Skončenie pracovného pomeru výpoveďou je proces, ktorý so sebou prináša množstvo práv a povinností pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Jednou zo situácií, ktorá môže tento proces skomplikovať, je dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca. Cieľom tohto odborného článku je objasniť právny rámec dočasnej pracovnej neschopnosti počas výpovednej doby, ako ho definuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).
Čo je výpovedná doba?
Výpovedná doba je zákonom stanovené obdobie medzi doručením výpovede a dňom skončenia pracovného pomeru. Umožňuje obom stranám, zamestnancovi aj zamestnávateľovi, pripraviť sa na zmenu, napríklad nájsť si nové zamestnanie alebo nového zamestnanca.
Dĺžka výpovednej doby
Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce je výpovedná doba najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonník práce k tejto generálnej klauzule obsahuje špeciálne ustanovenia, ktoré sa v jednotlivých prípadoch aplikujú.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Zákonník práce osobitne upravuje aj výpovednú dobu v situácii, ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
- Zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa menej než jeden rok, má právny nárok na najmenej jednomesačnú výpovednú dobu.
- Zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 1 rok, má právny nárok najmenej na dvojmesačnú výpovednú dobu.
Dôležité je presne určiť, odkedy začína výpovedná doba plynúť. V súlade s ustanovením § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Ak teda výpoveď bola doručená v júni 2025, začne plynúť od 1. júla 2025.
Prestaň rozprávať ako amatér | 5 Tipov ako zlepšiť komunikáciu
PN počas výpovednej doby: Základné pravidlá
Kľúčovým ustanovením je § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, ktoré hovorí o tzv. ochrannej dobe. Zamestnanec je v ochrannej dobe, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz. Počas plynutia výpovednej doby ostávajú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa nemenné, pričom tieto práva a povinnosti má zamestnanec a zamestnávateľ rovnaké ako počas celého trvania pracovnoprávneho vzťahu.
Výpoveď daná zamestnávateľom
Zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa počas PN zamestnanca znamená, že ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce).
Dôležité: Podmienkou je, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (teda pred nástupom na PN), a PN začala pred doručením výpovede, výpovedná doba sa predlžuje o čas trvania PN, ak zamestnanec s týmto predĺžením súhlasí (§ 64 ods. 2 Zákonníka práce). Ak zamestnanec netrvá na predĺžení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby.
Príklad: Zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď s dvojmesačnou výpovednou dobou od 1. septembra. Zamestnanec je však práceneschopný od 1. októbra do 30. novembra. Výpovedná doba, ktorá mala pôvodne skončiť 31. októbra, sa preruší a jej zvyšná časť začne plynúť až po skončení PN.
Existujú však výnimky, kedy sa ustanovenie o ochrannej dobe neuplatní. Napríklad, ak ide o výpoveď danú z dôvodu zrušenia zamestnávateľa alebo jeho časti alebo z dôvodu premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Výpoveď daná zamestnancom
Zákonník práce žiadnym spôsobom neobmedzuje právo zamestnanca ukončiť pracovný pomer vzniknutý na základe pracovnej zmluvy výpoveďou. Na výpoveď danú zamestnancom sa nevzťahuje tzv. zákaz výpovede počas PN. Rovnako v zmysle Zákonníka práce nie ste ani povinný zamestnávateľovi oznámiť dôvod výpovede. Ak výpoveď podá zamestnanec, výpovedná doba plynie aj počas jeho práceneschopnosti alebo materskej dovolenky. V tomto prípade sa výpovedná doba nepredlžuje ani neprerušuje a pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby bez ohľadu na to, či je zamestnanec počas tejto doby na PN alebo nie.
Príklad: Ak podám výpoveď počas trvania práceneschopnosti s účinnosťou k 1. marcu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, znamená to, že od 1. mája budem považovaná za nezamestnanú osobu, aj keď môj stav práceneschopnosti bude trvať viac ako dva mesiace.
Povinnosti zamestnanca počas PN
- Oznámenie PN: Zamestnanec je povinný bezodkladne, najneskôr do troch dní, informovať zamestnávateľa o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a o jej predpokladanej dĺžke. Túto povinnosť zakotvuje § 206 Zákonníka práce, hoci sa priamo vzťahuje na prekážky v práci. V prípade PN sa to realizuje predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "PN-ky").
- Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať lekárom stanovený liečebný režim.
Finančné aspekty PN
- Náhrada príjmu: Zamestnanec má počas prvých desiatich dní PN nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú vypláca zamestnávateľ.
- Nemocenské: Po uplynutí desiateho dňa PN preberá platbu nemocenského Sociálna poisťovňa, a to až do konca pracovnej neschopnosti, maximálne však po dobu 52 týždňov. Výška nemocenského je spravidla 55 % denného vymeriavacieho základu a vypláca sa mesačne pozadu.
Dôležité body pre zamestnávateľov
- Je nevyhnutné rešpektovať ochrannú dobu zamestnanca a splniť si všetky zákonné povinnosti, najmä čo sa týka vyplácania náhrady príjmu a nemocenského.
- Je potrebné rozlišovať, či bola výpoveď daná zamestnávateľom alebo zamestnancom, pretože to má vplyv na plynutie výpovednej doby počas PN.
- Kontrola PN zamestnávateľom: Zamestnávateľ je oprávnený kontrolovať, či zamestnanec skutočne dodržiava liečebný režim.
- Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca inú prácu po skončení PN, musí mu dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (organizačná zmena - nadbytočnosť), s plynutím výpovednej doby a s nárokom na odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce.
tags: #pn #pred #zacatim #vypovednej #doby