Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec alebo živnostník nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Hoci je vo väčšine prípadov prvá cesta k PN cez všeobecného lekára, existujú situácie a zmeny v legislatíve, ktoré umožňujú získať PN aj bez jeho priameho zapojenia. Od 1. januára 2024 došlo k významným zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti, ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a znížia počet návštev ambulancií.
Kto môže vystaviť ePN?
Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napríklad chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Okrem všeobecného lekára ju môže vystaviť aj:
- Ošetrujúci lekár na pohotovosti alebo urgente (v prípade neodkladných stavov).
- Špecialista, ak sa zdravotný stav týka jeho odboru (napr. pneumológ pri zhoršení astmy).
- Lekár na pracovisku jednodňovej chirurgie po operácii.
Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Krátke spätné uznanie je možné len po medicínskom posúdení.
Postup pri získaní ePN
Ak ochoriete, v prvom rade by ste mali kontaktovať svojho všeobecného lekára. Ak nemáte v mieste bydliska všeobecného lekára a potrebujete akútne ošetrenie, mali by ste vyhľadať lekársku pomoc na pohotovosti. Avšak, pohotovosť je určená len pre neodkladné stavy, ako sú úrazy. V prípade bežných ochorení, ako je bolesť hrdla, by ste mali počkať na ordinačné hodiny svojho všeobecného lekára. Neschopnosť nájsť si lekára môžete konzultovať aj so župným odborom zdravotníctva alebo svojou zdravotnou poisťovňou.
Váš lekár po vyšetrení rozhodne, či ste práceneschopný. Ak áno, vystaví vám elektronickú PN (ePN). Už nebudete dostávať papierové potvrdenie. Informáciu o ePN nájdete vo svojej elektronickej zdravotnej knižke (eZKO) na slovensko.sk. Ak máte aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne, nájdete tam aj informácie o konaní a výplate nemocenských dávok.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
- nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
- nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
- neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Dĺžka trvania PN a vyplácanie nemocenského
Dĺžku trvania PN určuje ošetrujúci lekár na základe vášho zdravotného stavu. Ak sa váš stav nezlepší a potrebujete PN predĺžiť, musíte sa dostaviť na kontrolu k lekárovi do dňa, ktorý bol určený ako deň predpokladaného skončenia DPN. Ak sa nedostavíte a nedohodnete si náhradný termín, tento deň sa považuje za deň ukončenia DPN.
Maximálna dĺžka vyplácania nemocenského je 52 týždňov. Po uplynutí tejto doby môžete požiadať o invalidný dôchodok. Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
Výpočet nemocenského pre rôzne skupiny poistencov (platné od 1.1.2026)
Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.
Zamestnanec:
- prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
- od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Osoba v ochrannej lehote:
Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Co vás čeká při celkové anestezii?
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Práva a povinnosti počas PN
Počas trvania PN máte určité práva a povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať:
- Dodržiavanie liečebného režimu: Musíte dodržiavať pokyny lekára a liečebný režim, ktorý vám bol predpísaný. Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
- Zdržiavanie sa na adrese uvedenej v žiadosti: Musíte sa zdržiavať na adrese, ktorú ste uviedli ako miesto pobytu počas PN. Ak potrebujete zmeniť adresu, musíte to bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca. Túto zmenu odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať.
- Zákaz vykonávania zárobkovej činnosti: Počas PN nesmiete vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť.
- Zákaz požívania alkoholických nápojov a fajčenia: Musíte sa zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia, ak lekár neurčí inak.
- Účasť na kontrolách: Musíte umožniť kontrolu dodržiavania liečebného režimu zo strany Sociálnej poisťovne. Kontroly sa môžu vykonávať aj počas víkendov a sviatkov.
Vychádzky počas PN
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10:00 hod. do 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti (alebo do ePN). Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Kontroly počas PN
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Ak poisťovňa príde na to, že liečebný režim práceneschopná osoba porušila, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského, odkedy porušil liečebný režim až do skončenia dočasnej PN. Najdlhšie to môže byť v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia. V prípade, že boli porušené ďalšie povinnosti, Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť aj peňažnú pokutu až do výšky 16 596,96 eura (podľa § 239 zákona o sociálnom poistení).
Sociálna poisťovňa na svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
Nedostatok všeobecných lekárov
Aktuálny stav dostupnosti lekárov prvého kontaktu na Slovensku je alarmujúci. Dlhé čakacie doby na vyšetrenie u špecialistov sú nepríjemné, ale horšie je, že každým rokom ubúda aj takzvaných lekárov prvého kontaktu - všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) vo výročnej správe konštatuje, že veková štruktúra našich lekárov nevyzerá vábivo. Tretina z nich má nad 61 rokov, čiže v najbližších rokoch zrejme odíde do dôchodku.
Z najnovšej analýzy vyplýva, že k 1. januáru 2023 chýbalo spolu 713 všeobecných lekárov: z toho 484 lekárov pre dospelých a 229 lekárov pre deti a dorast. Úrad pre dohľad vypracoval mapu, v ktorej rozdelil slovenské okresy do štyroch farieb (zelená, žltá, červená, čierna) podľa toho, koľko v nich chýba detských alebo všeobecných lekárov. Obvodní lekári podľa tejto mapy chýbajú až v 69 okresoch a pediatri v 68 okresoch. Na ilustráciu, dokopy máme na Slovensku 71 okresov. Dosť praktických lekárov je len v okresoch Prešov a Košice. Naopak, ich kritický nedostatok je v okresoch Malacky, Senec, Považská Bystrica, Turčianske Teplice a Zlaté Moravce. Na väčšine nášho územia badať červené rizikovo nedostatkové okresy.
K 31. decembru 2023 bolo na Slovensku približne 281-tisíc poistencov bez zmluvného obvodného lekára. Príčin je viacero - napríklad aj nezodpovednosť. Mladí ľudia z východného Slovenska sa síce zamestnajú v Bratislavskom kraji, ale nenahlásia si tam trvalý pobyt, takže lekári ich nemusia vziať medzi kapitovaných. Obvodní lekári smú nových kapitantov aj odmietnuť a odstúpiť ich zdravotnú dokumentáciu na VÚC. Obvykle sa k tomu uchyľujú, ak sú ich kapacity naplnené a o ďalších ľudí by sa nedokázali adekvátne postarať.