Komorový príspevok zamestnávateľa: Komplexný pohľad na povinnosti a benefity

Komorový príspevok zamestnávateľa predstavuje dôležitú oblasť pracovného práva. Tento článok sa zameriava na povinnosti zamestnávateľa v kontexte komorového príspevku a s ním súvisiace benefity.

Štát je právna inštitúcia, ktorá určuje podmienky spoločnosti a života v nej. Pracovné právo je samostatným právnym odvetvím právneho poriadku Slovenskej republiky. Nesúvisí len so samotnou prácou, ale aj so vzťahmi medzi ľuďmi týkajúcimi sa pracovnej činnosti.

Cieľom je vylúčiť alebo minimalizovať negatívne činitele pracovného procesu na zdravie zamestnanca. Túto oblasť upravuje Zákonník práce, Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zákon o ochrane zdravia ľudí, Zákon o ochrane nefajčiarov a ďalšie.

Vznik a zánik pracovného pomeru

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ako sú:

• Druh práce
• Miesto výkonu práce
• Deň nástupu do práce
• Mzdové podmienky

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Skončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu skončí uplynutím dohodnutej doby.

Výpoveď

Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnanec aj zamestnávateľ. Musí byť písomná a doručená. Zamestnávateľ môže dať výpoveď, ak:

• sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje.
• sa zamestnanec stane nadbytočným.
• zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
• zamestnanec nespĺňa predpoklady a požiadavky na prácu.
• zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy.
• sú u zamestnanca dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, alebo ide o porušenie pracovnej disciplíny.

Dohoda

Pracovný pomer sa končí dohodnutým dňom, dohoda musí byť písomná.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak:

• zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.
• zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Skončenie v skúšobnej dobe

Zamestnanec aj zamestnávateľ môžu skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomne, z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Odmeňovanie a benefity pre zamestnancov

Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi odmena, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ. Odmena za prácu je širší pojem ako mzda a môže zahŕňať napríklad podiely na zisku, odstupné a podobne. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Naturálna mzda sa poskytuje len výnimočne, a aj to spravidla len popri peňažnom plnení, len so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých.

Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Dovolenka

Rozlišujeme tri druhy dovoleniek:

1. Dovolenku za kalendárny rok
2. Dovolenku za odpracované dni
3. Dodatkovú dovolenku

Podmienkou pre vznik nároku na dovolenku je odpracovanie 60 dní v kalendárnom roku. Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Najmenej 5 týždňov dovolenky má nárok každý zamestnanec, ktorý odpracoval 15 rokov.

Za každý neospravedlnene zameškaný pracovný deň môže zamestnávateľ skrátiť dovolenku o 1 až 2 dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Pri krátení dovolenky sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému v dĺžke dvoch týždňov.

Právo na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci

Právo na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci vyplýva zo samotnej Ústavy. Povinnosti zamestnávateľa sú sústavne zaisťovať BOZ (bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci), vykonávať potrebné opatrenia a zlepšovať úroveň ochrany práce. Zamestnanec má právo na zaistenie BOZ a právo na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného pomeru. Kontrolu vykonáva odborový orgán, inšpekcia práce a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Príspevky na stravovanie

V prípade, ak zamestnanec vo svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny a zároveň zamestnávateľ nezabezpečí stravovanie vo vlastnom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je tento povinný v zmysle Zákonníka práce zamestnancovi umožniť výber medzi poskytnutím stravovacej poukážky alebo finančného príspevku na stravu.

Zákonník práce určuje maximálnu a minimálnu výšku príspevku na stravovanie, ktorým zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnanca. Zamestnávateľ má povinnosť prispieť zamestnancovi na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 -12 hodín, ktoré je od 01.06.2023 podľa opatrenia ministerstva 7,30€.

Od 1.1.2022: „Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa odseku 6, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.“

Zákon explicitne nehovorí, ako to má zamestnávateľ urobiť. Z praxe personalistov a zo školení účtovných a daňových poradcov však vyplýva, že zamestnávateľ by mal mať v internej smernici uvedené, ako chce, aby výber prebiehal. Napríklad v internej smernici k stravnému môže byť uvedené, že zamestnanec môže svoj záujem o formu príspevku na stravovanie nahlásiť vždy do 15. dňa v mesiaci.

Pri finančnom príspevku na stravovanie - príspevok zamestnávateľa nad 2,81 € podlieha daniam a odvodom ako pri zamestnancovi, tak aj pri zamestnávateľovi, pretože je to príjem navyše. Pri stravenkách suma straveniek nad 5,10 € pre stravníka/zamestnanca daniam a odvodom nepodlieha. Daňová a odvodová nerovnosť sa preto týka len tých, ktorí majú dnes príspevky na stravu vyššie ako 5,10 €.

Ak sa zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky rozhodne prispievať zamestnancom na stravu nad Zákonníkom práce stanovený rámec, má možnosť poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu vytvoreného podľa zákona o sociálnom fonde (ďalej len „zákon o SF“). Príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu je pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.

Príspevok pre konateľov a spoločníkov

Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods. 9 písm. c). V prípade rozšírenia okruhu osôb o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Vzdelávanie zamestnancov

Vzdelávanie zamestnancov nad zákonom stanovený rozsah je jedným z najdôležitejších benefitov, ktoré vie zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom, nakoľko zvyšovaním vedomostí stúpa odborná hodnota zamestnanca, ktorá je prospešná pre samotného zamestnanca ako aj zamestnávateľa.

Suma vynaložená na vzdelávanie zamestnanca, v prípade, ak súvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa, je v zmysle ZDP daňovým výdavkom zamestnávateľa. V prípade, ak by sa jednalo o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, ZDP vyžaduje splnenie zákonnej podmienky trvania pracovného, služobného alebo štátnozamestnaneckého pomeru u tohto zamestnávateľa nepretržite aspoň 24 mesiacov. Suma prijatá zamestnancom od zamestnávateľa na vzdelávanie tohto nijako daňovo nezaťažuje, nakoľko takýto príjem je oslobodený od dane z príjmu a rovnako aj od odvodov.

V rámci projektu NESTRAŤ PRÁCU - VZDELÁVAJ SA poskytuje Úrad práce financované vzdelávanie, ktoré je určené pre zamestnancov firiem - pre fyzické osoby, záujemcov o zamestnanie (nie uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú vedení ako nezamestnaní), ktorí pociťujú popri svojom súčasnom zamestnaní potrebu sa ďalej vzdelávať a dokvalifikovať v určitej oblasti. V prípade schválenia žiadosti má zamestnanec nárok na úhradu ním vybraného kurzu až do výšky 1.800 EUR. Vzhľadom k tomu, že národný projekt končí 16.10.2023, k uvedenému dátumu má zamestnanec povinnosť ukončiť aj financované vzdelávanie, a teda je potrebné, aby bol kurz k uvedenému dátumu ukončený. Celý projekt je realizovaný úradmi práce po celom Slovensku a jeho financovanie je zabezpečené prostredníctvom štrukturálnych a investičných fondov EÚ, t.j. zamestnávateľovi a ani zamestnancovi žiaden náklad ani daňové, či odvodové zaťaženie nevznikne.

Príspevok na rekreáciu zamestnanca

V roku 2019 zavedením novely Zákonníka práce pribudla povinnosť pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov, vyplatiť príspevok na rekreáciu zamestnancovi, za predpokladu, že pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trvá najmenej 24 mesiacov. Zamestnávateľ je povinný na žiadosť zamestnanca uhradiť príspevok na rekreáciu v sume 55% oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok.

Možnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu je ale podľa zákona možné rozšíriť aj na menších zamestnávateľov. Takýto príspevok je pre zamestnávateľa výdavkom, ktorý si môže dať do nákladov a pre zamestnanca je takýto príjem príjmom oslobodeným od dane a odvodov.

Príspevok na hodnotu nealkoholických nápojov

Zabezpečenie pitného režimu formou rôznych balených vôd, káv, čajov a sladených nápojov zo strany zamestnávateľa je považované za absolútnu samozrejmosť. Nákup nealkoholických nápojov z hľadiska daňovej uznateľnosti výdavku sa líši v závislosti od zákonnej povinnosti zamestnávateľa s ohľadom na rôzne pracovné podmienky zamestnancov.

Za zabezpečenie pitného režimu sa považuje zabezpečenie prístupu k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na pracovisku. Vyhláška MZ SR ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi zabezpečiť zamestnancom pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom pitný režim. Pri záťaži teplom zabezpečí zamestnávateľ na svoje náklady minerálne nápoje, ktoré doplnia tekutiny a minerálne látky. V prípade záťaže chladom zabezpečuje zamestnávateľ na svoje náklady nápoje, ktorým sa dopĺňa strata tepla v organizme.

V prípade zamestnanca pracujúceho v administratívnych priestoroch je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi prístup k pitnej vode a preto všetky náklady vynaložené na nápoje poskytnuté nad zákonom ustanovenú povinnosť sa bežne nebudú považovať za daňové výdavky, nakoľko ich poskytovanie presahuje zákonom ustanovenú povinnosť. Pre zamestnanca je poskytovanie nápojov na rámec zákonných povinností nepeňažným príjmom, ktorý je však v prípade, ak sa poskytuje na spotrebu na pracovisku oslobodený od dane z príjmov.

V prípade zamestnancov pracujúcich napr. na vonkajšej stavbe v teplých mesiacoch, je zamestnávateľ povinný poskytnúť v zmysle Vyhlášky MZ SR nápoje navyše a preto tento výdavok vo väčšine prípadov môže byť daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia

Poskytnutie benefitu pre zamestnanca vo forme použitia rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi sa rozumie použitie zariadenia zamestnávateľa, ktoré je v jeho vlastníctve, prípadne sa môže jednať o zariadenie, ktoré má zamestnávateľ v prenájme.

Poskytnutie takýchto benefitov bude nepeňažným príjmom zamestnanca oslobodeným od dane. Pri splnení podmienky, že použitie uvedených zariadení je vo vlastníctve zamestnávateľa, prípadne ho má zamestnávateľ v prenájme, sú výdavky na prevádzku takýchto zariadení daňovým výdavkom zamestnávateľa avšak len do výšky prijatej odplaty za ich poskytnutie. Takýmto benefitom môže byť aj poskytovanie služieb firemnej škôlky zamestnávateľa pre svojich zamestnancov.

Príspevok zo sociálneho fondu - sociálna výpomoc

Sociálny fond je tvorený finančnými prostriedkami, ktoré sa používajú za účelom realizácie podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. V zmysle zákona o SF je povinný každý zamestnávateľ so sídlom na území SR tvoriť sociálny fond.

Prostredníctvom sociálneho fondu môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi príspevok na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce,
• dopravu do zamestnania a späť,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily ako aj rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
• zdravotnú starostlivosť,
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
• doplnkové dôchodkové sporenie, s výnimkou doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť,
• servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ako aj ďalšie realizácie sociálne politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevok je možné okrem zamestnanca poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca, ako aj bývalým zamestnancom, ktorí sú poberatelia dôchodku.

V zmysle zákona o SF sa sociálny fond tvorí ako úhrn povinného prídelu, ďalšieho prídelu a ďalších zdrojov. Pre zamestnávateľa je tvorba sociálneho fondu daňovým výdavkom, avšak maximálne do výšky povinného prídelu v zmysle zákona o SF.

Pre zamestnanca je oslobodeným príjmom od dane napríklad poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku, ako aj poskytnutie príspevku na stravovanie zamestnancov za predpokladu, že sa príspevok zo sociálneho fondu poskytuje nad zákonom stanovený rozsah.

Zabezpečenie dopravy zamestnancov do zamestnania

Zamestnávateľ má možnosť za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť poskytnúť zamestnancovi nepeňažné plnenie v úhrnnej sume najviac 60 EUR mesačne, ktoré je oslobodené od dani z príjmov, za splnenia podmienky, že doprava zamestnanca na miesto výkonu práce nie je verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlo pre 10 a viac osôb okrem trolejbusov a elektrobusov.

Zabezpečenie ubytovania pre zamestnanca

Hodnotným benefitom pre zamestnancov s trvalým pobytom mimo Bratislavy bude určite možnosť zabezpečenia ubytovania zo strany zamestnávateľa.

Za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi nepeňažné plnenie v sume najviac 100 € mesačne a pri trvaní pracovného pomeru aspoň 24 mesiacov v sume 350 € mesačne a toto nepeňažné plnenie je pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov. Pre zamestnanca môže byť takáto dohoda so zamestnávateľom zaujímavým riešením napríklad v tom prípade, ak by si zamestnanec v každom prípade byt prenajímal a nájomné by platil z čistej mzdy.

tags: #komorovy #prispevok #zamestnavatela