Kedy máte nárok na zmluvu na dobu neurčitú?

Pracovný pomer je základný právny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý je upravený Zákonníkom práce. Na Slovensku existujú dva základné typy pracovného pomeru: na dobu určitú a na dobu neurčitú. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých vzniká nárok na zmluvu na dobu neurčitú, a to najmä po predchádzajúcom pracovnom pomere na dobu určitú.

Pracovný pomer na dobu určitú vs. neurčitú

Pracovný pomer na dobu určitú sa vyznačuje tým, že sa končí uplynutím dohodnutej doby, bez nutnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Na rozdiel od toho, pracovný pomer na dobu neurčitú trvá až do jeho ukončenia výpoveďou, dohodou alebo inými spôsobmi stanovenými v Zákonníku práce.

Pracovný pomer na neurčitý čas môže ísť v prípadoch, keď:

• zmluva (alebo dodatok) výslovne uvádza, že sa dojednáva na dobu neurčitú,
• zmluva neobsahuje vôbec nijaký údaj o dobe jeho trvania,
• pracovný pomer nebol dohodnutý písomne,
• bol síce dojednaný pracovný pomer na dobu určitú, ale stalo sa tak v rozpore s podmienkami jeho dojednania,
• alebo došlo k zmene pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú priamo zo zákona.

Pracovný pomer na dobu určitú naopak výslovnú dohodu o jeho trvaní vyžaduje. Táto môže byť formulovaná napríklad stanovením konkrétneho dátumu, kedy pracovný pomer končí.

Zákonné obmedzenia pracovného pomeru na dobu určitú

Zákonník práce v § 48 ods. 2 stanovuje, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. To znamená, že zamestnávateľ nemôže so zamestnancom opakovane uzatvárať zmluvy na dobu určitú, ktoré by presiahli túto hranicu, bez splnenia určitých podmienok.

Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky."

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky." Zákonník práce počíta aj s takou situáciou, akým je automatické preĺženie pracovného pomeru, ak zamestnanec s vedomím a so súhlasom zamestnávateľa pokračuje v práci aj po uplynutí doby určitej.

Pracovný pomer na dobu určitú je možné dojednať najdlhšie na 2 roky. Dojednanú dobu určitú je možné predĺžiť alebo dohodnúť opakovane, ale len za nasledujúcich podmienok:

1. Štandardne je možné v rámci dvoch rokov pracovný pomer na dobu určitú predĺžiť alebo opakovane dohodnúť najviac dvakrát. Opätovne dohodnutým pracovným pomerom na dobu určitú sa rozumie taký pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na dobu určitú medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom.
2. Výnimočné ďalšie predĺženie alebo opakované dojednanie pracovného pomeru nad rámec vyššie uvedených pravidiel (tzn. priame predĺženie alebo opätovné dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú nad dva roky) je možné len z tzv. vecných dôvodov.

Ako vecné dôvody tvoriace výnimku z tejto hranice pripúšťa Zákonník práce v ust. § 48 ods. 4 Zákonníka práce:

• Zastupovanie zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.
• Vykonávanie prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku.
• Vykonávanie prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca).
• Vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Táto povinnosť vyplýva z ust. § 48 ods. 5 Zákonníka práce.

Ako dochádza k zmene pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú?

Pracovný pomer na dobu určitú sa môže zmeniť na pracovný pomer na dobu neurčitú troma spôsobmi:

• Dohodou o zmene doby jeho trvania.
• Predĺžením alebo opakovaným dojednaním pracovného pomeru na dobu určitú, ktoré je v rozpore so zákonnými obmedzeniami.
• Faktickým pokračovaním v práci bez uzatvorenia dodatku aj po uplynutí doby určitej.

V súlade s ust. § 71 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

"Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak."

Ak zamestnávateľ nedodrží zákonné podmienky pre uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú, pracovný pomer sa automaticky považuje za pracovný pomer na dobu neurčitú. To znamená, že zamestnanec má nárok na všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru na dobu neurčitú, vrátane nároku na výpovednú lehotu a prípadné odstupné.

V prípade, ak ste pokračovali v práci s vedomím zamestnávateľa po uplynutí dohodnutej doby určitej, váš pracovný pomer sa automaticky zmenil na dobu neurčitú. V takom prípade nepotrebujete žiadnu novú pracovnú zmluvu, lebo platí tá pôvodná.

Dôležitou skutočnosťou je však to, že o pokračovaní prác vedel minimálne váš priamy nadriadený vedúci zamestnanec, teda manažér. Nie je potrebné, aby o tom vedel sám štatutárny orgán, teda napríklad konateľ v prípade, ak by išlo o spoločnosť s ručením obmedzeným.

Prvý pracovný pomer od decembra 2018 do januára 2023 ste mali ako zástup, a ten sa skončil. Preto ho nemožno započítavať k týmto dvom nasledujúcim pracovným pomerom na dobu určitú.

Prípady, kedy sa pracovný pomer na dobu určitú mení na dobu neurčitú

Okrem faktického pokračovania v práci existujú aj ďalšie situácie, kedy sa pracovný pomer na dobu určitú mení na dobu neurčitú:

• Ak zamestnávateľ neuviedol v pracovnej zmluve výslovne dobu jej trvania, považuje sa za zmluvu na dobu neurčitú.
• Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
• Ak bol pracovný pomer na dobu určitú dohodnutý v rozpore so zákonnými podmienkami (napr. prekročením dvoch rokov bez vecného dôvodu alebo príliš častým opätovným predlžovaním), automaticky sa považuje za pracovný pomer na dobu neurčitú.

V zmysle ust. § 48 ods. 1 Zákonníka práce platí, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, ak v pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba jeho trvania. Pozrite si pracovnú zmluvu dobre, či v nej skutočne nie je uvedený čas trvania pracovného pomeru.

Zo znenia vami položenej otázky predpokladáme, že z dodatku k pracovnej zmluve z roku 2022 už doba trvania pracovného pomeru uplynula a v práci ste riadne pokračovali naďalej so súhlasom zamestnávateľa, teda riadne ste vykonávali svoju prácu a bola vám vyplácaná mzda, ako boli plnené ostatné mzdové nároky zo strany zamestnávateľa (dovolenka, vyšetrenie, ošetrenie, odvody, odmeny a pod.). V roku 2023 ste nepodpísali žiadne predĺženie pracovného pomeru na dobu určitú. Ak je to tak a zamestnávateľ "zabudol" vám dať podpísať ďalšie predĺženie pracovného pomeru, potom platí ust. § 71 ods. 2 Zákonníka práce.

V súlade s ust. § 71 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

V prípade, ak ste dnes (06.07.) plynule pokračovali v práci s vedomím vášho nadradeného, potom dochádza k transformácii vášho pracovného pomeru na pracovný pomer na dobu neurčitú. Dôležité je splniť podmienku plynulosti, t.j. dnes rovnako nastúpiť do práce a vykonávať pracovnú činnosť dohodnutú v pracovnej zmluve, ak mal pracovný pomer skončiť k včerajšiemu dňu (05.07.).

Ak pracujete s vedomím zamestnávateľa riadne ďalej, podľa Zákonníka práce platí, že sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. V takom prípade nepotrebujete žiadnu novú pracovnú zmluvu, lebo platí tá pôvodná.

Ako možno pracovný pomer na dobu určitú ukončiť?

Pracovný pomer na dobu určitú väčšinou končí uplynutím dojednaného času. To však neznamená, že by ho s vami zamestnávateľ nemohol ukončiť aj inak. Pokiaľ budú splnené zákonom stanovené podmienky, môže byť rozviazaný aj výpoveďou (napr. pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh) či okamžitým skončením (typicky pre závažné porušenie pracovnej disciplíny).

V dohode o skončení pracovného pomeru by mal byť uvedený dôvod skončenia - zdravotné dôvody a v tom prípade by potom mala zamestnankyňa okrem odchodného nárok aj na odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce.

"Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce okrem odchodného aj odstupné."

V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak chcete skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, teda do 3 mesiacov, potom treba písomne informovať zamestnávateľa, že ukončujete pracovný pomer k určitému dňu. Ak skúšobná doba už uplynula, potom riešením je buď dohoda o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď z pracovného pomeru z vašej strany, pričom výpovedná doba je jeden mesiac a plynie od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede zamestnávateľovi.

Dôležité upozornenia

Pracovný pomer na určitú dobu je považovaný za atypickú formu zamestnania, predstavuje pružnú formu organizácie práce. Zákonník práce však neumožňuje využívať túto formu zamestnávania donekonečna.

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky."

Každé ďalšie dohodnutie či predĺženie navyše oproti Zákonníku práce vyžaduje existenciu tzv. vecného dôvodu.

V prípade, ak zamestnávateľ nedodrží zákonné podmienky pre uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú, pracovný pomer sa automaticky považuje za pracovný pomer na dobu neurčitú.

V prípade, ak ste dnes (06.07.) plynule pokračovali v práci s vedomím vášho nadradeného, potom dochádza k transformácii vášho pracovného pomeru na pracovný pomer na dobu neurčitú.

V zmysle ust. § 48 ods. 1 Zákonníka práce platí, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, ak v pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba jeho trvania.

Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

V prípade, ak ste dnes (06.07.) plynule pokračovali v práci s vedomím vášho nadradeného, potom dochádza k transformácii vášho pracovného pomeru na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Ak pracujete s vedomím zamestnávateľa riadne ďalej, podľa Zákonníka práce platí, že sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. V takom prípade nepotrebujete žiadnu novú pracovnú zmluvu, lebo platí tá pôvodná.

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najviac na dva roky. Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky."

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky."

V súčasnosti v čase COVID platí okrem iných aj ust. § 48 ods. 7 Zákonníka práce, ktorý umožňuje predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, jedenkrát a najviac o jeden rok, ak nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2.

Pokiaľ ide o zmenu pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú, Zákonník práce nestanovuje špeciálne podmienky, okrem samozrejmej dohody zamestnávateľa a zamestnanca a preto je možná zmena pracovného pomeru na dobu neurčitú v zmysle ust. § 50 Zákonníka práce.

Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene.

Ak zamestnanec vykonáva svoju prácu, nie je právny dôvod, aby vrátil zamestnávateľovi mzdu.

Pracovný pomer na dobu určitú možno dojednať najdlhšie na 2 roky. Predĺžiť alebo opätovne si ho dohodnúť (v rámci dvoch rokov) je možné najviac dvakrát.

Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Dôležité je splniť podmienku plynulosti, t.j. dnes rovnako nastúpiť do práce a vykonávať pracovnú činnosť dohodnutú v pracovnej zmluve, ak mal pracovný pomer skončiť k včerajšiemu dňu (05.07.).

Ak pracujete s vedomím zamestnávateľa riadne ďalej, podľa Zákonníka práce platí, že sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. V takom prípade nepotrebujete žiadnu novú pracovnú zmluvu, lebo platí tá pôvodná.

V zmysle ust. § 48 ods. 1 Zákonníka práce platí, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, ak v pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba jeho trvania.

Doba určitá môže byť určená aj napr. presným uvedením, že do času, kedy sa nevráti zamestnanec ten a ten, ktorý bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie. Nemusí v nej byť nevyhnutne napísané, že sa pracovný pomer uzatvára na dobu určitú, do konkrétneho dátumu.

Pracovný pomer na určitú dobu možno pritom v pracovnej zmluve určiť napr. konkrétnym dňom alebo aj iným spôsobom: časovo - priamym časovým údajom - napr. inak - napr. napr. napr.

Zamestnávateľ sa so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodli na pracovnom pomere, ktorý má trvať určitú dobu, avšak neuviedli dobu trvania. V tomto prípade nejde o pracovný pomer na dobu určitú.

V prípade, ak ste dnes (06.07.) plynule pokračovali v práci s vedomím vášho nadradeného, potom dochádza k transformácii vášho pracovného pomeru na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Ak pracujete s vedomím zamestnávateľa riadne ďalej, podľa Zákonníka práce platí, že sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. V takom prípade nepotrebujete žiadnu novú pracovnú zmluvu, lebo platí tá pôvodná.

Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok.

Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa skončil v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho opätovné dohodnutie podľa § 48 ods. 2, je možné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní opätovne dohodnúť jedenkrát a najviac na jeden rok.

Zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa odseku 1 vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Dohoda o zmene pracovných podmienok.

Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene.

V prípade, ak ste dnes (06.07.) plynule pokračovali v práci s vedomím vášho nadradeného, potom dochádza k transformácii vášho pracovného pomeru na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Ak pracujete s vedomím zamestnávateľa riadne ďalej, podľa Zákonníka práce platí, že sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. V takom prípade nepotrebujete žiadnu novú pracovnú zmluvu, lebo platí tá pôvodná.

Pracovný pomer na dobu určitú, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok.

Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa skončil v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho opätovné dohodnutie podľa § 48 ods. 2, je možné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní opätovne dohodnúť jedenkrát a najviac na jeden rok.

Zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa odseku 1 vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Pokial ide o zmenu prac.pomeru na dobu určitú na prac. pomer na dobu neurčitú, ZP nestanovuje špeciálne podmienky, okrem samozrejmej dohody zamestnávateľa a zamestnanca a preto je možná zmena PP na dobu neurčitú v zmysle ust. § 50 Zákonníka práce.

Dohoda o zmene pracovných podmienok.

Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene.

Každá zmena pracovnej zmluvy vyžaduje súhlas zamestnanca, inak by bola neplatná.

Pracovný pomer je možné skončiť viacerými spôsobmi. Výpoveď je jedna z foriem (okrem výpovede možno pracovný pomer skončiť aj dohodou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe). Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ ale aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť a nemožno ho dodatočne zmeniť.

Pracovná zmluva je nevyhnutným dokumentom, ktorý zabezpečuje stabilitu a ochranu oboch strán pracovného vzťahu. Preto je dôležité venovať jej príprave a kontrole dostatočnú pozornosť.

V marci 2014 som nastúpila do novej práce na zmluvu určitú - do februára 2015. Následne mi predĺžili zmluvu na ďalší rok do februára 2016. Teraz mi prišla na podpis nová zmluva, tiež na dobu určitú. Nemala by som už ale dostať zmluvu na dobu neurčitú, keďže onedlho uplynú 2 roky, čo pracujem v tejto firme na dobu určitú?

Jeden z vyššie uvedených dôvodov musí byť uvedený v pracovnej zmluve, resp. v dodatku k pracovnej zmluve.

Podľa § 43 Zákonníka práce musia byť v pracovnej zmluve povinne dohodnuté štyri podstatné náležitosti, bez ktorých by zmluva nebola platná.

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky."

Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť podľa § 59 ods. 2 v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie podľa § 48 ods. 2, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok.

Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa skončil v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho opätovné dohodnutie podľa § 48 ods. 2, je možné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní opätovne dohodnúť jedenkrát a najviac na jeden rok.

Zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu podľa odseku 1 vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Pokial ide o zmenu prac.pomeru na dobu určitú na prac. pomer na dobu neurčitú, ZP nestanovuje špeciálne podmienky, okrem samozrejmej dohody zamestnávateľa a zamestnanca a preto je možná zmena PP na dobu neurčitú v zmysle ust. § 50 Zákonníka práce.

Dohoda o zmene pracovných podmienok.

Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene.

Ak zamestnanec vykonáva svoju prácu, nie je právny dôvod, aby vrátil zamestnávateľovi mzdu.

V prípade, ak ste dnes (06.07.) plynule pokračovali v práci s vedomím vášho nadradeného, potom dochádza k transformácii vášho pracovného pomeru na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Ak pracujete s vedomím zamestnávateľa riadne ďalej, podľa Zákonníka práce platí, že sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. V takom prípade nepotrebujete žiadnu novú pracovnú zmluvu, lebo platí tá pôvodná.

V zmysle ust. § 48 ods. 1 Zákonníka práce platí, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, ak v pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba jeho trvania.

Doba určitá môže byť určená aj napr. presným uvedením, že do času, kedy sa nevráti zamestnanec ten a ten, ktorý bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie. Nemusí v nej byť nevyhnutne napísané, že sa pracovný pomer uzatvára na dobu určitú, do konkrétneho dátumu.

Pracovný pomer na určitú dobu možno pritom v pracovnej zmluve určiť napr. konkrétnym dňom alebo aj iným spôsobom: časovo - priamym časovým údajom - napr. inak - napr. napr. napr.

Zamestnávateľ sa so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodli na pracovnom pomere, ktorý má trvať určitú dobu, avšak neuviedli dobu trvania. V tomto prípade nejde o pracovný pomer na dobu určitú.

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najviac na dva roky. Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky."

Pracovný pomer na určitú dobu možno dojednať najdlhšie na 2 roky. Predĺžiť alebo opätovne si ho dohodnúť (v rámci dvoch rokov) je možné najviac dvakrát.

Pracovný pomer na určitú dobu je možné dojednať najdlhšie na 2 roky. Dojednanú dobu určitú je možné predĺžiť alebo dohodnúť opakovane, ale len za nasledujúcich podmienok: 1) Štandardne je možné v rámci dvoch rokov pracovný pomer na dobu určitú predĺžiť alebo opakovane dohodnúť najviac dvakrát. Opätovne dohodnutým pracovným pomerom na dobu určitú sa rozumie taký pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na dobu určitú medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom.

Pre upresnenie treba uviesť, že ak je pracovný pomer predlžovaný, možno v rámci dvoch rokov uzatvoriť jednu pracovnú zmluvu na dobu určitú a k nej ešte dva dodatky o jej predĺžení (dohromady teda pri rešpektovaní dvojročného obmedzenia 3 zmluvné dokumenty). Podobný postup platí aj pre opätovne dohodnutý pracovný pomer, pri ktorom sa však neuzatvára dodatok o predĺžení predchádzajúceho pracovného pomeru, ale zmluva o novom pracovnom pomere, ktorý vzniká až po skončení toho pôvodného.

2) Výnimočné ďalšie predĺženie alebo opakované dojednanie pracovného pomeru nad rámec vyššie uvedených pravidiel (tzn. priame predĺženie alebo opätovné dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú nad dva roky) je možné len z tzv. vecných dôvodov.

Ako vecné dôvody tvoriace výnimku z tejto hranice pripúšťa Zákonník práce v ust. § 48 ods. 4 Zákonníka práce:

Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Táto povinnosť vyplýva z ust. § 48 ods. 5 Zákonníka práce.

Tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe, konkrétne ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný pod sp. zn. 9Cdo/273/2020 zo dňa 30. 11. 2022, v zmysle ktorého: „Keď zamestnávateľ uvedie ako dôvod opätovného predĺženia pracovného pomeru len odkaz na skutočnosť, že zamestnanec vykonáva práce vymedzené v kolektívnej zmluve, chýba v pracovnej zmluve vecný dôvod pre dočasnosť takéhoto dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú, ktorý by bol v súlade s obsahom zákonného ustanovenia § 48 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.“

V prípade, ak ste dnes (06.07.) plynule pokračovali v práci s vedomím vášho nadradeného, potom dochádza k transformácii vášho pracovného pomeru na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Ak pracujete s vedomím zamestnávateľa riadne ďalej, podľa Zákonníka práce platí, že sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. V takom prípade nepotrebujete žiadnu novú pracovnú zmluvu, lebo platí tá pôvodná.

V zmysle ust. § 48 ods. 1 Zákonníka práce platí, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, ak v pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba jeho trvania.

Doba určitá môže byť určená aj napr. presným uvedením, že do času, kedy sa nevráti zamestnanec ten a ten, ktorý bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie. Nemusí v nej byť nevyhnutne napísané, že sa pracovný pomer uzatvára na dobu určitú, do konkrétneho dátumu.

Pracovný pomer na určitú dobu možno pritom v pracovnej zmluve určiť napr. konkrétnym dňom alebo aj iným spôsobom: časovo - priamym časovým údajom - napr. inak - napr. napr. napr.

Zamestnávateľ sa so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodli na pracovnom pomere, ktorý má trvať určitú dobu, avšak neuviedli dobu trvania. V tomto prípade nejde o pracovný pomer na dobu určitú.

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najviac na dva roky. Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky."

Pracovný pomer na určitú dobu možno dojednať najdlhšie na 2 roky. Predĺžiť alebo opätovne si ho dohodnúť (v rámci dvoch rokov) je možné najviac dvakrát.

Pracovný pomer na určitú dobu je možné dojednať najdlhšie na 2 roky. Dojednanú dobu určitú je možné predĺžiť alebo dohodnúť opakovane, ale len za nasledujúcich podmienok: 1) Štandardne je možné v rámci dvoch rokov pracovný pomer na dobu určitú predĺžiť alebo opakovane dohodnúť najviac dvakrát. Opätovne dohodnutým pracovným pomerom na dobu určitú sa rozumie taký pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na dobu určitú medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom.

Pre upresnenie treba uviesť, že ak je pracovný pomer predlžovaný, možno v rámci dvoch rokov uzatvoriť jednu pracovnú zmluvu na dobu určitú a k nej ešte dva dodatky o jej predĺžení (dohromady teda pri rešpektovaní dvojročného obmedzenia 3 zmluvné dokumenty). Podobný postup platí aj pre opätovne dohodnutý pracovný pomer, pri ktorom sa však neuzatvára dodatok o predĺžení predchádzajúceho pracovného pomeru, ale zmluva o novom pracovnom pomere, ktorý vzniká až po skončení toho pôvodného.

2) Výnimočné ďalšie predĺženie alebo opakované dojednanie pracovného pomeru nad rámec vyššie uvedených pravidiel (tzn. priame predĺženie alebo opätovné dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú nad dva roky) je možné len z tzv. vecných dôvodov.

Ako vecné dôvody tvoriace výnimku z tejto hranice pripúšťa Zákonník práce v ust. § 48 ods. 4 Zákonníka práce:

Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Táto povinnosť vyplýva z ust. § 48 ods. 5 Zákonníka práce.

Tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe, konkrétne ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný pod sp. zn. 9Cdo/273/2020 zo dňa 30. 11. 2022, v zmysle ktorého: „Keď zamestnávateľ uvedie ako dôvod opätovného predĺženia pracovného pomeru len odkaz na skutočnosť, že zamestnanec vykonáva práce vymedzené v kolektívnej zmluve, chýba v pracovnej zmluve vecný dôvod pre dočasnosť takéhoto dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú, ktorý by bol v súlade s obsahom zákonného ustanovenia § 48 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.“

tags: #po #akom #case #mam #narok #na