Práceneschopnosť (PN) je stav, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V slovenskej legislatíve je táto oblasť upravená zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento článok sa zameriava na podmienky PN, ktoré nastanú hneď po nástupe do zamestnania, a s tým súvisiace aspekty.
Začiatok a uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Ak zamestnanec nastúpil do práce a hneď v deň nástupu je práceneschopný, je potrebné preveriť, či neuzatvoril pracovný pomer účelovo za účelom získania nemocenského.
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru
Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Počas tejto ochrannej lehoty vám dávky vypláca od prvého dňa Sociálna poisťovňa.
Ak ste tehotná a zároveň vám napríklad končí pracovná zmluva, je pre vás výhodnejšie ísť nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru na PN v ochrannej lehote a úrad práce nemusíte vôbec riešiť. Na PN po výpovedi môžete nastúpiť aj neskôr, keďže ochranná doba po skončení PP je v prípade tehotenstva 8 mesiacov.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky počas PN
V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, dávka môže byť aj polovičná.
Výška náhrady príjmu a nemocenského
- Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: Zamestnanec dostane 25 % z denného vymeriavacieho základu.
- Od 4. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: Zamestnanec dostane 55 % z denného vymeriavacieho základu.
- Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti: Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, dobrovoľne nemocensky poistené osoby, fyzické osoby v ochrannej lehote a zamestnanci, ktorým zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti) je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ.
Výpočet nemocenského
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zisťuje sa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa určí inak.
Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.
KOMUNÁLNA poisťovňa | Ako sa poistiť pre prípad dlhodobej PN?
Príklady výpočtu
Pre ilustráciu výpočtu nemocenského si uveďme niekoľko príkladov:
- Príklad č. 1: Zamestnanec s mzdou 950 eur, pracoval celý minulý rok, mzda sa nemenila.
- Od 1. do 3. dňa: 25 % z DVZ.
- Od 4. do 14. dňa: 55 % z DVZ.
- Príklad č. 2: Zamestnanec s mzdou 950 eur, pracoval celý minulý rok, ale mal prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní z dôvodu PN.
- Výpočet bude odlišný, pretože sa odpočítajú dni prerušenia.
- Príklad č. 3: Zamestnanec s mzdou 2500 eur, pracoval celý minulý rok, mzda sa nemenila.
- DVZ sa vypočíta: 2500 eur * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ = 74,4987 eur).
- Príklad č. 4: Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022 s mzdou 950 eur. PN začala od 1. marca 2023 a trvala 14 dní.
- Rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 28.2.2023.
- Príklad č. 5: Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022 s mzdou 950 eur. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote) a trvala 14 dní.
- Rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 9.1.2023.
Ak by pracovný pomer trval menej ako 90 dní, rozhodujúcim obdobím bude obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Teda z príjmu od vzniku pracovného pomeru do nástupu na PN. Toto platí pre prvých 10 dní.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky (ePN). Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Ak lekár neponúka možnosť ePN, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Ako funguje ePN?
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vďaka ePN zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v eSlužbách.
Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť.
Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na Sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
Povinnosti zamestnanca pri papierovej PN
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ).
Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN.
Oznámenie PN zamestnávateľovi
Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku presne nariaďujú, že zamestnanec musí v prípade choroby alebo úrazu, ktorý mu bráni vykonávať prácu, oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu. V praxi to znamená konať hneď, ako sa o zdravotnom obmedzení dozviete, aby váš zamestnávateľ mohol adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu.
Najdôležitejšie je, aby ste oznámili, že ste práceneschopný, ešte skôr, než uplynie pracovná doba, ktorú by ste mali v daný deň odpracovať. Treba počítať s tým, že každý zamestnávateľ môže mať vnútorné smernice upravujúce spôsob, akým sa táto povinnosť plní.
Ak už vopred viete, že váš zdravotný stav sa prudko zhoršuje a na druhý deň nebudete schopný prísť do práce, je najlepšie kontaktovať nadriadeného okamžite po zistení tejto okolnosti. Vždy je dobré mať jasno v tom, ako si vaša firma predstavuje plnenie tejto povinnosti.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určí ošetrujúci lekár. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa zamestnanec zdržiava na vopred určenom mieste počas práceneschopnosti. Od 11. dňa má právo na kontrolu aj Sociálna poisťovňa. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. o nákupe potravín alebo liekov).
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
PN v skúšobnej dobe
Nárok na PN máte aj v skúšobnej dobe, ale tá sa vám predĺži o dobu PN. Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a s dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Zamestnávateľ Vám môže doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru aj počas Vašej práceneschopnosti (PN).
PN a zmena miesta pobytu
Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
PN v inom členskom štáte EÚ alebo zmluvnom štáte
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.
Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Zánik nároku na nemocenské a jeho sumu
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nárok na nemocenské zaniká uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. dňom skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie 52 týždňov. Ak poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila, alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila), je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy.