Sociálna poisťovňa v tomto roku prepočíta dôchodok poistenkám narodeným v roku 1958 a 1959, ak vychovali jedno alebo dve deti a bol im priznaný predčasný starobný dôchodok pred 1. januárom 2020.
Poisťovňa tým reaguje na novelu zákona o sociálnom poistení účinnú od 1. januára tohto roka, ktorou sa zmenil dôchodkový vek niektorých poisteniek.
O nové určenie výšky dôchodku netreba žiadať. "Ak sa na poberateľku predčasného starobného dôchodku nové určenie sumy dôchodku vzťahuje, Sociálna poisťovňa rozhodne o novej výške dôchodku bez žiadosti v zákonom stanovenej lehote do 31. decembra 2020," uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Zvýšenie penzie poisťovňa doplatí spätne od 1. januára 2020.
Určovanie dôchodkového veku prostredníctvom tzv. dôchodkového automatu, teda podľa rastúcej priemernej strednej dĺžky života, sa od začiatku tohto roka zrušilo.
Vek odchodu do dôchodku sa pre všetkých ľudí stanovil priamo v prílohe zákona, a to podľa ročníka narodenia, pohlavia a počtu vychovaných detí.
Strop na dôchodkový vek na úrovni 64 rokov sa uplatňuje na mužov a bezdetné ženy, ktorí sa narodili v roku 1966 a neskôr. Mužom a bezdetným ženám sa tak bude dôchodkový vek zvyšovať do roku 2030.
Hranica penzijného veku 63,5 roka sa týka žien s jedným dieťaťom, ktoré sa narodili v roku 1964 a neskôr.
Limit na dôchodkový vek na úrovni 63 rokov sa vzťahuje na ženy s dvomi deťmi, narodené v roku 1961 a neskôr.
Strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roka sa týka žien s tromi a štyrmi vychovanými deťmi, ktoré sa narodili v roku 1962 a neskôr a žien s piatimi a viac deťmi, ktoré sa narodili v roku 1965 a neskôr.
V prílohe k zákonu je uvedený aj znížený dôchodkový vek pre mužov, ktorí vychovali deti, a to pre prípady, kedy nemožno výchovu týchto detí zohľadniť žene.
Novela zákona rieši aj situáciu žien, ktoré odišli do predčasnej penzie pred 1. januárom tohto roka a pri stanovení dôchodkového veku sa im nezohľadnila výchova dieťaťa.
V týchto prípadoch Sociálna poisťovňa sama z úradnej povinnosti nanovo určí dôchodkový vek týchto žien a zníži ho adekvátne počtu vychovaných detí.
Niektorí budúci penzisti uverili sľubom, že zavedenie dôchodkového stropu ich ochráni pred tým, aby, ako sa vyjadril predseda Smeru-SD Robert Fico, nezomierali ako 70-roční za pásom vo fabrike.
Po schválení stropu v ústavnom zákone pomaly prichádzajú na to, čo im štát zmenou pravidiel v skutočnosti dal.
Dôchodkový strop je nastavený tak, že muži budú mať nárok odísť na penziu vo veku 64 rokov.
Ženy budú môcť odchádzať ešte skôr ako v 64 rokoch, a to v závislosti od toho, koľko detí vychovali.
Majú právo na zníženie maximálneho dôchodkového veku:
- o šesť mesiacov vtedy, ak vychovali jedno dieťa,
- o 12 mesiacov, ak vychovali dve deti,
- a o 18 mesiacov, ak vychovali najmenej tri deti.
Viac detí ústavný zákon nezohľadňuje.
Mužov ani žien, ktorí odchádzajú do dôchodku teraz, sa strop ešte netýka. Majú totiž nárok odobrať sa na penziu skôr, než stanovuje strop.
Zákony sú nastavené tak, že sa vek odchodu do dôchodku na Slovensku postupne predlžuje, ale na ústavnú hranicu narazí až neskôr.
Prvé, koho sa strop dotkne, budú ženy s dvomi deťmi, ktoré sa narodili v roku 1960, a dnes majú 59 rokov. Pôjdu do penzie v 63 rokoch a to je o dva mesiace skôr ako by išli, keby nebol schválený dôchodkový strop.
Paradoxne, ženy s dvomi deťmi, ktoré sa narodili v rokoch 1958 a 1959, budú odchádzať do dôchodku v rovnomakej vekovej kategórii ako ich bezdetné rovesníčky, ktoré sa narodili v roku 1960.
Žena s dvomi deťmi narodená v roku 1958 bude mať dôchodkový vek 62 rokov a osem mesiacov a tá, ktorá sa narodila v roku 1959, ho dosiahne vo veku 62 rokov a desať mesiacov.
Dve z týchto žien, Magdaléna Murdziková z Michaloviec a Tatiana Bohušová z Považskej Bystrice rozbehli na internete petíciu.
Nespokojné ženy sa potom obrátili aj na ombudsmanku, ministerstvo práce a úrad vlády.
Žiadajú o urýchlenú a bezodkladnú nápravu.
Cítia sa voči iným ženám (narodeným v roku 1960 a mladším) ako aj starším diskriminované.
Myslia si, že filozofia dôchodkového stropu by sa mala týkať aj ich, hoci odchádzajú do penzie skôr.
A vďaka dvom vychovaným deťom by sa mal odpočítať rok aj im: „Zákon platí. Za každé dieťa pol roka. Dnes je strop 62 rokov a 8 mesiacov. Je to jednoduché. Zo zákona by sme mali ísť do dôchodku v 61 rokoch a 8 mesiacoch.“
Aby sme pochopili, prečo sa počet detí nezohľadňuje ženám v tejto vekovej kategórii, je dôležité popísať všetky zásadné zmeny v dôchodkovom veku.
V reforme Ľudovíta Kaníka sa od 1. januára 2004 postupne vyrovnával dôchodkový vek pre mužov a ženy. Jednotný dôchodkový vek bol stanovený na 62 rokov.
Ministerstvo sa rozhodlo riešiť veľké skoky pri dôchodku medzi jednotlivými ročníkmi žien a aj to, že pri niektorých ročníkoch žien sa nezohľadňuje výchova detí.
Len 1. júla začal platiť dôchodkový strop zakotvený do ústavného zákona a už ho treba opravovať.
Prvým problémom sú rozdiely pri odchode do dôchodku jednotlivých ročníkov žien, na ktoré sa od roku 2004 vzťahovalo postupné vyrovnávanie dôchodkového veku.
Poslednou úpravou od 1. januára 2019, ktorú presadila strana Most-Híd, sa zmenil spôsob určovania dôchodkového veku.
Minister práce Ľudovít Kaník od 1. januára 2004 zaviedol jednotný dôchodkový vek 62 rokov pre mužov aj ženy.
V roku 2012 však vláda Roberta Fica prijala zákon, ktorým sa zaviedla automatická úprava dôchodkového veku v závislosti od priemernej strednej dĺžky života v dôchodkovom veku.
Bola to dôležitá reforma pre trvalú udržateľnosť dôchodkového systému.
Jednotný dôchodkový vek 62 rokov sa tým začal predlžovať.
V roku 2017 o 76 dní, takže do penzie išiel človek, keď dosiahol 62 rokov a 76 dní.
V roku 2018 bol dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní.
V januári 2019 prišla ďalšia zmena.
Keďže výpočet dôchodkového veku na roky a dni bol nepraktický a človek nevedel, kedy vlastne ide do penzie, začal sa dôchodkový vek určovať v rokoch a mesiacoch.
Dnes je už známy päť rokov vopred.
Do Ústavy SR sa dostala formulácia, že vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov.
V parlamente je už v súčasnosti novela zákona o sociálnom poistení, ktorá definuje podmienky výchovy dieťaťa.
Dôchodkový vek na rok 2019 (62 rokov a 6 mesiacov) sa netýka niektorých žien, ktoré sa narodili po 1. januári 1957.
Tým sa totiž dôchodkový vek znižuje podľa počtu vychovaných detí.
Podobne sa podľa platného zákona o sociálnom poistení znižuje dôchodkový vek aj tým poistencom, ktorí pracovali v I. pracovnej kategórii alebo v I. a II. pracovnej kategórii.
Keďže zároveň platí automat prijatý za vlády R. Fica v roku 2012, pri ďalších ročníkoch, 1958 a 1959, sa vek odchodu do dôchodku postupne zvyšuje až do dosiahnutia samotného stropu 64 rokov.
Matky týchto ročníkov (napríklad s dvomi deťmi) sú však oproti mladším, ktorých sa už týka dôchodkový strop, ale aj oproti starším ročníkom (tzv. Kaníkove ženy) znevýhodnené.
„Strop sa prvýkrát dotkne až tých žien, ktoré sú narodené v roku 1960 a vychovali dve, tri alebo viac detí.
Dôchodkový strop teda narazil na Kaníkovu dôchodkovú reformu.
Druhým problémom dôchodkového stropu je to, že sa dostal do kolízie s automatom postupne predlžujúcim dôchodkový vek.
„Práve v druhom čítaní máme s poslancami NR SR ambíciu vyriešiť aj skoky pri dôchodkovom veku matiek s dvomi deťmi, ktoré sa narodili v rokoch 1958, 1959 a 1960, a zohľadňovanie výchovy detí pri dotknutých ročníkoch,“ informoval Denník N Michal Stuška z ministerstva práce.
O podrobnostiach návrhu ministerstvo neinformovalo.
Debata - Le Penová nazýva dôchodkovú reformu „neznesiteľnou nespravodlivosťou“ • FRANCE 24 English
