Tento článok sa zaoberá problematikou odchodného a odstupného, dvoch dôležitých finančných plnení, na ktoré môže mať zamestnanec nárok pri skončení pracovného pomeru. Vysvetlíme podmienky ich vzniku, výšku a súvisiace účtovné a daňové aspekty, pričom sa zameriame aj na špecifické prípady ako je odchod do predčasného starobného dôchodku alebo skončenie pracovného pomeru dohodou.
Čo je odstupné a kedy naň vzniká nárok?
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Hlavným účelom poskytovania odstupného je určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa.
Podmienky vzniku nároku na odstupné
Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce.
Medzi tieto dôvody patria napríklad:
- Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
- Premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
- Zamestnanec sa stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o organizačných zmenách.
- Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania.
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Samotný dôvod skončenia pracovného pomeru z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok nie je dôvodom pre nárok na odstupné.
Výška odstupného
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Výška odstupného sa riadi ustanoveniami § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Napríklad, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov, patrí zamestnancovi odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Odstupné a dohoda o skončení pracovného pomeru
Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podstatné pre nárok na odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou je to, či bol ukončený pracovný pomer z dôvodu na strane zamestnávateľa (napr. organizačné zmeny) a tento dôvod je uvedený aj v dohode o skončení pracovného pomeru. Ak skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru boli organizačné zmeny na strane zamestnávateľa, potom tento dôvod musí byť povinne v zmysle ust. § 60 ods. 2 Zákonníka práce uvedený v dohode o skončení pracovného pomeru.
Čo je odchodné a kedy naň vzniká nárok?
Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Odchodné slúži k inému účelu ako odstupné. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok, určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca.
Podmienky vzniku nároku na odchodné
V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Nárok na odchodné vzniká podľa § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
Príklad:
- Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného. Pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
- Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce, pretože nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.
Výška odchodného
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Odchodné a starostovia / hlavný kontrolór
V mesačníku ÚČTOVNÍCTVO ROPO a OBCÍ č. 2/2011 bolo vysvetlené, že starosta nárok na odchodné nemá, ak počas výkonu funkcie starostu nadobudol nárok na starobný dôchodok.
K podobnej situácii došlo aj v prípade hlavného kontrolóra, ktorý pôsobil vo funkcii od októbra 2007 do decembra 2011. K 31. 12. 2011 sa vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov. Do funkcie hlavného kontrolóra na skrátený úväzok nastúpil v produktívnom veku a poberateľom starobného dôchodku sa stal v roku 2008. Vzhľadom na nepriaznivú personálnu situáciu sa so zamestnávateľom dohodli, že dostane výpoveď k 1. 1. 2012. Za týchto podmienok mu nárok na odchodné v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce nevznikol, keďže sa nejednalo o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.
ZNOVU - NĚKDO LŽE - Jednání selhala ačkoliv Trump oznámil skoro dokončený deal, příměří porušeno
Súbeh odstupného a odchodného
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne.
Príklad:
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. U zamestnávateľa pracoval 15 rokov a o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. V tomto prípade zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Nárok na odstupné má najmenej vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods. 1 ZP.
Odchodné a odstupné z pohľadu daní a odvodov
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného.
Špecifické prípady účtovania odchodného pri odchode do predčasného starobného dôchodku
Učiteľka materskej školy si bude žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku a končí pracovný pomer dohodou k 30. 11. 2024. V dohode je uvedené, že odchodné bude vyplatené po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku, pričom sa predpokladá doručenie rozhodnutia až v roku 2025.
V takomto prípade, aj keď rozhodnutie o priznaní dôchodku príde v roku 2025, nárok na odchodné vznikol v roku 2024. Preto je dôležité tvoriť rezervu na odchodné k 31. 12. 2024. Účtovanie rezervy sa vykonáva na účte 553/323. Tvorba rezervy je povinná aj v prípade, že zamestnanec dosiahol dôchodkový vek v priebehu roka 2024, ale neodišiel do starobného dôchodku, pričom je isté, že na odchodné bude mať nárok pri budúcom odchode do starobného dôchodku. Ak zamestnanec dosiahne dôchodkový vek v roku 2025 a plánuje zotrvať v pracovnom pomere do dosiahnutia dôchodkového veku, povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31. 12. 2024 nevzniká, nakoľko nárok na odchodné mu vznikne až v roku 2025.
Odchodné a predčasný starobný dôchodok - vplyv na výplatu
Zamestnanec, ktorý ukončí pracovný pomer dohodou a požiada o priznanie predčasného starobného dôchodku, môže mať obavy z vplyvu odchodného na výplatu dôchodku. Ak by sa odchodné vyplatilo až v nasledujúcom roku, mohlo by sa to rátať do príjmu a pri prekročení sumy 2 400 € by Sociálna poisťovňa mohla pozastaviť vyplácanie predčasného starobného dôchodku. Toto sa však týka iba príjmov z dohôd, nie odchodného.
Ak má zamestnávateľ pochybnosti, či bude priznaný predčasný starobný dôchodok, odchodné by sa malo vypočítať v poslednej výplate a odviesť do depozitu. Po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku sa potom môže vyplatiť zamestnancovi.
| Prípad | Nárok na odstupné | Nárok na odchodné | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Výpoveď zo strany zamestnávateľa z dôvodov § 63 ZP (pracovný pomer trval > 2 roky) | Áno | Podľa § 76a ZP (prvé skončenie PP po vzniku nároku na dôchodok) | Výška odstupného závisí od dĺžky PP |
| Skončenie PP dohodou z dôvodov § 63 ZP (dôvod uvedený v dohode) | Áno | Podľa § 76a ZP (prvé skončenie PP po vzniku nároku na dôchodok) | Výška odstupného závisí od dĺžky PP |
| Skončenie PP dohodou bez uvedenia dôvodu | Nie | Podľa § 76a ZP (prvé skončenie PP po vzniku nároku na dôchodok) | |
| Výpoveď zo strany zamestnanca | Nie | Podľa § 76a ZP (prvé skončenie PP po vzniku nároku na dôchodok) | |
| Prvé skončenie PP po vzniku nároku na starobný/invalidný/predčasný dôchodok | Podľa § 76 ZP | Áno | Musí byť splnená podmienka požiadania o dôchodok pred/do 10 dní po skončení PP |
| Skončenie zárobkovej činnosti na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru | Nie | Nie | Dohodári nemajú nárok na odstupné a odchodné |
| Starosta/hlavný kontrolór (ak nárok na SD vznikol počas výkonu funkcie) | Podľa § 76 ZP | Nie |
Dohodári a nárok na odstupné a odchodné
Právny nárok na odchodné a odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru. Z tohto dôvodu nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dohodári nemajú nárok na odstupné a preto sa nebude zarátavať ani čas, keď ste u zamestnávateľa pracovali na dohodu.
Nakoľko Zákonník práce výslovne neuvádza, že sa na dohodu o vykonaní práce použijú ustanovenia o výpovedi a ochrannej dobe, nemožno ich použiť. Od dohody o vykonaní práce možno odstúpiť za podmienok ustanovených v ZP (§ 226 ods. 3 ZP).