Slováci už roky sledujú, ako sa ich dôchodkový strop nenápadne, no systematicky navyšuje. Každoročné zmeny a úpravy zákonov vyvolávajú neistotu a otázky. Mnohí sa pýtajú: budeme pracovať až do sedemdesiatky, prípadne aj dlhšie?
Závan nádeje však prichádza z Ministerstva práce, kde pracujú na zavedení dôchodkového stropu. Znamená to snahu o opätovné určenie maximálneho veku, do ktorého musí človek pracovať, kým získa nárok na odchod do penzie. Tento strop však nebude platiť pre každého rovnako.
Dôchodkový strop predstavuje hornú hranicu dôchodkového veku, ktorú už nie je možné ďalej zvyšovať. Na Slovensku sa už raz dôchodkový strop zaviedol - v roku 2019. Vtedy platilo, že ženy s deťmi mali dôchodkový strop nižší ako muži. Neskôr sa však táto úprava zrušila.
Podľa portálu oPeniazoch Ministerstvo práce uvažuje nad tým, že by dôchodkový strop platil pre ľudí, ktorí odpracovali 40 rokov. Rezort práce si od tohto kroku sľubuje väčšiu spravodlivosť. Zavedenie stropu sa nebude týkať automaticky všetkých seniorov. Výhodu pocítia najmä tí, ktorí začali pracovať skoro a majú za sebou dlhé roky odvádzania odvodov. Konkrétne pôjde o ľudí, ktorí budú mať odpracovaných aspoň 40 rokov. Ministerstvo zároveň potvrdilo, že zohľadní aj náročnosť povolania.
Hoci návrh znie nádejne, strop nebude univerzálnym riešením. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku naviazané na priemernú dĺžku života zostane zachované pre väčšinu ľudí. Súčasne sa bude diskutovať aj o možnom zachovaní flexibilného odchodu do dôchodku. Ten už dnes umožňuje odchod o pár rokov skôr - avšak s trvalo kráteným dôchodkom.
Ak si začal pracovať skoro, máš za sebou stabilné zamestnanie a odpracuješ 40 rokov, budeš mať nárok odísť na dôchodok najneskôr v 64 rokoch - a bez znižovania dôchodku. Všetko však závisí od finálnej podoby zákona, ktorú rezort plánuje predstaviť v najbližších mesiacoch.
Koľko korún dostávate dôchodok
Na rozdiel od koaličných partnerov zo Smeru a SNS nepovažuje Most-Híd za správnu cestu stanoviť ústavným zákonom vekový strop pre odchod do dôchodku. Znamenalo by to totiž v budúcnosti vážne bremeno pre verejné financie, oznámil po sobotňajšom rokovaní Republikovej rady v Bratislave líder strany Béla Bugár. Zároveň však naznačil inú úpravu penzijného systému, ktorú chce Most-Híd v najbližšom čase iniciovať.
Pravda je, že drvivá väčšina občanov v aktívnom veku v súčasnosti nevie presný dátum svojho odchodu na odpočinok. Penzijný vek sa totiž v súčasnosti nad aktuálnu hranicu každoročne navyšuje o istý počet ďalších dní. Čiže, v termíne odchodu do starobného dôchodku dnes nemôžu mať jasno ani len tí, ktorí sa naň chystajú už na budúci rok.
„Každý však predsa má právo poznať dátum, kedy získa nárok na starobnú dávku, s dlhším časovým predstihom. Aby si prípadne mohol naplánovať isté aktivity, na ktoré v zamestnaní nie je čas. Aby mal mať šancu vedieť, kedy bude k dispozícii pri výchove vnúčat, pri opatrovaní rodičov,“ uvádza sa v článku.
V súčasnosti je odchodová hranica 62 rokov plus 139 dní. „Deň D“ teda presne poznajú len tohtoroční adepti na žiadosť o penzijnú dávku. Pre ďalšie roky sú prírastky zatiaľ veľkou neznámou.
Vypočítava sa každý rok ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života, akú 62-ročný človek strávi na dôchodku (hodnota spoločná pre mužov a ženy) v tzv. prvom a druhom referenčnom období a vynásobí sa číslom 365 (výsledok je v dňoch a zaokrúhľuje sa na celé číslo nadol). Prvé referenčné obdobie sa začína 7 a končí 3 roky pred daným rokom zvýšenia (napr. Určiť dátum odchodu s výhľadom na päť rokov súčasná zákonná úprava neumožňuje. Do exaktného vzorca totiž vstupujú parametre o strednom veku dožitia, ktoré sú len o tri roky staršie oproti roku, pre ktorý sa prírastok počíta. Teda pre výpočet prídavku v roku 2020 treba údaje z roku 2017 a podobne.
Podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu SAV nie je síce zámer Mostu-Híd zlý, no zároveň ani nemá hlbší zmysel. „Je to tak trochu búrka v pohári vody,“ mieni Páleník. Podľa neho ľudia v preddôchodkovom veku nepotrebujú vedieť termín odchodu „na deň“ presne. Páleník súhlasí, že nespornou výhodou súčasného modelu je absolútna apolitickosť, keďže prírastok k dôchodkovému veku je objektívne číslo a striedajúce sa politické garnitúry naň nemajú žiadny vplyv. „Ak by sa predlžovalo konštantne, počet pridávaných mesiacov by sa politickými zásahmi asi dal meniť ľahšie.
Za oveľa dôležitejšiu v úvahách o dôchodkovom veku - aj v súvislosti so súčasnými debatami o tom, či jeho horný limit má byť 64 alebo 65 rokov - však Páleník považuje celkovú zmenu uhla pohľadu na tento problém. Myslí si, že by sa mal skôr stanoviť akýsi „minimálny“ odchodový vek, ktorý by sa mal odvíjať od veku, ktorého je človek v priemere schopný dožiť sa v plnom zdraví. „Bola by tu pre štát motivácia skvalitňovať zdravotníctvo, aby sa minimálny vek neustále zvyšoval,“ uvažuje. Ak budú ľudia zdraví a výkonní, sami podľa Páleníka budú chcieť pracovať čo najdlhšie.
Automatickú úpravu dôchodkového veku zaviedla penzijná reforma prijatá za predchádzajúcej jednofarebnej vlády Roberta Fica v lete 2012. Na jej základe sa prírastky dôchodkového veku od roku 2017 každoročne počítajú vzorcom, ktorý zohľadňuje stále stúpajúci priemerný vek dožitia. Hneď v prvom roku účinnosti sa odchodový vek zvýšil z dovtedajších 62 rokov o 76 dní. Tento rok k nim pribudlo ďalších 63 dní. Navýšenie pre rok 2019 bude oficiálne známe až v októbri tohto roku, keď sa oznámi vyhláškou ministerstva práce.
Slovensko sa stále radí k európskym krajinám s najnižším dôchodkovým vekom, najmä muži patria k najmladším penzistom Európy. Podľa údajov ministerstva práce majú už dnes tri štáty EÚ (Bulharsko, Francúzsko a Nemecko) výhľadovo po roku 2020 stanovený vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Štyri štáty (Dánsko, Holandsko, Taliansko, Španielsko) počítajú po tomto termíne aj s ďalším zvyšovaním nad túto hranicu.
tags: #dochodkovy #strop #ucinnost