Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas PN má zamestnanec nárok na finančné zabezpečenie prostredníctvom nemocenských dávok alebo náhrady mzdy. Tento článok sa zameriava na podmienky PN, výpočet dávok, povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, ako aj na špecifické situácie, ktoré môžu nastať počas PN, a to všetko v kontexte skráteného pracovného času.
Čo je skrátený pracovný čas a ako sa líši od plného úväzku?
Zákonník práce umožňuje uzatvárať aj pracovné pomery na kratší pracovný čas (tzv. čiastočný úväzok). V zmysle § 49 ods. 1 Zákonníka práce sa za zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas považuje zamestnanec, u ktorého rozsah pracovného úväzku u zamestnávateľa v týždni nedosahuje hranicu určenú pre ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce.
Pracovný čas podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. V § 85 Zákonníka práce je upravený aj zákonný, maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca pri zohľadnení viaczmennej prevádzky, veku zamestnanca, ako aj rizikovosti pracoviska. Zamestnávatelia v súlade s pravidlami pre maximálny pracovný čas podľa § 85 Zákonník práce, ako aj s ohľadom na svoje prevádzkové potreby ustanovujú svoj týždenný pracovný čas. Takto určený pracovný čas u zamestnávateľa sa tiež nazýva ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa. Kratší pracovný čas je pracovný čas, ktorý je kratší ako ustanovený pracovný čas u daného zamestnávateľa.
Teda, ak je napríklad u konkrétneho zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas na 40 hodín, rozsah pracovného úväzku zamestnanca nižší, než je ustanovený týždenný pracovný čas, je pracovným pomerom na kratší pracovný čas. Ak zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na kratší pracovný čas, dohodne si so zamestnancom, že zamestnanec bude pre neho pracovať počas pracovného času, ktorý bude určený v menšom rozsahu, ako je u zamestnávateľa zaužívané a bežné.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán.
Popri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanec môže mať aj pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa. Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas.
Rozvrhnutie pracovného času na kratší úväzok
V zmysle § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý rovnomerne na všetky pracovné dni - opäť záleží na vzájomnej dohode.
Príklad:
Ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín; dohodnete sa však na kratšom pracovnom čase v trvaní 30 hodín. Tento môže byť rozvrhnutý napríklad tak, že budete pracovať len 7,5 hodinové zmeny od pondelka do štvrtka, ale aj tak, že budete pracovať v zmenách trvajúcich 6 hodín od pondelka do piatka.
Výhody a nevýhody skráteného pracovného času
Skrátený úväzok vám síce prinesie viac času, zároveň však bude mať pochopiteľne dopad na výšku vašej mzdy. Táto bude zodpovedať len dohodnutému rozsahu pracovného času. Zamestnávateľ musí zároveň pri určení vašej mzdy dbať na to, aby medzi vami a vašimi kolegami (aj tými, ktorí v režime skráteného úväzku nepracujú) nevznikali nedôvodné rozdiely. Výhodou kratšieho pracovného času naopak je, že zamestnávateľ vám nemôže nariadiť prácu nadčas - nadčasy budete robiť len vtedy, ak s nimi budete aj vy súhlasiť.
Skrátený úväzok sa spája aj s nasledujúcimi nevýhodami:
- príspevok na rekreáciu sa vám znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času (aktuálne sa štandardne poskytuje v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok),
- rovnakým spôsobom sa vám znižuje aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa,
- dojčiacej žene pracujúcej po kratší pracovný čas, ktorý ale trvá aspoň polovicu určeného týždenného času, sa poskytuje len 1 polhodinová prestávka na dojčenie (t.j. nie dve ako v prípade neskráteného pracovného času).
Kedy máte právo požiadať o kratší pracovný čas?
Prvým prípadom, v ktorom máte právo žiadať o skrátený úväzok, je hroziaca výpoveď, a to ak jej dôvody nespočívajú v nadbytočnosti vzhľadom na skončenie vášho dočasného pridelenia, v neuspokojivom plnení vašich pracovných úloh, v porušovaní pracovnej disciplíny či v takých skutočnostiach, pre ktoré by bolo možné pracovný pomer skončiť okamžite. Ak platí vyššie uvedené, zamestnávateľ vám môže dať výpoveď len vtedy, ak vám nedokáže ponúknuť ani prácu na kratší pracovný čas, a to v dohodnutom mieste výkonu vašej práce. Ponúknutá práca nemusí zodpovedať vašej pôvodnej pracovnej náplni, ale malo by ísť o prácu, ktorá je pre vás vhodná.
Zamestnávateľ musí ďalej vyhovieť aj žiadosti o skrátený úväzok podanej tehotnou ženou alebo ženou či mužom, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Povinnosť akceptovať kratší pracovný čas má vtedy, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Delené pracovné miesto pre rodičov s malými deťmi
Pre rodičov s malými deťmi môže byť riešením delené pracovné miesto. Ide o spôsob obsadenia pracovnej pozície spočívajúci v tom, že si zamestnanci so skráteným úväzkom sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na jedno pracovné miesto. Dohoda o zaradení zamestnancov na delené pracovné miesto s nimi musí byť uzatvorená písomne. Ak sa na rozvrhnutí pracovného času a pracovnej náplne nedohodnú dotknutí zamestnanci, určí ich zamestnávateľ. V prípade, že na strane jedného zamestnanca na delenom pracovnom mieste nastane prekážka v práci, zastúpi ho zamestnanec, ktorý sa s ním o pracovné miesto delí, pokiaľ tomu nebránia vážne dôvody. Dohodu o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto môžu zamestnanci aj zamestnávateľ ukončiť písomnou výpoveďou. Deleným pracovným miestom môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancami riešiť aj nedostatok práce.
Základné princípy pracovnej neschopnosti (PN)
PN, skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť, nastáva, keď zamestnanec alebo poistenec nemôže dočasne vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo zdravotného stavu, ktorý mu bráni pracovať. Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Čo robiť, keď ste porušili vychádzky počas PN? Dostanete pokutu a prídete o celú dávku PN?
Proces hlásenia a trvanie PN
V prvom rade treba o pracovnej neschopnosti informovať zamestnávateľa. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Prvých desať dní vypláca práceneschopnému zamestnancovi náhradu mzdy zamestnávateľ. Zamestnanci o dávku žiadajú Sociálnu poisťovňu prostredníctvom elektronického formulára až v prípade, ak im dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať kalendárnych dní. V prípade zamestnancov nárok na dávku nemocenské zo SP vzniká až od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. PN sa vypláca maximálne 52 týždňov.
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva. Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Výpočet nemocenských dávok
Nemocenské dávky sa vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). U zamestnancov predstavuje nemocenské 55 % DVZ alebo PDVZ, pričom od 11. dňa PN dávku vypláca Sociálna poisťovňa. Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní. Od 1. do 3. dňa je náhrada vo výške 25 % DVZ a od 4. do 10. dňa vo výške 55 % DVZ. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa vo výške 55 % DVZ.
V ostatných prípadoch, tzn. SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.
Príklady výpočtu PN
Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% zo 40,78 eur, t.j. 10,20 eur. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% zo 40,78 eur, t.j. 22,43 eur.
Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% zo 44,79 eur, t.j. 11,20 eur. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% zo 44,79 eur, t.j. 24,64 eur.
Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. berie sa 74,4987 eur). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% zo 74,4987 eur, t.j. 18,62 eur. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% zo 74,4987 eur, t.j. 40,97 eur.
Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní). DVZ: 950 eur * 5 mesiacov = 4750 / 151 dní = 31,46 eur. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% zo 31,46 eur, t.j. 7,86 eur. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% zo 31,46 eur, t.j. 17,30 eur.
Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní). DVZ: 950 eur * 3,3 mesiaca = 3135 / 101 dní = 31,03 eur. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% zo 31,03 eur, t.j. 7,76 eur. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 55% zo 31,03 eur, t.j. 17,07 eur.
PN a sviatky: Ako sa započítavajú?
Počas práceneschopnosti sa zamestnancovi vypláca náhrada príjmu a nemocenské. Zamestnávateľ pri mesačnej mzde odčíta dni neprítomnosti. Pri mesačne odmeňovaných pracovníkoch sa za sviatok nepočíta náhrada, pokiaľ nie je v kolektívnej zmluve dohodnuté inak.
Ak je zamestnanec na PN 7 dní, z toho sú dva sviatky a víkend, základná mzda sa znižuje o počet pracovných dní, ktoré zamestnanec neodpracoval z dôvodu PN. Sviatky, ktoré pripadnú na obvyklý pracovný deň zamestnanca, sa u mesačne odmeňovaného zamestnanca považujú za odpracované dni, za ktoré mu patrí mzda. To znamená, že ak sviatok pripadne na deň, kedy by zamestnanec inak pracoval, mzda sa mu o tento deň nekráti. Zároveň sa tento deň pripočíta k odpracovaným dňom, napríklad pri výpočte nároku na dovolenku.
Časté otázky a špecifické situácie počas PN
Môžem ísť na PN, keď som zamestnaná týždeň?
Áno, na PN samozrejme ísť môžete, pokiaľ máte aktívne nemocenské poistenie. Nemocenské poistenie vzniká dňom nástupu do zamestnania. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
Povinnosti a kontrola počas PN
Počas PN platí zákaz pracovať. Počas maródky máte povinnosť liečiť sa, oddychovať, užívať predpísanú liečbu a dodržiavať vychádzkový režim. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Čas vychádzok zaznamená lekár na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Kontrolovať dodržiavanie práceneschopnosti môže pracovník Sociálnej poisťovne.
Dôvody pre nižšiu PN
Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Preto je dôležité vyžiadať si rozhodnutie o výške dávky a skontrolovať výpočet. Najčastejšou príčinou nižšej PN sú nezaplatené odvody alebo administratívne chyby.
Skončenie pracovného pomeru počas PN
Pracovný pomer je možné skončiť aj počas PN. Zákonník práce nezakazuje skončiť pracovný pomer výpoveďou počas PN. Výpoveď je jednostranný prejav vôle zamestnanca skončiť pracovný pomer, a na jej platnosť sa nevyžaduje súhlas zamestnávateľa. Pre platnosť výpovede je dôležité, aby bola písomná a doručená zamestnávateľovi.
Zákonník práce chráni zamestnanca počas práceneschopnosti pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď počas PN, je dôležité overiť, či je výpoveď v súlade so zákonom. Ak sa zamestnanec domnieva, že výpoveď je neplatná, môže sa obrátiť na súd a podať žalobu o neplatnosť výpovede.
PN počas skúšobnej doby
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca až šesť mesiacov. Dĺžka skúšobnej doby sa predlžuje o prekážky v práci na strane zamestnanca, ako napríklad práceneschopnosť. To znamená, že ak zamestnanec ochorie počas skúšobnej doby, táto doba sa predĺži o čas strávený na PN. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je jednoduchý spôsob ukončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ aj zamestnanec môžu pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, s výnimkou tehotnej ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej ženy.
PN v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu tohto štátu.
Pandemická PN
Dňa 1. decembra nadobudli účinnosť zmeny, ktoré znamenajú, že už nefunguje pandemická PN. Aj pri izolácii či ochorení COVID-19 sa postupuje rovnako ako pri iných chorobách.
Skrátený pracovný úväzok a jeho dopad na PN a ďalšie benefity
Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas, možnosť stíhať aj iné povinnosti. Na Slovensku pracuje na skrátený úväzok len zlomok ľudí.
Pracovníci na skrátený úväzok majú nárok na dovolenku, ktorá sa prepočítava podľa počtu odpracovaných dní. Materská sa odvíja od výšky platu. Ak robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur. Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku, pretože Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
