Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD) sú kľúčovým prvkom pre mnohých daňovníkov na Slovensku. Napriek tomu, že k iným zmenám týkajúcim sa NČZD a ich uplatňovania nedošlo v poslednom období, je to stále aktuálna téma a daňovníci (i mzdové účtovníčky) často musia pri výpočte dane za uplynulé zdaňovacie obdobie uvažovať, či v konkrétnej životnej situácii daňovníka mu vzniká nárok na tieto zvýhodnenia.
V právnej úprave nezdaniteľných častí základu dane došlo v poslednom období len k jednej zmene - bola zrušená nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby. Ustanovenie § 11 ods. 12 ZDP [upravujúce túto NČZD] v znení účinnom do 31. 12. 2020 sa poslednýkrát použilo na zníženie základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2020 (za rok 2021 sa už nepoužilo).
Nezdaniteľné časti základu dane
Nezdaniteľné časti základu dane možno uplatniť len v prípade aktívnych príjmov. Ak daňovníkovi plynú zdaniteľné príjmy aj podľa § 5 ZDP (zo závislej činnosti), aj podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti), zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP zo závislej činnosti (ZČ). Toto prednostné uplatňovanie NČZD pri príjmoch zo ZČ je pre daňovníka zároveň aj výhodné.
Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môže uplatniť daňovník, ktorému plynú príjmy zo ZČ už počas zdaňovacieho obdobia (ZO) na základe podaného vyhlásenia. Základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pri posudzovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nerozlišuje, či ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta SR), alebo daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta SR).
Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. pracujú. Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Daňovník si túto časť uplatňuje v celoročnej výške.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru ZO poberateľmi (niektorého z) dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP, resp. bol im takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP. Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., resp. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok. Táto NČZD sa uplatňuje za ZO v celoročnej výške, a to aj vtedy, ak sa v priebehu ZO daňovník stane poberateľom (niektorého z) dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP.
Napríklad, ak zamestnanec dosiahne za rok základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10 000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočíta celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura).
Daňovník pán Milan Milý, súkromný veterinárny lekár, bol v roku 2021 dva mesiace práceneschopný. Bez ohľadu na dobu dosahovania zdaniteľných príjmov má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka; keďže vykázal základ dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP vo výške 15 223 €, uplatní si plnú sumu 4 511,43 €.
V prípade úmrtia dedič (alebo osoba podľa § 35 Zákonníka práce) v daňovom priznaní (DP) podanom v súlade s § 49 ods. 4 ZDP odpočíta od základu dane nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré vznikol nárok. NČZD na daňovníka uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci ZO daňovník zomrel, len s prihliadnutím na výšku jeho základu dane (presnejšie čiastkového základu dane zisteného z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP).
Zákonom č. 301/2019 Z. z. došlo k zmene o. i. aj v § 36 ods. 7 ZDP; zo zmeneného znenia vyplýva, že daňovník je povinný oznámiť aj zmeny podmienok nároku na NČZD na daňovníka (nielen daňového bonusu podľa § 33), čo súvisí so zrušením povinnosti každoročne v januári podpisovať vyhlásenie podľa § 36 ods. 5 ZDP.
Pán Karol Dobrý podniká ako živnostník. Za rok 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 62 456 € a vykázal základ dane (zisk) vo výške 21 220 €. Vzhľadom na výšku základu dane, a to čiastkového základu dane (ČZD) z § 6 ods. 1 a 2, presahujúcu sumu 19 936,22 € dochádza ku kráteniu NČZD na daňovníka a táto NČZD sa vypočíta: 9 495,49 - 1/4 ZD, t. j. 4 190,49 €.
Pri ročnom zúčtovaní, resp. pri podaní daňového priznania, sa uplatňuje nezdaniteľná časť na daňovníka. Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť).
Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Napríklad, ak daňovník mal za rok 2019 príjem v zamestnaní na Slovensku, kde dosiahol základ dane 15 000 eur, a mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike, v daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24 000 eur.
Poberatelia dôchodkov a NČZD na daňovníka
Na NČZD na daňovníka nemajú nárok poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1. 1. príslušného roka, alebo ak im bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1. 1. príslušného roka.
Napríklad, ak pani Jana za rok 2019 poberala zo Sociálnej poisťovne sumu 540 eur mesačne, z čoho je 310 eur jej starobný dôchodok a 230 eur vdovský dôchodok, na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 310 = 3720 eur.
Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1. 1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. 1. nasledujúceho roka. Napríklad pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019 a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. 1. 2020, prišla by o nezdaniteľnú časť základu dane za rok 2019. Preto požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.
Invalidný dôchodok a daň z príjmu
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak invalidný dôchodok zaniká dňom, od ktorého sa prizná starobný dôchodok.
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1. 1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1. 1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Napríklad pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1. 1. 2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1. 10. 2018. Pán Eduard je povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31. 5. 2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.
Ako si uplatniť daňovú úľavu na dôchodok
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)
NČZD na manželku (manžela) je sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Daňovník si ju môže uplatniť, ak manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP: starala sa o vyživované maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku; poberala peňažný príspevok na opatrovanie; bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie; alebo je zdravotne postihnutá.
Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP. Patria sem napríklad rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, 13. dôchodok. Naopak, do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.
Výška týchto dvoch NČZD sa odvíja od aktuálneho životného minima: k 1. 1. 2021 predstavovalo sumu 214,83 €, k 1. 1. 2022 sumu 218,06 €.
| Zdaňovacie obdobie | NČZD na daňovníka (úplná suma) | NČZD na daňovníka (ak ZD nad 19 936,22 €) |
|---|---|---|
| 2021 | 4 511,43 € | 9 495,49 - 1/4 ZD |
| 2022 | 4 711,54 € | 10 422,95 - 1/4 ZD |
V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP, ak zamestnanec žiada o ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je povinný predložiť doklady preukazujúce oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP vystaveného oprávneným subjektom, takže zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie niektorej z alternatívnych podmienok ustanovených v § 11 ods. 4 ZDP, napr. rozhodnutie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie.
Napríklad pán Milan Milý, súkromný veterinárny lekár, je ženatý a má tri deti. Najmladšie dieťa sa narodilo 26. októbra 2021. Čo sa týka NČZD na manželku, jedna z alternatívnych podmienok - podmienka starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku je splnená od 1. novembra 2021, teda za 2 mesiace roka. Manželka daňovníka pani Jarmila od začiatku roka ešte pracovala a dosahovala príjmy zo ZČ, pričom od 21. 4. 2021 poberala aj tehotenské; celkovo jej Sociálna poisťovňa vyplatila tehotenské vo výške 2 342 €. V septembri 2021 nastúpila pani Jarmila na materskú dovolenku, prestali jej plynúť príjmy zo ZČ a 15. 9. začala poberať materské. Tehotenské a materské v úhrne presahujú sumu 4 124,74 €, pričom do vlastných príjmov ešte patrí, pochopiteľne, aj príjem zo ZČ (vykonávanej pred materskou dovolenkou) po znížení o povinné poistné, takže v konečnom dôsledku daňovník si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.
Ďalší príklad: pán Karol Dobrý je ženatý a má jedno dieťa; narodilo sa 14. januára 2021. Manželka daňovníka pani Nina nastúpila na materskú dovolenku (od 1. 1. 2021 v úhrnnej výške 3 586 €). Materské z nemocenského poistenia, ktoré jej bolo poskytované počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale do vlastných príjmov manželky sa zahŕňa. Pani Dobrá začala v roku 2021 prenajímať garáž a z prenájmu dosiahla do konca roka príjem 450 €. Jej vlastný príjem predstavuje 4 036 € (materské vo výške 3 586 € + príjem z prenájmu 450 €). Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, a to v pomernej výške za 11 mesiacov roka (od februára do decembra - rozhodujúci je stav k 1. dňu kalendárneho mesiaca). Daňovník v daňovom priznaní na r. 81 priznania uvedie 2 546,45 € (t. j. 4 511,43 - 4 036) : 12 x 11. Vzhľadom na výšku dosiahnutých zdaniteľných príjmov použije na ich zdanenie sadzbu dane 19 %, takže na r. 96 tlačiva uvedie daň 3 220,14 €.