Poberanie dôchodku z iného členského štátu Európskej únie, ako je napríklad Česká republika, prináša so sebou špecifické pravidlá a postupy, ktoré je dôležité poznať. Pre rezidentov Slovenskej republiky (SR) to znamená nielen informovanosť o zdaňovaní príjmov, ale aj o notifikácii týchto dôchodkov Sociálnej poisťovni a možnostiach uplatnenia zliav či iných príspevkov.
Zdaňovanie príjmov z cudziny pre rezidentov SR
Daňovým rezidentom SR je fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR, ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.
Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi (napr. ak má trvalý pobyt v SR a na území Českej republiky sa dlhodobo zdržiava, môže byť podľa legislatívy obidvoch štátov považovaný za rezidenta SR aj za rezidenta Českej republiky), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť uplatnením rozhraničovacích kritérií, ako je stály byt (trvalo dostupné bývanie) a stredisko životných záujmov (bližšie osobné a hospodárske vzťahy).
Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia) riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).
Príjmy zo závislej činnosti
Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania (§ 5 zákona o dani z príjmov) vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. V prípade vykonávania zamestnania v zmluvnom štáte je potrebné riadiť sa tiež príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov.
Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja). Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.
Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň.
Príjmy z prenájmu a predaja nehnuteľnosti
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.
Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti, resp. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Pri skúmaní tejto podmienky je nevyhnutné zohľadniť spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti. V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.
Príjmy umelcov a športovcov
Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca [§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] alebo športovca [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov], ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.
Úrokové príjmy a dividendy
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy (§ 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov) zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.
V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Dividendy".
Oznámenie o poberaní dôchodku z cudziny Sociálnej poisťovni
Elektronická služba umožňuje poberateľom dôchodku oznámiť Sociálnej poisťovni dôchodky vyplácané z cudziny na účely určenia sumy 13. dôchodku. V roku 2024 v tejto súvislosti nie je potrebné oznámiť Sociálnej poisťovni dôchodky vyplácané z cudziny. Výnimkou je situácia, ak vám bol dôchodok z cudziny priznaný spätne do 30. novembra 2023 - vtedy je potrebné Sociálnej poisťovni oznámiť sumu dôchodku z cudziny.
Údaje o dôchodku z cudziny zapíšte do e-formulára a elektronicky odošlite Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa poskytne potrebnú súčinnosť s vyplnením e-formulára, ako aj s jeho odoslaním.
Žiadosť o starobný dôchodok
Nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu si po splnení zákonných podmienok uplatníte podaním písomnej žiadosti v Sociálnej poisťovni. Žiadosť o priznanie starobného dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne príslušná podľa vášho miesta trvalého pobytu. Ak sa prechodne zdržiavate mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie ste schopní podať žiadosť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, žiadosť môže spísať pobočka príslušná podľa miesta vášho prechodného pobytu.
Po priznaní nároku sa dôchodky vyplácajú v hotovosti alebo na účet v banke. Pokiaľ sa nežiada o iný spôsob výplaty dôchodku, je potrebné požiadať o zriadenie účtu na výplatu dôchodku v banke, s ktorou Sociálna poisťovňa uzatvorila zmluvu na bezhotovostné poukazovanie dávok na účet.
Dôchodky v zahraničí v Spojenom kráľovstve: Čo by mali expati vedieť o daniach v zahraničí
Zľavy na cestovnom pre poberateľov dôchodkov
100 % zľava z cestovného je tu aj pre poberateľov dôchodkov do 62 rokov. Poberatelia dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj poberatelia sociálneho výsluhového dôchodku a sociálneho dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. majú na ňu nárok.
Pre registráciu je potrebná fotografia s rozmermi 2x3 cm (aktuálna a nepoužitá, zodpovedajúca súčasnej podobe žiadateľa, farebná/čiernobiela, dostatočne jasná a zreteľná, pričom osoba musí byť identifikovateľná, vyobrazená z čelného pohľadu, bez pokrývky hlavy a bez pozadia). V prípade poberateľov dôchodkov vyplácaných verejnou inštitúciou členského štátu EÚ je potrebné potvrdenie z tejto inštitúcie nie staršie ako 30 dní a jeho úradný preklad do slovenského jazyka.
Koordinácia dôchodkových systémov v EÚ
Vek odchodu do dôchodku sa v jednotlivých krajinách líši. V EÚ neexistuje jednotný európsky dôchodok. Nárok na dôchodok získate v každej krajine, v ktorej ste boli poistení aspoň jeden rok. Každá krajina, v ktorej ste pracovali, vám bude vyplácať samostatný dôchodok, keď dosiahnete dôchodkový vek platný v danej krajine. Preto je dôležité, aby ste poznali príslušné pravidlá vo všetkých krajinách, v ktorých ste pracovali.
Ak ste pracovali v rôznych krajinách EÚ, vaše dôchodkové obdobia sa sčítajú. To znamená, že aj keď ste v jednej krajine pracovali kratšie, ako je požadované pre nárok na dôchodok, vaše obdobia z iných krajín sa započítajú. Napríklad, ak Tom pracoval 4 roky v Nemecku a 32 rokov v Portugalsku, nemusí stratiť nárok na dôchodok v Nemecku, keďže tam pracoval len 4 roky. Tieto 4 roky sa započítajú k 32 rokom v Portugalsku.
Pravidlá sa takisto uplatňujú na výpočet invalidných a pozostalostných dôchodkov. Ak žiadate o invalidný dôchodok alebo o dávku v práceneschopnosti, každá krajina, v ktorej ste pracovali, môže trvať na samostatnom preskúmaní a dospieť k odlišnému rozhodnutiu ako ostatné krajiny.
Prenosný dokument S1 pre zdravotnú starostlivosť
S prenosným dokumentom S1 alebo tiež nárokovým dokladom má poistenec nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte poistenia, ako aj v štáte bydliska. Prenosný dokument S1 vydáva príslušná inštitúcia - zdravotná poisťovňa, v ktorej je dotknutá osoba zdravotne poistená. Dokument vydáva osobe, ktorá má bydlisko v inej krajine. Tento dokument je vydávaný bezplatne (v niektorých štátoch je potrebné hradiť zvýšené poistné, napr. v Belgicku).
Bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a kde sa nachádza zvyčajné centrum jej záujmov - rodinných, sociálnych a finančných. Zdravotné poisťovne majú právo šetriť bydlisko dotknutých osôb napr. vyžiadaním dokladov potvrdzujúcich registráciu pobytu a formu bývania. Žiadajúca osoba by mala vedieť preukázať, ako často sa vracia do štátu bydliska, rodinnú situáciu - v ktorom štáte navštevujú deti školu, v ktorom štáte je zamestnaný/á manžel/manželka a pod.
Trvalý pobyt automaticky neznamená bydlisko. Osoba môže mať bydlisko v inom členskom štáte aj v prípade, ak má trvalý pobyt v SR. Akonáhle si však takáto osoba presunie bydlisko zo SR do iného členského štátu, v prípade, že nie je v SR zamestnaná, nevykonáva SZČO, nepoberá slovenský dôchodok, alebo nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom osoby poistenej v SR, podlieha táto osoba právnym predpisom členského štátu bydliska, a to bez ohľadu na fakt, že v SR má táto osoba trvalý pobyt. To znamená, že táto osoba nie je verejne zdravotne poistená v SR.
Prenosný dokument S1 môže byť vydaný aj vo forme papierového formulára E106, E109, E120, alebo E121, prípadne elektronického SEDu (štruktúrovaný elektronický dokument) S072, tieto dokumenty označujeme tiež ako nárokové doklady. V prípade, že zdravotná poisťovňa vystaví niektorý z vyššie uvedených typov dokladov, tento je následne doručený tzv. inštitúcii miesta bydliska. Zdravotná poisťovňa v štáte bydliska tiež môže, na základe žiadosti dotknutej osoby, požiadať o vydanie nárokového dokladu priamo príslušnú zdravotnú poisťovňu, nepreberá však zodpovednosť za jej kladné a rýchle vybavenie.