Stravné lístky a finančný príspevok na stravovanie: Všetko, čo potrebujete vedieť o nároku a povinnostiach

Stravné lístky, ľudovo nazývané „gastráče“, sú jedným z najrozšírenejších zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Okolo ich poskytovania však panuje množstvo nejasností. Tento článok objasňuje všetky dôležité informácie o nároku na stravné lístky, finančný príspevok na stravovanie a súvisiace povinnosti zamestnávateľov a práva zamestnancov.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu.

Navyše, každý zamestnávateľ má povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie nasledovnými spôsobmi:

• Vo vlastnom stravovacom zariadení.
• V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
• Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, t.j. predajom stravovacích poukážok (gastrolístkov).
• Poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak sa forma zabezpečenia stravovania stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Finančný príspevok vs. Stravné lístky

Od 1. januára 2023 musia zamestnávatelia aktívne umožniť svojim zamestnancom výber medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Táto možnosť voľby sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorým zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného zamestnávateľa.

Hoci niektorí ľudia uprednostňujú peniaze priamo na účte, iní zase považujú stravné lístky za praktickejšiu možnosť, lebo ich presne nasmerujú na nákup teplého obeda či potravín určených na prípravu jedla.

Výhody stravných lístkov:

• Zamestnanci sú motivovaní skutočne sa stravovať a využiť lístky na vhodné potraviny.
• Sú jednoduchšou formou stravovania pre zamestnávateľa v porovnaní s prevádzkovaním vlastnej jedálne.

Výhody finančného príspevku:

• Zamestnanec môže peniaze minúť podľa vlastného uváženia.
• Flexibilita pri výbere stravovania.

Nárok zamestnanca na stravovanie

Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

Zamestnanci v pracovnom pomere

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Ak vaša pracovná zmena (vrátane prestávky v práci) trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ vám môže (ale nemusí) zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší stravný lístok/finančný príspevok. Nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie, môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.

Príklad: Ak máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári a nárok na stravné

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov.

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Konatelia a spoločníci

Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Kedy nárok na stravovanie nevzniká?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom v nasledovných prípadoch:

• Zamestnanci, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). Za dni, kedy máte nárok na diéty, vám neprislúcha stravný lístok ani finančný príspevok od zamestnávateľa.
• Zamestnanci, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• Zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
• Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
• Počas dovolenky, PN, sviatkov - v tieto dni zamestnanec nevykonáva žiadnu prácu.

Vyplácanie stravného a zrážky

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer. Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. novembra 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Výška príspevku na stravovanie

Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla. Maximálny príspevok je stanovený na základe hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín.

Minimálne a maximálne príspevky

• Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €.
• Od 1.10.2023 do 31.8.2024 je maximálny príspevok v sume 4,29 eura (t. j. 55 % z hodnoty stravného 7,80 eura).
• Od 1.9.2024 je maximálny príspevok v sume 4,57 eura (t. j. 55 % z hodnoty stravného 8,30 eura).

Príspevok zo sociálneho fondu

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste

Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Nárok na stravné má zamestnanec, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.

Časové pásma a výška stravného (platné od 1.1.2024):

Krátenie stravného

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (raňajky, obed a večera).

Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.). Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie.

Miera krátenia stravného (z najvyššej sumy stravného nad 18 hodín, t.j. 17,40 €):

• Za bezplatne zabezpečené raňajky: o 25 % (4,35 €).
• Za bezplatne zabezpečený obed: o 40 % (6,96 €).
• Za bezplatne zabezpečenú večeru: o 35 % (6,09 €).

Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje. Zaokrúhľuje sa až vypočítané stravné, a to vždy na najbližší eurocent nahor. Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod).

Čo robiť v prípade pochybností?

Ak vám zamestnávateľ stravné lístky alebo finančný príspevok neponúkne, hoci by ste podľa zákona mali mať nárok, môžete sa obrátiť na príslušné inštitúcie, prípadne konzultovať postup so mzdovou účtárňou či odbormi, ak vo firme existujú.

Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Radí v oblasti pracovného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostredia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú.

tags: #pitne #listky #narok