Mnohí pracujú pre slovenského zamestnávateľa, no často absolvujú pracovné cesty do zahraničia. Podľa Sociálnej poisťovne má aj takáto osoba nárok na takzvané nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN). Je ale nutné rozlišovať, v akej krajine sa zamestnanec nachádza. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupe pri vybavovaní práceneschopnosti (PN) zo zahraničia pre slovenských občanov, najmä ak pracujú pre slovenského zamestnávateľa a ochorejú počas služobnej cesty. Cieľom je poskytnúť ucelený návod, ako si zabezpečiť nárok na nemocenské dávky na Slovensku, ak vám bola vystavená PN lekárom v zahraničí.
Úvod do nemocenských dávok
Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa. Základná právna úprava týkajúca sa sociálnych dávok a termínov ich vyplácania je obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení.
Kto má nárok na nemocenské dávky?
Nárok na nemocenskú dávku má:
- Zamestnanec
- Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
- Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
- Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Ochranná lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Nároky počas PN a vyplácanie náhrady príjmu a nemocenských dávok
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN. Od 1. do 3. dňa PN dostáva zamestnanec 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) a od 4. do 10. dňa PN 55 % DVZ. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN. Od 11. dňa PN dostáva zamestnanec 55 % DVZ.
DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365. Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
Ako sa vypočítavajú dávky v nezamestnanosti
Legislatíva upravujúca vyplácanie PN
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z.
PN v krajinách EÚ a zmluvných štátoch
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.
Je nutné rozlišovať, v akej krajine sa zamestnanec nachádza. Ak sa slovenský poistenec ocitne počas práceneschopnosti v krajinách EÚ či inom zmluvnom štáte a spĺňa všetky požadované podmienky, má nárok na nemocenskú dávku počas dočasnej PN. Slovenská republika však má uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení napríklad aj s Ukrajinou, Srbskou republikou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom, Bosnou a Hercegovinou či Jordánskom.
Čo robiť, ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje?
V takomto prípade je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN. Je však dôležité, aby táto inštitúcia zabezpečila lekárske posúdenie PN a vystavila potvrdenia bezodkladne. V týchto prípadoch je výhodné, že sa nevyžaduje dodať aj preklad týchto tlačív. V tomto prípade ide o dokument SED S055.
PN v krajinách mimo EÚ
Ak poistencovi vznikla PN na území štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, rozdeľujú sa tieto krajiny na dve skupiny. V takomto prípade musí byť tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom osvedčené apostilou - čo je osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny príslušným orgánom.
Postup po návrate na Slovensko
Ak poistencovi v zahraničí poskytli neodkladnú zdravotnú starostlivosť spojenú s hospitalizáciou, po ukončení hospitalizácie do troch dní predloží prepúšťaciu správu z cudziny ošetrujúcemu lekárovi na Slovensku, ktorý potvrdí dočasnú PN poistenca. Ošetrujúci lekár vystaví potvrdenie o dočasnej PN spätne, pričom dátum jej začiatku určí podľa prepúšťacej správy. Toto potvrdenie doručí zamestnanec/dohodár svojmu zamestnávateľovi.
Ako uplatniť nárok na nemocenské?
Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. (Doklad sa skladá z piatich dielov).
- Zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenia pobočke iba v prípade ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi prvých 10 dní, na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.).
- SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.
- Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.
Elektronická PN (ePN)
Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023.
Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.
Povinnosti poistenca počas dočasnej pracovnej neschopnosti
Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Medzi povinnosti poistenca patrí:
- Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
- Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska.
- Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN.
- Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania DPN.
- Zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej na potvrdení.
- V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo.
Práca pre zahraničného zamestnávateľa
Ak ako Slovák žijete a pracujete v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podliehate legislatíve danej krajiny. To znamená, že v tejto krajine ťa zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému, pričom tejto krajine budeš odvádzať aj poistné. V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žiješ a pracuješ. Na nemocenské od Sociálnej poisťovne teda nárok nemáš.
Poisťovňa upozorňuje, že v prípade, ak zostaneš naďalej pracovať na Slovensku a súčasne budeš vykonávať zárobkovú činnosť aj v inom členskom štáte, je potrebné to oznámiť. Ak je tvoje bydlisko na území SR, je nutné informovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne prostredníctvom žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy.
Europa.eu informuje, že ak migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, je prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky. To isté platí aj pre dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania či dávky v nezamestnanosti. V mnohých krajinách bude tvoj nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho si v minulosti prispieval do systému. Krajina, v ktorej žiadaš o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých si pracoval v iných krajinách EÚ.
Príklad: Nárok na invalidný dôchodok
Anna, pôvodne z Poľska, pracovala v Poľsku 6 rokov. Potom sa presťahovala do Nemecka, kde pracovala 2 roky. Následne mala Anna dopravnú nehodu, po ktorej ochrnula. V Poľsku aj Nemecku požiadala o invalidný dôchodok. Nemecké úrady však jej žiadosť zamietli, pretože nemala v odpracovaných 5 rokov v Nemecku. Avšak úrady mali pri výpočte Anniných odpracovaných rokov zarátať aj obdobie odpracované v Poľsku. Po správnosti je výsledok 8 rokov, teda viac, ako nemecké kvalifikačné minimum. Anna teda má nárok na poberanie invalidného dôchodku nielen z Poľska, ale aj Nemecka.
Ako postupovať pri práceneschopnosti v Nemecku?
Pracujete v Nemecku na nemeckú pracovnú zmluvu a ste prihlásený do nemeckej zdravotnej poisťovne? Hľadáte rady ako postupovať v prípade práceneschopnosti (PN), či takzvanej “maródky”?
Nárok na nemocenské dávky si v prípade choroby i materstva uplatňujete podľa toho členského štátu EÚ, v ktorom ste nemocensky poistený. Počas PN v Nemecku platí nemocenské dávky prvých 6 týždňov zamestnávateľ. Vtedy dostanete 100% platu. Potom zdravotná poisťovňa, ktorá vypláca nemocenské dávky vo výške 70% vášho hrubého platu.
Pri vystavení PN-ky zamestnávateľa bezodkladne informujte o vašej absencii na pracovisku, zároveň mu oznámte aj približnú dĺžku neprítomnosti na pracovisku. Od 1.júla 2022 začalo fungovať zasielanie tlačiva Krankenschein / PN-ky zamestnávateľovi elektronicky, a síce zdravotnými poisťovňami. V praxi to znamená, že tlačivo už nemusia chorí zamestnanci doručovať zamestnávateľovi, ale túto povinnosť prevzala zdravotná poisťovňa.
Vystavenie tlačiva PN v Nemecku
Ak ste ochoreli a váš zdravotný stav si vyžaduje liečbu v domácom prostredí, potom vám lekár v Nemecku vystaví elektronickú PN-ku, teda Krankenschein / Arbeitsunfähigkeitscheinigung. Zmluvní lekári zasielajú informáciu o vystavení PN-ky aj príslušnej zdravotnej poisťovni. Informačnú povinnosť teda má ošetrujúci lekár a nie zamestnanec. Odporúčame sa však informovať o zaužívanom postupe vášho ošetrujúceho lekára.
Ak pracujete v Nemecku a navštívite lekára na Slovensku, potom vám elektronickú PN vystaví lekár na Slovensku. Požiadajte ho, aby použil medzinárodné kódy pre diagnózy a ochorenia. O tejto skutočnosti opäť bezodkladne informujete vášho zamestnávateľa i vašu nemeckú zdravotnú poisťovňu.
Zmeny začiatkom roka 2023 ohľadom prechodu na elektronické PN-ky spôsobili, že lekári nevystavujú tlačivo PN-ky v papierovej podobe. Ak lekár teda na Slovensku potvrdzuje pracovnú neschopnosť ePN-kou, potom osoba uplatňujúca si nemocenské v inom štáte EÚ požiada tohto lekára o vystavenie tzv. „Odpis ePN“. Slovenský elektronický systém nie je totiž prepojený s elektronickými systémami iných štátov EÚ. Toto tlačivo slúži aj na uplatnenie si nároku na nemocenské ako i na preukázanie vzniku, priebehu, ukončenia pracovnej neschopnosti v inom štáte EÚ.
E-formuláre v prípade PN
Môže sa stať, že nemecká zdravotná poisťovňa bude trvať aj na vystavení E-formulárov. V takom prípade požiada zdravotná poisťovňa Sociálnu poisťovňu o vystavenie E-formulárov alebo požiada vás o zabezpečenie a doručenie týchto E-formulárov.
Pobočka Sociálnej poisťovne vystaví nasledujúce E-formuláre:
- E 115 - Žiadosť o peňažné dávky za PN
- E 116 - Lekárska správa o PN
- E 118 - Oznámenie o neuznaní alebo skončení PN
Doporučujeme vám informovať sa o požadovanom postupe priamo v zdravotnej poisťovni v Nemecku.
Môžem dostať výpoveď počas trvania práceneschopnosti v Nemecku?
Áno, zamestnávateľ môže zamestnanca prepustiť aj počas trvania práceneschopnosti, ak zamestnanec nepatrí do skupiny osôb chránených pred výpoveďou (tehotné ženy, osoby na rodičovskej dovolenke, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím). Musí mať na to však opodstatnený a preukázateľný dôvod. Príkladom je opakovaná práceneschopnosť (lekár musí zamestnávateľovi vydať pracovný posudok o tom, že zdravotný stav zamestnanca sa pravdepodobne nezlepší).
Z akých dôvodov môžem byť prepustený počas práceneschopnosti?
Dôvody výpovede zo strany zamestnávateľa môžu byť:
- Správanie zamestnanca - patrí sem nevhodné správanie zamestnanca, ako napríklad požívanie alkoholu na pracovisku, opakované odmietnutie práce, šikanovanie či urážky kolegov.
- Zrušenie pracoviska či firmy - ide o organizačné dôvody.
- Zníženie pracovného výkonu - súvisiaceho s:
- opakovanými krátkymi chorobami,
- opakovanými dlhotrvajúcimi chorobami,
- trvalou práceneschopnosťou.
Zamestnávateľ musí akceptovať práceneschopnosť zamestnanca v trvaní 30 dní (6 pracovných týždňov) ročne. Nezáleží na tom, či je zamestnanec chorý 30 dní nepretržite alebo postupne počas roka.
Výpovedná lehota a odstupné
Pri výpovedi z dôvodu častých ochorení je zamestnávateľ povinný dodržať zákonom stanovenú lehotu, a to štyri týždne. Zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť zamestnancovi odstupné pri výpovedi z dôvodu opakovaných chorôb. Nárok na vyplatenie odstupného vznikne len vtedy, ak je to uvedené v kolektívnej zmluve.
Ak výpoveď dostanete z organizačných dôvodov, zamestnávateľ musí dodržať zákonom stanovené výpovedné lehoty. Tie závisia od dĺžky trvania pracovného pomeru. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve môžu byť uvedené aj iné výpovedné lehoty a tie majú prednosť pred zákonnými lehotami. Výpovedná lehota začína plynúť dňom doručenia výpovede zamestnancovi.
Predlžuje sa výpovedná lehota počas práceneschopnosti? Nie, práceneschopnosť nemá vplyv na výpovednú lehotu a nepredlžuje ju. To znamená, že pracovný pomer končí posledným dňom výpovednej lehoty, čo môže byť aj počas práceneschopnosti.
Výplata mzdy po výpovedi počas PN
Áno, zamestnávateľ naďalej hradí 100 % čistej mzdy počas 6 týždňov práceneschopnosti (ak je zamestnanec v pracovnom pomere dlhšie ako 4 týždne a nebol prepustený zo závažných dôvodov). Ak výpovedná lehota skončí pred uplynutím šiestich týždňov, zamestnávateľ už nie je povinný pokračovať vo výplate mzdy. Naopak, ak práceneschopnosť trvá aj po 6 týždňoch, zamestnancovi bude vyplácaná nemocenská dávka vo výške 70 % z hrubej mzdy. Zdravotná poisťovňa vypláca nemocenskú dávku aj po skončení pracovného pomeru, najdlhšie však 78 týždňov.
Ako postupovať, ak nesúhlasíte s výpoveďou?
Ak zamestnanec nesúhlasí s výpoveďou počas práceneschopnosti, môže sa voči nej odvolať, a to podaním žaloby prostredníctvom pracovného súdu. Dôležité je dodržať 3-týždňovú lehotu, inak sa výpoveď stáva nenapadnuteľnou. To znamená, že zamestnanec sa môže odvolať len do troch týždňov od doručenia výpovede. Odporúčame osloviť právnika v oblasti pracovného práva, ktorý vám pomôže s vypracovaním a podaním žaloby.
Môžem odcestovať do domovskej krajiny, ak mi práceneschopnosť vznikla v Nemecku?
Počas práceneschopnosti, ktorá vznikla v Nemecku, je možné vycestovať do domovskej krajiny v rámci EÚ len so súhlasom nemeckej zdravotnej poisťovne (ak sa zamestnancovi vypláca nemocenská dávka). Ak zamestnanec nepožiada zdravotnú poisťovňu o súhlas s vycestovaním, nemocenská dávka môže byť pozastavená. Zamestnávateľa nie je potrebné informovať o vycestovaní. Odporúča sa to však z dôvodu, aby zamestnávateľ nenadobudol pocit neopodstatnenej práceneschopnosti.
Nárok na detské prídavky z Nemecka
Áno, práceneschopnosť a výplata nemocenských dávok nemá vplyv na výplatu detských prídavkov.
Zdravotné poistenie a práca v zahraničí
Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine. Spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.
Dovolenka alebo štúdium
Vo väčšine prípadov ste naďalej poistený na Slovensku. Nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť máte na základe európskeho preukazu, ak ide o krajinu EÚ, prípadne si pred odchodom môžete vybaviť komerčné poistenie liečebných nákladov.
Práca v zahraničí
Ak v zahraničí pracujete, vo väčšine prípadov tam budete aj poistený a zamestnávateľ bude za vás platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si vyberiete vy alebo vám ju určí zamestnávateľ. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde vykonávate prácu.
Podnikanie v zahraničí
Ak v zahraničí podnikáte a nemáte v inej krajine EÚ žiadnu inú ekonomickú aktivitu, vo väčšine prípadov budete v zahraničí aj poistený a budete si platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si spravidla vyberá poistenec, v niektorých krajinách je určená. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde podnikáte.
Povinnosti poistencov pri odchode do zahraničia
Nárok na zdravotnú starostlivosť v krajine bydliska: Ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ (ste cezhraničným zamestnancom alebo SZČO a bydlisko máte na Slovensku) a chcete navštevovať svojich lekárov na Slovensku, stačí si požiadať o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni. Zdravotnú starostlivosť na Slovensku vám bude na základe nárokového dokladu uhrádzať vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí. Nárokový doklad po doručení do Dôvery zaregistrujeme a vydáme vám preukaz poistenca s označením EÚ na plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku.
Na čo nesmiete zabudnúť:
- do 8 dní nám oznámte, že vám vzniklo poistenie v zahraničí
- oznámte nám, v ktorej poisťovni v zahraničí ste poistený (údaj nájdete na preukaze poistenca alebo v sprievodnom liste k preukazu)
- ak ním disponujete, predložte nám doklad o poistení v zahraničí (doklad vydáva zdravotná poisťovňa alebo príslušná inštitúcia v krajine, kde pracujete alebo podnikáte)
- ak takéto doklady nemáte k dispozícii, predložte nám pracovnú zmluvu od zahraničného zamestnávateľa
- na základe doručených dokladov vás odhlásime z verejného zdravotného poistenia na Slovensku
- v prípade návratu sa nezabudnite opäť prihlásiť na Slovensku, a to do 8 dní od ukončenia poistenia v zahraničí
Nárokový doklad S1/E106: Potvrdzuje váš nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v krajine bydliska (na Slovensku). Náklady na túto zdravotnú starostlivosť za vás platí vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí. Tá vám nárokový doklad vystaví po posúdení vašej žiadosti. Po jeho doručení do Dôvery ho zaregistrujeme a vydáme vám preukaz poistenca s označením EU.
Zdravotné poistenie pre vašu rodinu: Pracujete v EÚ a vaši nezaopatrení rodinní príslušníci zostali na Slovensku? Vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí kryje aj náklady na zdravotnú starostlivosť o vašich rodinných príslušníkov, ktorí sú považovaní za nezaopatrené osoby. Týka sa to napríklad detí navštevujúcich školu (max. do 30 rokov), manželky na rodičovskej dovolenke, manželky, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná alebo evidovaná na úrade práce (ak už nepoberá podporu v nezamestnanosti). O presnom rozsahu zdravotnej starostlivosti pre rodinných príslušníkov sa informujte v príslušnej zdravotnej poisťovni. Podmienky pre rodinných príslušníkov môžu byť v jednotlivých krajinách EÚ rôzne.
Ste vyslaný štátny zamestnanec: Ešte pred odchodom do inej krajiny EÚ nás informujte o zmene, vydáme vám nárokový doklad S1/E106. Zdravotnú starostlivosť v krajine vyslania budeme na základe neho hradiť za vás.
Ak ste boli vyslaný do zahraničia:
- kontaktujte nás a preukážte sa potvrdením z ministerstva alebo štátneho úradu, ktorý vás vysiela
- doložte formulár A1/E101 od Sociálnej poisťovne
- vystavíme vám nárokový doklad S1/E106
Ak vysielate do zahraničia svojho zamestnanca:
- vydajte mu potvrdenie o vyslaní s presnou adresu vyslania a obdobím vyslania
- ak zamestnanca majú sprevádzať aj rodinní príslušníci, uveďte ich priamo do potvrdenia
- vybavte zamestnancovi formuláre A1/E101 v Sociálnej poisťovni
- doklady zašlite do odchodu zamestnanca jeho slovenskej zdravotnej poisťovni
Dovolenka, práca a štúdium mimo EÚ: Odchádzate dlhodobo (na viac o 6 po sebe nasledujúcich mesiacov) mimo EÚ, prípadne v krajine mimo EÚ pracujete? V takom prípade nám túto skutočnosť, prosím, oznámte a poistenie na Slovensku vám zanikne.
Nezabudnite na tieto svoje povinnosti:
- túto zmenu nám oznámte do 8 dní
- predložte nám doklad o poistení v zahraničí (vydá vám ho zdravotná poisťovňa alebo príslušná inštitúcia v krajine, kde pracujete a platíte odvody na zdravotné poistenie) alebo doklad o komerčnom poistení liečebných nákladov v prípade jazykových alebo cestovateľských pobytov trvajúcich viac ako 6 mesiacov
- ak taký doklad nemáte k dispozícii, predložte nám pracovnú zmluvu od zahraničného zamestnávateľa
Následne vás odhlásime z verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Upozornenie: Nezabudnite sa po návrate zo zahraničia opäť prihlásiť na verejné zdravotné poistenie na Slovensku, a to do 8 dní od návratu.
Zmena bydliska: Ak odchádzate zo Slovenska (ukončili ste pracovný pomer/podnikanie) a sťahujete sa z dôvodu zmeny bydliska do zahraničia, stačí, ak sa v ohlasovni pobytu odhlásite z trvalého pobytu na Slovensku. Ako osobe ekonomicky neaktívnej vám dňom odhlásenia z trvalého pobytu na Slovensku ukončíme aj verejné zdravotné poistenie. Informáciu o odhlásení dostaneme u osôb, ktoré mali trvalý pobyt na Slovensku, elektronicky z Registra fyzických osôb.
Ošetrovanie člena rodiny a ošetrovné
Ošetrovanie člena rodiny je téma, ktoré skôr či neskôr zasiahne takmer každého z nás. Či už sa staráme o malé deti, seniorov alebo podporujeme partnera či iného blízkeho človeka, ide o výzvu, ktorá nás môže zastihnúť v rôznych fázach života. Našťastie slovenské zákony ponúkajú rôzne možnosti, ako si s touto úlohou poradiť - či už ide o pracovné voľno, ošetrovné alebo ďalšie príspevky.
Ošetrovné je dávka poskytovaná Sociálnou poisťovňou. Aby ste mohli čerpať ošetrovné (tzv. “krátkodobé ošetrovné” a “dlhodobé ošetrovné”), musíte splniť niekoľko podmienok. Rozhodujúci je však vzťah k osobe, o ktorú sa staráte, a jej zdravotný stav. Ošetrovné môžete získať na osoby, ktoré sú s vami spojené buď príbuzenským, alebo domácim vzťahom, a u ktorých lekár potvrdí nutnosť vašej pomoci.
- choré dieťa, ktoré nie je vaším príbuzným v priamom rade
Pri deťoch starších ako 11 rokov nárok na ošetrovné štandardne nevzniká, pokiaľ nemajú závažné zdravotné postihnutie, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a nie sú závislé na pomoci inej osoby. Štandardne môžete krátkodobé ošetrovné čerpať až 14 kalendárnych dní. Výška dávky predstavuje aj v roku 2024 55 % denného vymeriavacieho základu.
V takom prípade vzniká tzv. “dlhodobé ošetrovné” - tento typ ošetrovania umožňuje čerpať dávku až 90 kalendárnych dní. Slúži najmä na situácie, keď sa treba postarať o niekoho, kto sa zotavuje po vážnej operácii alebo úraze, je odkázaný na pomoc inej osoby. Výhodou dlhodobého ošetrovania je, že si členovia rodiny môžu starostlivosť medzi sebou odovzdávať. Ide o flexibilné riešenie.