Rozvod je pre každú rodinu náročná situácia, najmä ak sú v nej deti. Jedným z najdôležitejších aspektov rozvodového konania je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Čo však robiť, ak otec dieťaťa nejaví záujem o starostlivosť a výchovu, prípadne sa im vyhýba? Aké má matka možnosti a ako môže zabezpečiť pre svoje dieťa čo najlepšie podmienky?
Tento článok sa zameriava na túto problematiku a poskytuje komplexný pohľad na práva a povinnosti rodičov, ako aj na možnosti riešenia situácií, keď otec nechce preberať zodpovednosť za svoje dieťa.
Úvod do problematiky rodičovskej zodpovednosti
Rodičovské práva a povinnosti sú zakotvené v Zákone o rodine (č. 36/2005 Z. z.). Podľa tohto zákona majú obaja rodičia rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu, bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo žijú v spoločnej domácnosti. To znamená, že obaja rodičia sú zodpovední za výchovu, starostlivosť, výživu a ochranu dieťaťa.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.
V prípade rozvodu alebo rozchodu rodičov je potrebné upraviť výkon týchto práv a povinností na čas po rozvode. Súd v rozhodnutí o rozvode určí, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak ste spísali dohodu o výživnom na maloletého, túto je potrebné dať na schválenie na súd, resp. spísať novú dohodu vo výživnom vzhľadom na výdavky na maloletého a túto dať na schválenie na súd, inak je právne nevykonateľná.
Trvalá starostlivosť o dieťa a dovolenka
Koncom novembra minulého roka sme Vás informovali o novele Zákonníka práce, účinnej od 1.1.2020, ktorá zavádza najmenej 5 týždňov dovolenky aj pre zamestnancov, ktorí nedovŕšili 33 rokov veku a trvale sa starajú o dieťa. Tak ako sme predpokladali, novela Zákonníka práce so sebou priniesla aj viacero otáznikov, a to v súvislosti s absenciou definície pojmu trvalá starostlivosť o dieťa.
Po zohľadnení stanoviska Národného inšpektorátu práce (NIP) Vám prinášame bližší prehľad k danej problematike, najmä pokiaľ ide o samotný výklad pojmu a s tým spojené rôzne situácie posúdenia vzniku nároku na vyššiu výmeru dovolenky. Trvalá starostlivosť o dieťa zahŕňa predovšetkým výchovu dieťaťa, starostlivosť o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, pokiaľ zabezpečujú trvalú starostlivosť o dieťa, a to bez ohľadu na to, či žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom.
Rodič, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, by však mal preukázať, že jeho starostlivosť o dieťa je relevantná a nejde len o prípady občasného stretnutia. Cieľom legislatívnej zmeny bolo dopriať viac voľného času a priestoru na regeneráciu tým zamestnancom, ktorí z dôvodu starostlivosti o dieťa nemajú priestor na odpočinok po odpracovanej pracovnej zmene a nie zamestnancom, ktorí majú status rodiča.
Trvalú starostlivosť nemusia predstavovať prípady, kedy je súdnym rozhodnutím upravený „iba” styk s dieťaťom (prípadne len platenie výživného) vo vzťahu k jednému z rodičov. V prípade striedavej starostlivosti by malo byť posúdenie nároku zamestnanca jednoduchšie, nakoľko obaja rodičia vykonávajú osobnú starostlivosť o dieťa. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky by mali mať aj zamestnanci, ktorí nie sú biologickými rodičmi dieťaťa, avšak starostlivosť o dieťa vykonávajú na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu (napr. pestúnska starostlivosť).
Stále otvorenou a úplne nevyjasnenou zostáva otázka čo v prípade, ak sa dieťa narodí 31.12.2020. Podľa stanoviska NIP, pojem „trvalá starostlivosť o dieťa” je statusovou otázkou, a preto nároky s tým súvisiace vznikajú až v momente, kedy zamestnanec preukáže zamestnávateľovi, že dieťa má v trvalej starostlivosti. To znamená, že zamestnanec by mal za rok 2020 nárok na 4 týždne dovolenky a zvyšný 1 týždeň mu vzniká od 31.12.2020. Predpokladáme, že tento 1 týždeň sa prenesie do roka 2021. Absencia definície pojmu trvalá starostlivosť má negatívny vplyv aj na nešťastné prípady, ktoré môžu byť súčasťou reálneho života, a to prípady kedy sa dieťa dožije len pár dní alebo mesiacov po pôrode. Tak ako sme uviedli, posúdenie vzniku nároku by malo zohľadňovať všetky špecifiká konkrétneho prípadu.
Striedavá starostlivosť ako možnosť
Od 1. júla 2010 zaviedla novela Zákona o rodine pojem "striedavá osobná starostlivosť". Ide o situáciu, keď sa o maloleté dieťa starajú obaja rodičia, hoci nežijú spolu v jednej domácnosti. Rodičia sa starajú o dieťa striedavo, raz jeden rodič, potom druhý, znovu prvý, atď. Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný. V praxi sa používajú rôzne intervaly striedania - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné.
Striedavá starostlivosť je vhodná vtedy, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd. V prípade, že rodičia sa dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu.
Dôležité je, že pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí. Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.
Právo na rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Keď otec nejaví záujem: Aké sú možnosti matky?
Čo však robiť v situácii, keď otec dieťaťa nejaví záujem o striedavú starostlivosť, prípadne sa o dieťa nechce starať vôbec? V takom prípade má matka niekoľko možností:
- Dohoda s otcom: Najlepším riešením je vždy dohoda s otcom dieťaťa. Rodičia sa môžu dohodnúť na tom, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bude platiť výživné. V dohode je potrebné presne stanoviť rozsah styku otca s dieťaťom. Takáto dohoda musí byť schválená súdom, aby bola právne záväzná.
- Návrh na súd: Ak dohoda s otcom nie je možná, matka môže podať na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. V návrhu je potrebné uviesť, že otec nejaví záujem o starostlivosť o dieťa a žiadať, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Súd pri rozhodovaní prihliada na záujem dieťaťa, jeho citové väzby na oboch rodičov, prostredie, v ktorom doteraz žilo, a aj na jeho názor, ak je dostatočne vyspelé.
- Neodkladné opatrenie: V prípadoch, keď je dieťa ohrozené, napríklad ak otec užíva drogy alebo sa dopúšťa násilia, matka môže požiadať súd o vydanie neodkladného opatrenia. Súd môže na základe tohto opatrenia dočasne zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, až kým nerozhodne o úprave rodičovských práv a povinností.
V súdnom konaní o úprave rodičovských práv a povinností je dôležité, aby matka preukázala, že otec nejaví záujem o starostlivosť o dieťa. Výšku výživného určí súd na základe príjmov a majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj na základe potrieb dieťaťa. Ak otec neplatí výživné dobrovoľne, matka sa môže obrátiť na exekútora, ktorý výživné vymôže.
Prípadové štúdie a situácie
Rodičia nežijúci v manželstve: Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Výkon týchto práv podlieha Vašej dohode. Až následne, teda v prípade, že by ste sa dohodnúť nevedeli bude potrebné podať návrh na súd. Ak by mali záujem sa osobne starať o dieťa obaja rodičia, tak potom bude potrebné podať návrh na súd, a môže sa stať, že bude nariadená striedavá starostlivosť. Pri rozhodovaní je kľúčový najlepší záujem dieťaťa, a teda na Váš nesúhlas by sa neprihliadalo. Súd by však skúmal či by takáto starostlivosť bola v najlepšom záujme dieťaťa alebo nie. Dôležitým z hľadiska využitia striedavej starostlivosti by bola napríklad aj skutočnosť či s otcom dieťaťa žijete v rovnakom meste, nakoľko v takých prípadoch môžu rodičia pri výchove dieťaťa lepšie spolupracovať.
Otec pracuje v zahraničí a pije: Vo Vami uvedenom prípade platia ust. zákona o rodine, kde platí, že o zverení dieťaťa rozhoduje súd, pričom vždy prihliada na najlepší záujem dieťaťa. Súd posudzuje predovšetkým schopnosti rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť, výchovu, stabilitu a bezpečné prostredie pre dieťa. Ak Váš bývalý partner pracuje v zahraničí a je doma len 9 dní do mesiaca, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Súd totiž prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie. Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou. Ďalším dôležitým faktorom je otázka alkoholu. Ak máte dôkazy alebo svedkov, že bývalý partner je často pod vplyvom alkoholu, odporúčam tieto skutočnosti zdokumentovať (napr. správy, fotografie, svedectvá známych, prípadne lekárske správy alebo zásahy polície).
Zmena bydliska a striedavá starostlivosť: Uvedená situácia nie je vôbec ľahká. Určite by som sa vo Vašom prípade obrátil na súd a využil tak ochranu, ktorú Vám poskytuje právny poriadok. V tomto prípade sú okolnosti na Vašej strane, domáce násilie by ste museli preukázať. Z Vami uvádzaných skutočností vyplýva, že dohoda o striedavej starostlivosti je už neaktuálna, nakoľko došlo k zmene Vášho bydliska, pričom vzdialenosť, ktorú v dôsledku toho musí Váš syn cestovať každý týždeň je neprimeraná a v konaní pred súdom, by to súd určite zohľadnil. Taktiež tvrdenia, že Vás priateľ vydieral a dokonca to prerástlo až do domáceho násilia, odôvodňujú zmenu danej dohody, ale ako som písal vyššie musíte to preukázať. Prostredie v ktorom dieťa vyrastá je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité a súd pri úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje podľa najlepšieho záujmu dieťaťa. V tomto prípade určite nie je v najlepšom záujme dieťaťa, ak vyrastá v prostredí v ktorom je svedkom domáceho násilia zo strany jeho otca páchanom na jeho vlastnej matke.
Váš bývalý priateľ by mohol byť dokonca v tomto prípade aj trestne stíhaný, ak by sa to preukázalo. Čo sa týka právnej stránky zmeny danej dohody. V zmysle §26 Zákona o rodine môže súd (dokonca aj bez návrhu) zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Poukážte na Vami uvádzané skutočnosti a povedzte súdu ako to bolo, a teda, že ste museli čeliť vydieraniu a domácemu násiliu. Keďže ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, teda ex offo, súd bude aj sám zisťovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, avšak aktivita z Vašej strany môže veci urýchliť a určite pomôže. Návrh podajte na miestne príslušný súd, ktorým je súd v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodu rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Táto situácia síce nie je ľahká, ale nie je neriešiteľná. Nestrácajte nádej.
Vplyv konfliktných vzťahov rodičov na dieťa
Konfliktné vzťahy medzi rodičmi majú negatívny vplyv na psychický vývoj dieťaťa. Dieťa sa môže cítiť vinné, úzkostné, depresívne a môže mať problémy so správaním. Preto je dôležité, aby sa rodičia snažili komunikovať a spolupracovať v záujme dieťaťa, aj keď majú medzi sebou osobné problémy.
Nezáujem otca o dieťa môže mať rôzne psychologické príčiny. Môže ísť o nezrelosť otca, jeho neschopnosť prevziať zodpovednosť, problémy vo vzťahu s matkou, psychické problémy alebo závislosti. Dôležité je si uvedomiť, že nezáujem otca nie je prejavom nezáujmu o dieťa, ale skôr prejavom jeho osobných problémov.
Možnosti riešenia pre rodiny
Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že starostlivosť o deti a domácnosť je spoločná zodpovednosť. Existuje niekoľko spôsobov, ako dosiahnuť rovnováhu a spravodlivé rozdelenie povinností:
- Komunikácia: Otvorená a úprimná komunikácia je základom pre riešenie akýchkoľvek problémov v rodine. Rodičia by sa mali rozprávať o svojich pocitoch, potrebách a očakávaniach.
- Dohoda: Rodičia by sa mali dohodnúť na tom, ako si rozdelia povinnosti. Je dôležité, aby dohoda bola spravodlivá a zohľadňovala potreby všetkých členov rodiny.
- Flexibilita: Rodinný život je dynamický a nepredvídateľný. Je dôležité, aby boli rodičia flexibilní a prispôsobovali sa meniacim sa okolnostiam.
- Vzájomná podpora: Rodičia by sa mali navzájom podporovať a povzbudzovať. Je dôležité, aby sa cítili ako tím a aby si navzájom pomáhali.
- Profesionálna pomoc: Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť sami, môžu vyhľadať pomoc rodinného poradcu alebo terapeuta.
Zmeny v Materskej Dávke pre Otcov
Od mája otcovia môžu žiadať o materskú dávku bez obáv, že im Sociálna poisťovňa žiadosť zamietne. Pri nástupe otca na materskú dovolenku už rodičia nebudú musieť uzatvárať formálnu dohodu o tom, že otec prevzal od matky dieťa do starostlivosti. Táto zmena je dôležitá pre tisíce rodín na Slovensku, pretože odstraňuje pseudopodmienku starostlivosti o dieťa.
Sociálna poisťovňa predtým vyžadovala potvrdenie a preverovala, či sa otec skutočne stará o dieťa, a žiadosti zamietala, ak zistila, že otec si popri zamestnaní privyrábal. Poslankyňa Janka Bittó Cigániková navrhuje premenovať materskú dovolenku na rodičovskú starostlivosť. Poslanec Cmorej priblížil ďalšie návrhy, ktorým chcú zmeniť rodičovské dávky do troch rokov veku dieťaťa. Do zásadnej novely zákona o sociálnom poistení by chceli navrhnúť zvýšenie podpory rodín s malými deťmi, zaviesť jednu rodičovskú dávku do troch rokov veku dieťaťa a flexibilitu dávok, ktoré si bude môcť rodič vyčerpať skôr. Podstatnou zmenou by malo byť odstránenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia pri nárokovaní si na dávku.
Vyživovacia Povinnosť v Rodine
Okrem starostlivosti o deti a domácnosť je dôležitou súčasťou rodinného života aj finančné zabezpečenie. Zákon o rodine upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi a rodičmi a deťmi.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá vzniká automaticky uzavretím manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na starostlivosť o domácnosť. Starostlivosť o domácnosť vyžaduje nielen finančné náklady, ale i čas, energiu a osobné nasadenie. Ak majú mať manželia zachovanú rovnakú životnú úroveň, je potrebné skonštatovať, že odporca sa na výdavkoch do spoločného majetku musí podieľať vyššou sumou než navrhovateľka, primerane pomeru príjmov oboch manželov.
Vyživovacia povinnosť medzi rozvedenými manželmi
Po rozvode manželstva môže vzniknúť vyživovacia povinnosť medzi rozvedenými manželmi. O príspevok na výživu môže požiadať iba ten rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov môže prispievať bývalý manžel na primeranú výživu. Súd pri určovaní rozsahu príspevku na výživu prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, teda k rozvodu manželstva. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na obdobie piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Toto limitovanie nie je absolútne, to znamená, že je možné túto dobu predĺžiť za určitých zákonom stanovených podmienok. Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Príspevok na výživu nevydatej matke
Zákon priznáva príspevok aj nevydatej matke. Otec dieťaťa je povinný prispievať matke dieťaťa primerane a prispievať na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Doba, počas ktorej je otec dieťaťa povinný prispievať matke dieťaťa, je stanovená na dva roky. Medzi náklady spojené s tehotenstvom patrí predovšetkým úhrada tehotenského ošatenia, topánok, tehotenskej stravy, náklady spojené s lekárskymi vyšetreniami, so zdravotným stavom.