 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Podmienkou je nemocenské poistenie platné aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 13. týždňa tehotenstva. Nárok na tehotenské má nielen zamestnankyňa, ale aj povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Musia byť aktívne nemocensky poistené (napr. zamestnankyňa je v pracovnom pomere a zamestnávateľ za ňu platí nemocenské poistenie, alebo SZČO, ktorá platí povinné odvody do Sociálnej poisťovne) alebo byť v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia, a to na začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Nárok na tehotenské vzniká aj zamestnankyni či SZČO, ktorá má prerušené povinné poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky či poberania rodičovského príspevku. Vyššie uvedené podmienky posudzuje Sociálna poisťovňa k prvému dňu 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. V prípade, ak je tehotná žena študentkou a má trvalý pobyt v SR, namiesto nároku na tehotenské jej vzniká nárok na tehotenské štipendium.

PN počas materskej/rodičovskej

PN zvyčajne vypisuje ošetrujúci lekár. To, ako lekár postupuje, si vie pacient následne skontrolovať. Ak mu lekár vypíše elektronickú PN, tak si vie skontrolovať, či mu ju vypísal správne, či sedia dátumy a podobne. Vie to urobiť online v elektronickom účte poistenca.

Vychádzky sú stanovené podľa rozhodnutia lekára, najčastejšie je to v časoch od 10.00 h do 12.00 h alebo od 14.00 h do 16.00h. Závisí to od zdravotného stavu, niekto môže mať povolené vychádzky po celý deň. Ak človek žije sám, tak si môže ísť napríklad nakúpiť aj mimo stanovených vychádzkových hodín. V takom prípade pre istotu odporúčame zobrať si z obchodu - potravín či lekárne, bloček, ak by sa náhodou stalo, že príde kontrola zo Sociálnej poisťovne, aby som sa mohol preukázať, že som si bol nakúpiť.

Kontroly prebiehajú aj cez víkend. PN je práceneschopnosť, nie je teda počas nej možné pracovať z domu. „Keď som na PN, tak ležím doma a nepracujem,“ povedal Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne.

Pokuty za porušenie liečebného režimu majú väčšinou výchovný charakter. „Najčastejšie sa pohybujeme na úrovni okolo 20 eur,“ vyhlásil. Dodal však, že v prípade ak niekto pravidlá poruší viackrát, tak sa pokuty môžu pohybovať aj v niekoľkých stovkách až tisíckach eur a Sociálna poisťovňa môže vyplácanie PN zastaviť.

V prípade jednorodiča, ktorý počas poberania materskej ochorie, platí pravidlo, že materská má prednosť pred nemocenským. To platí v prípade, že sa napriek ochoreniu vie rodič o dieťa naďalej starať. Ak jednorodič vážne ochorie a jeho zdravotný stav mu bráni v starostlivosti o dieťa, potom dochádza k prerušeniu materskej a nastupuje nemocenské. Dôležité je, aby v tomto prípade starostlivosť o dieťa prebral niekto iný - druhý rodič, starí rodičia a podobne.

Daňové priznanie a rodičovský príspevok

Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený (nemocenské dávky a štátne sociálne dávky sú príjmami oslobodenými od dane z príjmov, ktoré sa do stanovenej sumy nezahrňujú).

Ak daňovník bol časť roka zamestnaný a dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2025. Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.

Ak daňovník bol na materskej, resp. rodičovskej dovolenke iba časť roka a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky, z ktorého mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ktorá je na materskej resp. rodičovskej dovolenke, je možné uplatniť. Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku sa odvíja od výšky základu dane daňovníka (manžela) a od výšky vlastného príjmu manželky.

tags: #pocita #sa #rodicovsky #prispevok #do #nemocenske