Paliatívna a hospicová starostlivosť sú témy, ktoré sa čoraz častejšie objavujú v médiách a stávajú sa aktuálnou témou vyžadujúcou si pozornosť a diskusiu. Tento článok sa zameriava na právny rámec a realitu paliatívnej a hospicovej starostlivosti na Slovensku.
Historický kontext a rozvoj hospicovej starostlivosti
Prvé aktivity v oblasti hospicovej starostlivosti na Slovensku viedli k zriadeniu prvého hospicu v Bardejovskej Novej Vsi. Občianske združenie "HOSPICE" a Dom sv. Martina boli dôležitými subjektmi, ktoré sa podieľali na rozvoji hospicovej starostlivosti. V Bratislave sa tejto problematike venovala MUDr. Scheidová a ďalší zdravotníci.
Legislatívny rámec a novely zákona
Novela zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, bola predložená na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021. Dlhodobá starostlivosť je aj súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR schváleného Európskou komisiou v roku 2021, a to najmä komponentu 132. Jedným z míľnikov tohto komponentu je vypracovanie nového legislatívneho rámca pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť.
Cieľ právnej úpravy
Cieľom právnej úpravy z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorú schválili poslanci NR SR, je dosiahnuť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej paliatívnej zdravotnej starostlivosti. Pôjde o starostlivosť nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v domácom alebo inom prirodzenom prostredí. Novela zákona je o to naliehavejšia, pretože v súčasnosti je na Slovensku nedostatok zdravotníckych zariadení poskytujúcich dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť, v dôsledku čoho sa táto starostlivosť stáva nedostupnou pre osoby, ktoré sú na jej poskytovanie odkázané.
Definície a rozsah starostlivosti
Pre dosiahnutie tohto stavu je súčasťou návrhu zákona zadefinovanie pojmu dlhodobá starostlivosť, zadefinovanie pojmu paliatívna zdravotná starostlivosť a zadefinovanie rozsahu údajov potrebných pre monitoring dostupnosti a vyhodnotenia kvality a efektívnosti tejto starostlivosti. Predmetom návrhu zákona je zadefinovanie pojmu dlhodobá zdravotná starostlivosť a jej jednotlivých foriem, paliatívnej zdravotnej starostlivosti, vrátane úpravy zmluvných a úhradových mechanizmov tejto zdravotnej starostlivosti a zadefinovanie rozsahu údajov potrebných pre monitoring dostupnosti, kvality a efektívnosti tejto starostlivosti. Týmto návrhom zákona sa činnosť zariadení sociálnej pomoci dopĺňa o ošetrovateľskú starostlivosť ako následnú zdravotnú starostlivosť a o dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť. Návrh zákona definuje aj právo osoby, ktorej je poskytovaná zdravotná starostlivosť, na poskytovanie sociálnej pomoci a duchovnej služby.
Dlhodobá zdravotná starostlivosť
Dlhodobá zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe s obmedzenou funkčnosťou, ktorej bola určená choroba, pre ktorú jej bola poskytnutá akútna zdravotná starostlivosť alebo neodkladná starostlivosť alebo pre ktorú možno očakávať, že si bude vyžadovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Dlhodobá zdravotná starostlivosť sa poskytuje s cieľom zlepšenia kvality života, predĺženia života, podporovania samostatnosti osoby v oblasti sebestačnosti a umožnenia osobe zotrvať podľa možností čo najdlhšie v jej domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí. Obmedzenie funkčnosti a potreba ošetrovateľskej starostlivosti sú piliere pre definovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Dlhodobá zdravotná starostlivosť sa poskytuje v zariadeniach následnej starostlivosti (v súčasnosti označovanej ako LDCH, ODCH, FBLR...), na ošetrovacích lôžkach v ústavných zdravotníckych zariadeniach (domoch ošetrovateľskej starostlivosti), ako aj v prirodzenom prostredí.
Oprávnenou osobou pre účely dlhodobej starostlivosti sa považuje osoba, ktorej už bola diagnostikovaná choroba (úraz, choroba, chronická choroba, viacero súbežných navzájom sa podmieňujúcich chorôb s nepriaznivou prognózou alebo funkčná porucha vrodená alebo získaná), tzv. základná diagnóza a ktorej na túto základnú diagnózu už bola poskytnutá akútna alebo neodkladná zdravotná starostlivosť a došlo k stabilizácii jej zdravotného stavu. Primárnym cieľom dlhodobej zdravotnej starostlivosti je udržanie alebo zlepšenie kvality života, samostatnosti, bezpečnosti a autonómie osoby s potrebou dlhodobej zdravotnej starostlivosti a ak to zdravotný stav osoby umožňuje, zotrvať pri poskytovaní tejto starostlivosti čo najdlhšie v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom je táto osoba umiestnená.
Následná zdravotná starostlivosť
Následná zdravotná starostlivosť je taká dlhodobá zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe spravidla po poskytnutí akútnej zdravotnej starostlivosti alebo neodkladnej starostlivosti, s cieľom maximálneho možného obnovenia kognitívnych, telesných, zmyslových a duševných funkcií osoby odstránením vzniknutých funkčných porúch alebo náhradou niektorej funkcie jej organizmu alebo zmiernením prejavov a dôsledkov jej choroby. Následná zdravotná starostlivosť sa poskytuje osobe v prípadoch, keď je to potrebné v záujme dokončenia liečebného procesu na zmiernenie prejavov jej choroby alebo zlepšenia jej zdravotného stavu. Poskytovaním následnej zdravotnej starostlivosti sa zároveň vytvára časový priestor pre rodinných príslušníkov osoby, ktorej sa táto starostlivosť poskytuje, pripraviť sa na jej príchod do domáceho prostredia, resp. do iného prirodzeného prostredia. Hlavným cieľom je zabezpečiť sebestačnosť osoby v aktivitách denného života alebo zadefinovať limitáciu rehabilitačného potenciálu.
Paliatívna zdravotná starostlivosť
Slovo paliatívny pochádza z latinského „palium“, čo znamená plášť, prikrývku. Vo voľnom preklade predstavuje stav, že keď nemôžeme ranu vyliečiť, tak ju aspoň prikryjeme, aby trpiacemu bolo teplo, netrápili ho bolesti a aby mal pocit našej účasti na jeho utrpení. Paliatívna starostlivosť sa zameriava hlavne na úľavu chorým pacientom od bolesti a zabezpečenie čo najlepšej kvality života. Paliatívna medicína je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou, nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s obmedzeným časom prežívania.
Princípy paliatívnej medicíny podľa WHO:
- Zdravotná starostlivosť poskytovaná lekárom (diagnostika a liečba)
- Ošetrovateľská starostlivosť
- Rehabilitácia
- Psychologická starostlivosť
- Liečebno-pedagogická starostlivosť (u detí)
- Duchovná starostlivosť
- Sociálne poradenstvo
Dôležitý je medicínsky aspekt paliatívnej starostlivosti, ktorý poskytuje úľavu medikamentóznymi prostriedkami pri bolestiach, vracaní, dýchavici a na konci života paliatívnou sedatívnou liečbou.
Rozdiel medzi paliatívnou a hospicovou starostlivosťou
Široká verejnosť musí pochopiť základné rozdiely medzi paliatívnou a hospicovou starostlivosťou. Paliatívna starostlivosť je celková liečba jedincov, u ktorých ochorenie nereaguje na klasickú kuratívnu starostlivosť. Podľa Fabuša má paliatívna starostlivosť tri formy:
- Kontinuálnu (v predterminálnom štádiu)
- Terminálnu (v terminálnom štádiu, ktorá môže prejsť do hospicovej)
- Hospicovú (vykonávanú len v terminálnom štádiu na žiadosť chorého)
Hospicová starostlivosť je filozofia s programom definovanej starostlivosti zameraná na nevyliečiteľne chorých v štádiu zomierania a na ich rodiny, aj po smrti pacienta. Hospic je zakotvený v zákone č. 80/2000 Z. z. ako zdravotnícke zariadenie.
Formy paliatívnej starostlivosti
Ambulantná zdravotná starostlivosť v odbore paliatívna medicína prebieha v podobe domácej starostlivosti, ktorú vykonáva mobilný hospic. Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú hospice ako samostatné zdravotnícke zariadenia alebo oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach.
Financovanie hospicovej a paliatívnej starostlivosti
Financovanie hospicovej starostlivosti sa vykonáva na priame platby klientov a na zdravotné odbory VÚC. Neštátne hospice môžu využiť literu zákona č. 195/1998 Z. z. S cieľom zabezpečenia poskytovania dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je úhrada za túto starostlivosť zadefinovaná v cenovom opatrení formou pevných cien pre jednotlivých PZS hradených z verejného zdravotného poistenia, a to výlučne len po dobu dvojročného obdobia zberu údajov nevyhnutne potrebných na monitorovanie dostupnosti a vyhodnotenie kvality a efektívnosti tejto starostlivosti.
Ministerstvo zdravotníctva predpokladá, že v rámci dvojročného obdobia budú získané dostatočné a relevantné údaje o dostupnosti ošetrovateľskej starostlivosti v rámci dlhodobej zdravotnej starostlivosti, na základe ktorých bude vyhodnotená kvalita tejto starostlivosti a následne upravený spôsob jej financovania bez potreby regulácie zo strany ministerstva. Je vo verejnom záujme, aby úhrady za poskytovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti zabezpečovali primerané krytie ekonomicky oprávnených nákladov týchto poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s uvedenými zmenami tak, aby mohli plniť svoju funkciu v požadovanej kvalite a na adekvátnej úrovni.
Zlepšenie kvality a koordinácie starostlivosti
Pre zvýšenie kvality a lepšej koordinácie zdravotnej starostlivosti a predchádzaniu opakovaných hospitalizácií sa ustanovuje povinnosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí majú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, zbierať zákonom určené údaje o poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti v rámci dlhodobej zdravotnej starostlivosti a tieto predkladať zdravotnej poisťovni a následne povinnosť zdravotnej poisťovne tieto údaje v anonymizovanej podobe predkladať Ministerstvu zdravotníctva SR. Vytvorením podporného tímu sa zabezpečí doteraz chýbajúce prepojenie a koordinácia zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb a posilní sa ich poskytovanie na komunitnej úrovni. Podporný tím je pomocným orgánom ošetrujúceho lekára v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Úlohou podporného tímu je zabezpečiť osobe, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje, najmä psychologickú podporu, sociálnu pomoc, poradenstvo. Predkladaný návrh zákona sleduje primárny cieľ: aby osoba, ktorá má zdravotné problémy dlhodobého charakteru, mohla byť čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí.
Demografický vývoj a potreba zmien
Starnutie obyvateľstva je dlhodobým globálnym trendom a Slovenská republika je súčasťou tohto demografického vývoja už niekoľko rokov. Podľa prognóz Eurostatu bude Slovensko starnúť najintenzívnejšie zo všetkých krajín Európskej únie. Táto situácia si vyžaduje osobitné programy zamerané na podporu sociálnej integrácie ľudí vo vyššom veku a na zvyšovanie povedomia o potrebách tejto generácie. Komisia dlhodobo vníma závažné nedostatky v oblasti zabezpečenia všeobecnej dostupnosti a primeranej kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti, najmä v prípade osôb zo zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva. Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta.
tags: #paliativna #a #hospicova #starostlivost #zakon