Na Slovensku sa v posledných rokoch pozoruje znepokojivý nárast počtu ľudí ohrozených chudobou, vrátane seniorov. Údaje Národnej banky Slovenska a Štatistického úradu SR poukazujú na to, že situácia sa zhoršuje a vyžaduje si pozornosť. Hoci v spoločnosti pretrváva mýtus, že najohrozenejšou skupinou sú dôchodcovia, štatistiky ukazujú zložitejší obraz.
Celkový trend chudoby na Slovensku
Podľa údajov Národnej banky Slovenska miera ohrozenia chudobou na Slovensku od roku 2020 každoročne rastie. V roku 2024 už ohrozovala takmer každého piateho obyvateľa (18,3 %). V roku 2015 bolo ohrozených chudobou 17,3 % obyvateľstva, pričom v roku 2020 klesla na 13,8 %. Odvtedy však krivka opäť rastie.
V roku 2024 bolo chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených až 980 000 Slovákov, čo predstavuje 18,3 % populácie. Podiel aj počet ohrozených medziročne stúpol o 37 000 osôb, pričom tento trend pokračuje už štvrtý rok. Najviac sú ohrození seniori, viacdetné rodiny a jednorodičia.
Podľa Štatistického úradu SR počet ľudí v riziku chudoby narastá už od roku 2021. Hlavné príčiny? Pandémia COVID-19, prudký nárast cien a inflácia.
Najviac Slovákov je ohrozených tzv. príjmovou chudobou - žijú v domácnostiach s nižšími príjmami, než je stanovená hranica chudoby. V roku 2024 bola táto hranica 509 eur mesačne pre jednotlivca. Pod touto sumou žilo až 778 000 ľudí (14,5 % populácie).
Regionálne rozdiely v chudobe
Regionálne rozdiely sa prehlbujú, pričom najviac zasiahnuté sú regióny na východe krajiny, kde je vyššia nezamestnanosť a nižšia životná úroveň. V Prešovskom kraji dosiahol nárast až 28 %, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji je to 8,6 %.
Najvyšší podiel chudoby bol v Prešovskom kraji, kde dosiahol 28 %. Nad úrovňou 20 % sa ocitol aj Banskobystrický a Košický kraj. Medziročne sa situácia zhoršila v piatich z ôsmich krajov - najvýraznejšie v Nitrianskom a Trenčianskom kraji, kde počet ohrozených vzrástol o viac než 3 percentuálne body.
V porovnaní s tým má Bratislavský kraj len 11 700 obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby, čo je najmenej na Slovensku. Aj Trnavský kraj si udržiava nízku mieru chudoby s 14 400 osobami.
Západné Slovensko tak stále patrí medzi najbohatšie časti krajiny, pričom jeho úroveň chudoby je porovnateľná so stredným Francúzskom. Stredné Slovensko, kde je v Banskobystrickom kraji evidovaných 78 700 chudobných, sa zas prirovnáva k východnému Nemecku (bývalá NDR). Východ Slovenska sa však už dostáva na úroveň juhu Talianska, kde je chudoba dlhodobým a chronickým javom.
Vplyv pandémie a inflácie na chudobu
V dôsledku nízkych dôchodkov, nedostatočnej pomoci a zdražovania je aktuálne pod hranicou chudoby asi pol milióna seniorov. V roku 2022 bolo pod hranicou chudoby 424 eur mesačne 27 percent z celkového počtu 1,1 milióna seniorov, poberateľov starobných dôchodkov, teda viac ako 306-tisíc seniorov. V dôsledku nízkych starobných dôchodkov, nedostatočnej pomoci zo strany štátu a zdražovania padlo pod hranicu chudoby ďalších viac ako 187-tisíc poberateľov starobných dôchodkov. Počet seniorov pod hranicou chudoby tak hrozivo narástol až na 494-tisíc.
Prvý rok pandémie podľa štatistikov nezvýšil podiely ľudí ohrozených chudobou v tých typoch domácností, ktoré s ňou majú dlhodobo najväčší problém. Situácia sa medziročne mierne zlepšila u viacdetných úplných rodín s tromi a viac závislými deťmi, ako aj v neúplných domácnostiach osamelých rodičov s jedným či viac deťmi. Stále však v oboch týchto typoch domácností je chudobou ohrozených viac ako tretina osôb.
Chudoba seniorov: Realita a mýty
Jednou z najohrozenejších skupín obyvateľstva z hľadiska chudoby sú na Slovensku dôchodcovia. Hoci sa často spomína, že seniori majú zabezpečené štátne dôchodky, realita ukazuje, že pre mnohých to na dôstojné prežitie nestačí. Podľa miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia bolo v roku 2023 na Slovensku v ohrození až 13,3 percenta seniorov.
V domácnostiach bez detí je chudoba najčastejšia v kategórii osamelých seniorov vo veku 65 a viac rokov, pod hranicou chudoby žila viac ako štvrtina z nich (28,5 %) a ich podiel medziročne mierne vzrástol. Sociologička Zuzana Kusá upozorňuje, že téza o dôchodcoch ako najohrozenejšej skupine je mýtus, ktorý pretrváva z minulého režimu.
Z celkového počtu seniorov bolo chudobných 10,3 percenta osôb, ich podiel sa od roku 2016 takmer zdvojnásobil.
Ženy sú viac konfrontované s chudobou
Na začiatku roka 2022 bolo pod hranicou chudoby 217-tisíc žien - senioriek a 89-tisíc seniorov - mužov. Aktuálne je však pod hranicou chudoby 339-tisíc žien - senioriek a 154-tisíc seniorov - mužov.
Inštitút zároveň pripomenul, že priemerný dôchodok poberá 54 percent všetkých seniorov, ale až 61 percent všetkých žien. Dôchodok do 705 eur má 87 percent všetkých seniorov, poberateľov starobných dôchodkov, ale až skoro 92 percent všetkých žien.
Porovnanie s krajinami V4 a EÚ
Slovensko v tomto smere nie je v našom regióne najhoršie. V Českej republike je riziko príjmovej chudoby medzi seniormi mierne nižšie ako u nás, na úrovni 8,3 percenta. Naopak, Poľsko vykazuje výrazne horšie čísla, keď v decembri 2024 dosiahlo riziko príjmovej chudoby u seniorov až 15,2 percenta. To znamená, že každý šiesty dôchodca žije v reálnej materiálnej núdzi.
Čísla naznačujú, že slovenský systém nie je najhorší v regióne, ale stále platí, že mnoho dôchodcov sa pohybuje tesne nad hranicou chudoby a stačí jeden výdavok navyše a ocitnú sa v debete.
Českí občania patria medzi najmenej zraniteľných. Chudoba je u nich výrazne nižšia než priemer EÚ (11,3 percenta). V Poľsku v roku 2024 žilo s chudobou alebo sociálnym vylúčením približne 16 percent obyvateľov, čo je stále lepšie ako priemer EÚ. Maďarsko eviduje približne 19,7 percenta populácie žijúcej v podmienkach ohrozenia chudobou alebo vylúčením.
Z tohto porovnania krajín V4 vyplýva, že Česko sa najlepšie bráni chudobe a v Maďarsku je situácia najkritickejšia. Každý tretí alebo štvrtý Maďar žije v podmienkach vážneho rizika, zatiaľ čo v Česku je to len každý deviaty Čech.
Definícia a parametre chudoby
Na Slovensku sa chudoba meria tromi parametrami:
Príjmová chudoba: Keď je príjem pod 60 percent mediánu.
Materiálna a sociálna deprivácia: To znamená nemožnosť dovoliť si aspoň 7 z 13 štatistických zisťovaní, napríklad primerané teplo v domácnosti, pokryť neočakávané výdavky či týždennú dovolenku mimo domova.
Veľmi nízka intenzita práce: Týka sa osôb vo veku 0-64 rokov (okrem študentov) žijúcich v domácnostiach s intenzitou práce pod 20 %.
Ak patrí nejaká osoba aspoň do jednej z týchto kategórií, spadá do miery rizika chudoby či sociálneho vylúčenia.
Kto je považovaný za chudobného?
Za chudobného sa podľa európskej metodiky považuje ten, kto spĺňa aspoň 7 z 13 týchto nedostatkov:
- Nedoplatky - napríklad na hypotéke, nájomnom alebo energiách
- Nemožnosť dovoliť si raz ročne týždeň dovolenky mimo domova
- Nemožnosť jesť jedlo s mäsom každý druhý deň alebo vegetariánsku alternatívu
- Neschopnosť pokryť nečakaný výdavok vo výške 441 eur
- Nemožnosť vlastniť automobil
- Nemožnosť udržiavať doma primerané teplo počas zimy
- Neschopnosť nahradiť opotrebovaný nábytok novým
- Nemožnosť kúpiť si nové oblečenie
- Nedostatok dvoch párov topánok vhodnej veľkosti
- Nemožnosť každý týždeň minúť aspoň malú sumu peňazí na seba
- Neschopnosť pravidelne sa zúčastňovať voľnočasových aktivít
- Nemožnosť posedieť s priateľmi aspoň raz mesačne
- Chýbajúci prístup k internetu v domácnosti
Kde sú príčiny chudoby
Podľa údajov z minulého roka je chudoba citeľná aj v bežnom živote. Až 33 % Slovákov si nemôže dovoliť týždeň dovolenky, 28 % domácností by nezvládlo nečakaný výdavok a takmer 25 % nemá financie na nový nábytok. Pre niektorých je dnes luxusom aj obyčajné mäso na tanieri viackrát do týždňa.
Hranica príjmovej chudoby v roku 2024 predstavovala 509 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. Pod touto hranicou žilo až 778-tisíc ľudí. Znepokojivý je aj prudký nárast tzv. pracujúcej chudoby - teda ľudí, ktorí síce pracujú, ale ich príjem nestačí na dôstojný život. Tento podiel sa od roku 2019 zdvojnásobil z 4,4 % na viac než 10 %.
Podľa odborárov nejde len o dočasný výkyv, ale o systémový problém, ktorý sa prehlbuje v dôsledku rastúcich cien, slabého trhu práce a výrazných regionálnych rozdielov. Chudoba dnes zasahuje všetky vekové kategórie aj spoločenské vrstvy, no najviac ohrozené sú rodiny s viacerými deťmi, osamelí rodičia, seniori s nízkymi dôchodkami a obyvatelia zaostalých regiónov, najmä na juhu a východe krajiny. Rast cien, inflácia a pokles reálnej mzdy najviac zasiahli nízkopríjmové skupiny, ktorým sa aj napriek práci stále znižuje životná úroveň. Situáciu ešte viac zhoršila pandémia, energetická kríza a rast cien potravín.
Riešenia a opatrenia
Hoci vláda prijíma rôzne opatrenia na zmiernenie chudoby - od sociálnych dávok po podporu zamestnanosti - štatistiky naznačujú, že mnohé z týchto riešení neprinášajú dostatočné výsledky. Chudoba sa stáva dlhodobým problémom, ktorého riešenie si vyžaduje viac než len krátkodobé zásahy.
Ministerstvo práce reaguje, že v priebehu roka prijalo viacero opatrení za účelom podpory poberateľov starobných dôchodkov. Hovorkyňa Kristína Korenková spresňuje, že okrem valorizácie, mnohí dostali rodičovský dôchodok a od júla sa rozmrazili minimálne dôchodky. Ich poberatelia dostanú namiesto 334 takmer 360 eur.
„Zároveň upozorňujeme, že riziko chudoby starších ľudí (65+) podľa údajov z EU SILC 2022 sa medziročne znížilo z 10,3 percenta na 8,1 percenta. V prípade, ak hovoríme iba o dôchodcoch, došlo k ich zníženiu z 10,1 percenta na 9,5 percenta.
Životné minimum a sociálne dávky
Problém je v tom, že životné minimum má byť nastavené tak, aby ľuďom zabezpečilo minimálny štandard, ktorý sa v konkrétnej spoločnosti považuje za dôstojný život. To dnes na Slovensku neplatí. Veľmi záleží na tom, ako sa životné minimum vypočítava. Veľmi veľa dávok by sa muselo reformovať. Najzákladnejšia dávka, teda dávka v hmotnej núdzi, je však viac ako dve desaťročia od životného minima odpojená.
Podľa Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík v rámci výdavkov na potraviny, bývanie či lieky bude potrebné zadefinovať nový regulačný rámec. Martin Halás vysvetľuje, že životné minimum, ktoré je aktuálne pre jednu osobu 269 eur, by sa malo určovať inak.
„Ekonomicko-životné minimum, ktoré definovala Národná banka Slovenska na úrovni 394 eur, kde nie sú zahrnuté výdavky na nájom, bude zohľadňovať výdaje jedno-, dvoj-, troj-, štvorčlennej domácnosti na Slovensku. Od tohto životného minima by sa mali definovať všetky dávky,“ dodal s tým, že medzi tieto dávky patrí aj dôchodok.
Minimálna mzda
Pre jednotlivca, ktorý žije sám a má nízke výdavky spojené s bývaním, môže minimálna mzda byť dostačujúca na krytie životných nákladov. Ak je ale domácnosť s troma deťmi, pričom jeden rodič pracuje za minimálnu mzdu a druhý je s deťmi doma, tak to, samozrejme, nestačí a tá rodina trpí.
tags: #pocet #chudobnych #seniorov