Nárok na dovolenku: Koľko dní vám patrí a kedy?

Dovolenka znamená oddych pre zamestnanca. Sú to dni, kedy nevykonáva pracovné povinnosti. Primárne slúži na oddych a regeneráciu pracovných síl. Zamestnávateľ nemôže prikazovať svojmu zamestnancovi ako a s kým bude tráviť svoju dovolenku. Máte aj vy nárok na dovolenku? Právo na dovolenku je ukotvené v zákone. Zákonník práce pod § 100 uvádza, že zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku.

Každý zamestnanec, ktorý v danom kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 pracovných dní pre jedného zamestnávateľa, má nárok na dovolenku. Bez ohľadu na vek či pracovnú pozíciu upravuje Zákonník práce základnú, minimálnu, výmeru dovolenky za kalendárny rok v rozsahu 4 týždňov. Pre zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je dovolenka najmenej päť týždňov. Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.

Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočíta sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že váš pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa za taký deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.

Prvé tri mesiace v novej práci nasávate informácie, zbližujete sa s pracovným kolektívom a snažíte sa urobiť čo najlepší dojem. Jednoducho makáte. Ak sa domnievate, že počas skúšobnej doby si nemôžete čerpať pár dní voľna, mýlite sa. Síce ste neodpracovali 60 dní, no so svojím šéfom sa môžete dohodnúť na čerpaní dovolenky. Zákonník práce hovorí, že celú dovolenku, na ktorú máte nárok, by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Vo všetkých prípadoch vám zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ste ju čerpať nemohli.

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť sám zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

Výška nároku na dovolenku

Zákonník práce ustanovuje viacero pravidiel, ktoré je pritom potrebné dodržiavať. Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov má nárok na päť týždňov dovolenky. Rovnako je to i v prípade zamestnankyne či zamestnanca, ktorý sa nepretržite stará celý kalendárny rok o dieťa. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva.

Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Ako sa počíta dovolenka?

Každý zamestnanec si môže počas roka vybrať dovolenku. Kedy mu na ňu vzniká nárok, či mu dovolenku môže zamestnávateľ zamietnuť alebo určiť a ako je to s dovolenkou v skúšobnej dobe?

Zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa nepracoval v príslušnom kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni. Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán, môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancami vyššiu výmeru dovolenky aj v pracovných zmluvách. Ide o tzv. extra dovolenku. Táto sa nemôže zamieňať s dodatkovou dovolenkou poskytovanou podľa § 106 a nasl. Zákonníka práce.

V prípade, že zamestnanec nastúpi do práce v priebehu roka, nárok na dovolenku sa mu pomerovo znižuje podľa toho, v akom mesiaci nastupuje a koľko dní do konca roka odpracuje. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.

Počas materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky sa obdobie poberania týchto dávok posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku.

Čerpanie dovolenky a náhrada mzdy

Viete, čo je skvelé na dovolenke okrem toho, že nemusíte pracovať? Za oddych vám zaplatia. Podľa slovenskej legislatívy patrí zamestnancovi firmy počas dovolenky náhrada mzdy vo výške jeho priemernej mzdy. Rozhodujúce obdobie pre jej výpočet je kalendárny štvrťrok. Pravidlá a výpočet priemerného zárobku upravuje § 134 zákona č. 311/2001 Z. z.

V prípade, že si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť sám zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

Špecifické situácie a celozávodná dovolenka

Vo väčších spoločnostiach, výrobných či automobilových fabrikách mávajú zamestnanci nariadenú celozávodnú dovolenku, resp. hromadné čerpanie dovolenky všetkých zamestnancov. Zvyčajne ide o súvislý blok voľných dní, počas ktorých sa výroba vo firme úplne zastaví. Na to, aby zamestnávateľ mohol svojim zamestnancom celozávodnú dovolenku nariadiť, musí spĺňať dve podmienky. Minimálne štyri kalendárne týždne bude oddychovať zamestnanec, ktorý odpracuje celý rok.

Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.

Preplatenie dovolenky a krátenie

Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Podľa Zákonníka práce sa však prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.

Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku. Podľa zákona sa nemocenská dávka vypláca po dobu maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Po 52 týždňoch pracovnej neschopnosti nárok na nemocenskú dávku zamestnancovi zaniká. V prípade, že zamestnanec nepracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vznikne mu nárok na dovolenku za odpracované dni. Za každý 21 odpracovaných dní vznikne nárok na 1/12 dovolenky.

Čerpanie dovolenky upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), podľa ktorého čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho či jej záujmy, ale aj úlohy a potreby spoločnosti. V prvom rade to znamená, že ak nárok na dovolenku máte, musí vám zamestnávateľ určiť či umožniť jej čerpanie v danom v kalendárnom roku. Ak vám dovolenku určuje po častiach, a nedohodnete sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne.

tags: #po #kolkych #odrobenych #dnoch #ma #narok