Dočasná pracovná neschopnosť, všeobecne známa ako PN, predstavuje obdobie, kedy zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má nárok na finančnú podporu vo forme náhrady príjmu a nemocenského.
Slovensko prešlo od 1. júna 2023 významnou zmenou v procese preukazovania PN zavedením elektronickej PN (ePN), ktorá nahrádza pôvodné papierové tlačivá a prináša zjednodušenie pre všetkých zúčastnených.
Kto rozhoduje o PN a ako sa vystavuje?
O dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Od 1. januára 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.
PN sa od 1. januára 2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, ani neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Náhrada príjmu a nemocenské: Prehľad a výpočet
V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa vzniká nárok na nemocenské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa.
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
Výška nemocenského podľa typu poistenca
Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.
Zamestnanec:
- Prvé tri dni trvania PN: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Štvrtý až štrnásty deň: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
- Od pätnásteho dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
- Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou nároku pre SZČO a dobrovoľne poistenú osobu je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas, a pre dobrovoľne poistené osoby aj trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Osoba v ochrannej lehote:
Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. skončil sa jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopnou. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
- Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Dĺžka vyplácania a maximálna výška
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená maximálne 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Preukazovanie trvania PN a lístok na peniaze
V minulosti, ak práceneschopnosť trvala dlhšie ako jeden mesiac, poberateľ nemocenského musel Sociálnej poisťovni doručiť tzv. „lístok na peniaze“. Išlo o tlačivo Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré ku koncu mesiaca vystavoval ošetrujúci lekár. V tomto tlačive lekár potvrdzoval, že PN-ka stále trvá. Dôležité bolo doručiť tento preukaz do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá nemocenské vyplácala, a to najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak piaty deň pripadol na víkend, bolo potrebné doručiť ho v predchádzajúci pracovný deň. Ak poistenec tlačivo nedoručil včas, Sociálna poisťovňa mu nemocenské vyplatila až v ďalšom výplatnom termíne.
S príchodom ePN sa táto povinnosť ruší. Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské. Samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť. Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Liečebný režim a kontrola
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zmena miesta pobytu a vychádzky
Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Odporúčame však túto zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. Po zavedení Elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne (EÚP) si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti buď v EÚP bez návštevy pobočky, alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (alebo v ePN).
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň mu Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, napr. ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Ďalšie dôležité informácie
Pracovný pomer a PN
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.
Zmeny v sociálnych odvodoch od roku 2026
Do 31. decembra 2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.
Nevyzdvihnuté dávky zo Sociálnej poisťovne
V prípade, ak si poistenec nevyzdvihol nemocenské dávky, ktoré je možné prevziať si na pošte do 30 dní, je potrebné písomne požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné zaslanie nevyzdvihnutých nemocenských dávok. Tlačivo (Žiadosť o opätovnú výplatu neprevzatých nemocenských dávok) je uverejnené na internetovej stránke Sociálnej poisťovne v časti Formuláre, nájdete ho aj v pobočkách Sociálnej poisťovne. Vyplnenú a podpísanú žiadosť o opätovné vyplatenie nemocenskej dávky je potrebné doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá je vykonávateľom nemocenského poistenia a ktorá priznala a vypláca nemocenské dávky.
V prípade neprevzatých dôchodkov, ktoré majú byť vyplatené v hotovosti, pošta drží neprevzaté peniaze tri mesiace a následne ich zašle naspäť do Sociálnej poisťovne, ústredie. Sociálna poisťovňa písomne vyzve poistenca, aby zdôvodnil neprevzatie dávky. Ak sa neozve, peniaze ostanú v Sociálnej poisťovni. V prípade, ak si poistenec neprevzal úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti alebo dávky garančného poistenia, tiež je potrebné písomne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o opätovné zaslanie neprevzatých dávok.
Poistenec môže kedykoľvek požiadať o zmenu spôsobu doručovania dávok. Stačí doručiť Sociálnej poisťovni žiadosť, ktorá bude obsahovať základné identifikačné údaje a spôsob, akým si klient žiada vyplatiť dávku, t. j. buď na adresu alebo na bankový účet, ktorého je majiteľom. Zmena nastane v následnom výplatnom termíne. V prípade dôchodkových dávok bude zmena vykonaná do troch kalendárnych mesiacov.