Osobný bankrot je v bežnej reči slovné spojenie, ktoré sa používa na označenie konania o oddlžení. V slovenskom právnom poriadku je upravený v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Osobný bankrot, známy aj ako oddlženie, predstavuje riešenie pre ľudí, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci a už nedokážu splácať svoje dlhy. Hoci ide o vážny právny krok s dlhodobými dôsledkami, pre mnohých znamená šancu začať odznova bez neúnosného finančného bremena.
Platenie záväzkov môže byť u seniorov, vrátane invalidných dôchodcov, ťažšie, nakoľko na pokrytie týchto výdavkov si musia vystačiť so starobným či invalidným dôchodkom. Preto je dôležité poznať podmienky tohto konania, jeho nevyhnutnosť, predpoklady, výhody a nevýhody, skôr ako sa dlžník pre toto konanie rozhodne. Osobný bankrot totiž nie je vhodný pre každého, nie je cestou ani cieľom. Každý jednotlivý prípad je potrebné dôsledne posúdiť a hľadať iné možné riešenia, ako dlh splatiť.
Kto môže požiadať o osobný bankrot?
Osobný bankrot môže podstúpiť dlžník, ktorý je fyzickou osobou (vrátane živnostníkov) a nie je schopný splácať svoje peňažné dlhy aspoň 180 dní po dobe splatnosti. Danú úpravu možno využiť bez ohľadu na to, či ste nezamestnaný, invalid, dôchodca, zamestnanec či živnostník, teda môže ho využiť akákoľvek fyzická osoba. V prípade invalidného dôchodcu platí, že môže požiadať o osobný bankrot, ak je platobne neschopný, teda ak nedokáže splácať svoje záväzky viac ako 180 dní.
Základné podmienky pre oddlženie:
- Dlžník musí byť fyzickou osobou, podnikateľom alebo nepodnikateľom.
- Dlžník musí byť platobne neschopný, t. j. mať viacero veriteľov a byť neschopný splácať svoje záväzky dlhšie ako 180 dní.
- Musí mať centrum hlavných záujmov na Slovensku. Centrum hlavných záujmov možno na Slovensku približne stotožniť s miestom obvyklého pobytu, prípadne u živnostníka s miestom podnikania. Nie je pritom dôležité, či má na danom mieste človek evidovaný trvalý pobyt alebo sídlo podnikania, dôležité je, či tam reálne väčšinou býva alebo odtiaľ reálne väčšinou riadi svoju živnosť.
- Dlžník musí preukázať, že je voči nemu vedené exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie (daňové exekučné konanie, správny výkon vedený Sociálnou poisťovňou, a pod.). Aktuálne stačí, ak ste v úpadku a máte aspoň jednu exekúciu vedenú voči Vám, bez ohľadu na jej dĺžku trvania. Výška splátok alebo ich pravidelnosť nie je pre samotné podanie návrhu na oddlženie rozhodujúca.
- Dlžník musí mať poctivý zámer, t. j. snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. Špekulácie, napr. úmyselné zbavenie sa majetku, simulovaná platobná neschopnosť, požičiavanie si s úmyslom nevrátiť a podstúpiť bankrot, ako aj iné zákonné dôvody, majú za následok, že zámer dlžníka je nepoctivý, nevynímajúc možné trestné následky tohto konania.
Formy osobného bankrotu
Rozlišujeme dve formy osobného bankrotu, a to konkurz a splátkový kalendár. Oddlženie je možné realizovať týmito dvoma spôsobmi. Súd v lehote 15 dní od doručenia návrhu rozhodne a vyhlási konkurz na majetok dlžníka alebo určí splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi.
Konkurz
Konkurz je vhodný pre dlžníkov, ktorí nemajú príjem alebo ich príjem je nízky a nevlastnia taký majetok, o ktorý by nechceli prísť. Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Po vyhlásení konkurzu sa zastavujú všetky dlhy dlžníka. Ak má dlžník majetok, prichádza oň. Konkurzom sa spravidla oddlžujú fyzické osoby, ktoré nemajú dostatočný príjem na pravidelné splácanie. Napríklad pán Ján, ktorý nemá prácu, žije u rodičov, má dlhy z pôžičiek a nezaplatených faktúr vo výške 10 000 eur. Nemá byt, auto ani žiadne cennosti a jeho jediný príjem je dávka v hmotnej núdzi, je ideálnym kandidátom na túto formu oddlženia.
Správca po vyhlásení konkurzu postupuje tak, že do 60 dní od jeho vyhlásenia pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu...), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.
Speňažovanie majetku
Pri speňažovaní nehnuteľností sa bude rozlišovať medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti bude určovať správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy.
Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva táto nepostihnuteľná hodnota je vo výške podielu na nehnuteľnosti. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Môže teda ísť aj o hnuteľnú vec, napríklad karavan. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať. Môže ale požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením. Hnuteľné veci sa predávajú v tzv. "aukcii".
Pokiaľ ide o pohľadávky dlžníka voči iným osobám, tieto sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd.
Splátkový kalendár
Splátkový kalendár je forma vhodnejšia skôr pre dlžníka, ktorý má pravidelný príjem a majetok a nechce, aby došlo k jeho predaju. Táto alternatíva je vhodná najmä pre dlžníkov, ktorých hodnota majetku prevyšuje hodnotu dlhov, chcú si zachovať svoj majetok a majú príjem, z ktorého môžu splácať svoje dlhy po dobu piatich rokov. Aby dlžník mohol použiť tento spôsob oddlženia, musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Napríklad pán Peter, ktorý pracuje a zarába 1 200 € mesačne, má dlhy vo výške 15 000 eur, vlastní menší byt a auto, ktoré potrebuje do práce, a zvládne splácať 300 € mesačne, je vhodným kandidátom na splátkový kalendár.
Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento, aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť, určí až súd. Splátky majú svoju hornú hranicu, ktorá nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára majú veritelia 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný splátkový kalendár plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti.
Nedotknuté pohľadávky a ich dôsledky
Je nevyhnuté mať na pamäti, že osobným bankrotom sa nedá zbaviť všetkých dlhov. Zákon vymenúva záväzky dlžníka, ktoré nie sú oddlžením dotknuté, a ktoré zaniknú len ich samotným splatením. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Konania o nedotknutých pohľadávkach naďalej prebiehajú.
Za zmienku stoja napríklad:
- výživné na dieťa,
- peňažný trest uložený súdom v rámci trestného konania,
- pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci),
- pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním,
- pohľadávky nepeňažného charakteru,
- zabezpečené pohľadávky (napríklad hypotekárne úvery so záložným právom na nehnuteľnosť, dlh zabezpečený ručením, či záložným právom).
Úloha Centra právnej pomoci (CPP)
Či už sa dlžník rozhodne pre konkurz alebo splátkový kalendár, navštívi Centrum právnej pomoci (CPP), ktoré je jediné oprávnené v jeho mene konať (do ustanovenia správcu konkurznej podstaty alebo advokáta v prípade splátkového kalendára). Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Kontakt CPP sú na stránke www.centrumpravnejpomoci.sk.
O právnu pomoc v Centre právnej pomoci môže požiadať ktorákoľvek fyzická osoba, a to za nasledovných podmienok: v civilnej veci, ak je v materiálnej núdzi (príjem klienta nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom); nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Predbežná konzultácia stojí 4,50 euro, kde klient centra dostane základnú právnu radu. Konzultácia vo veci osobného bankrotu je bez poplatku.
V prípade začatia súdneho konania si klient hradí sám súdny poplatok, ale má možnosť súd požiadať o odpustenie súdneho poplatku. Klient sa môže objednať do ktorejkoľvek kancelárie Centra/konzultačného strediska v rámci SR na predbežnú konzultáciu. Klienti logicky preferujú kanceláriu/konzultačné stredisko, ktoré je bližšie ich trvalého/obvyklého pobytu. V prípade, ak si klient podá žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v civilnej veci, tak príslušná kancelária, ktorá vybaví klienta vo veci, je miestne príslušná kancelária podľa trvalého pobytu klienta.
Postup pri podaní žiadosti
V prvom kroku musíte podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na príslušnej pobočke Centra právnej pomoci alebo online prostredníctvom tlačiva zverejneného na oficiálnej webovej stránke Centra právnej pomoci. Centrum právnej pomoci následne preskúma nárok na vyhlásenie osobného bankrotu a poskytne dlžníkovi potrebnú pomoc. Centrum právnej pomoci za vás následne podá v prípade konkurzu návrh na konkurz na príslušný súd a v prípade splátkového kalendára podá návrh na určenie splátkového kalendára.
Na konzultáciu je potrebné si pripraviť: doklad preukazujúci exekučné alebo iné vykonávacie konanie, ktorý nie je starší ako 30 dní; doklad o trvalom príjme alebo inom príjme (splátkový kalendár sa plánuje na 5 rokov); doklad o vlastníctve majetku (ktorý si chce zachovať), orientačnú výšku svojich nezabezpečených záväzkov (istina a príslušenstvo) a približnú celú hodnotu svojho majetku. Centrum môže od dlžníka požadovať predloženie aj iných dokladov a údajov. Súdny poplatok 500 € hradí Centrum právnej pomoci, no do troch rokov ho musíte vrátiť v mesačných splátkach minimálne 14 €.
Poďme sa porozprávať: Opýtajte sa právnika z Centra právnej pomoci
Pozor na podvodné spoločnosti!
Dajte však pozor na iné spoločnosti či jednotlivcov, ktorí ponúkajú služby a pomoc s osobným bankrotom. Sú ich na Slovensku stovky a hoci ich činnosť nemusí byť priamo nelegálna, žiadajú nemalé peniaze za to, čo CPP robí zdarma. Žiadne zákonné oprávnenie na taký postup nemajú, neraz aj chybne vyplnenia tlačivá, s ktorými dlžníka aj tak pošlú do CPP. Úhrada za ich službu je navyše tiež nepoctivým zámerom. Obrátiť sa však možno aj na Poradne komplexnej pomoci, ktoré sú tiež štátne a zdarma posúdia, či je pre dlžníka osobný bankrot vôbec vhodným riešením. Poradne komplexnej pomoci majú s CPP podpísanú dohodu o spolupráci. CPP odporúča do poradní komplexnej pomoci dlžníkov, ktorí nespĺňajú podmienky osobného bankrotu, alebo ich síce formálne spĺňajú, ale nie je to pre nich vhodné riešenie.
Dôsledky osobného bankrotu
Každý, kto podstúpi osobný bankrot, je evidovaný v Registri úpadcov a v Obchodnom vestníku. Poctivý zámer dlžníka je sledovaný ďalších 6 rokov po bankrote. Ak počas 6 rokov osoba zdedí majetok, nadobudne dar alebo výhru vyššej hodnoty, je povinná polovicu z tejto hodnoty ponúknuť veriteľom. Dedičstvo nesmie odmietnuť, čo môže byť samo o sebe problém. Možné budúce úvery, pôžičky a kúpa tovaru na splátky sú obmedzené, keďže táto osoba je vnímaná veriteľmi, najmä bankami, ako riziková. Vyhlásením konkurzu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Veľmi dôležité je, že osobným bankrotom možno prejsť len raz za 10 rokov. Spoľahnúť sa na osobný bankrot ako na jedinú záchranu preto nie je vhodné, ak vaše dlhy nie sú úplne nezvládnuteľné a ak nie je splnený predpoklad, že sa po bankrote znovu postavíte na nohy a budete žiť bez dlhov alebo len so zvládnuteľnými dlhmi. Inak by mohla nastať situácia, že sa opätovne stanete dlžníkom.
Osobný bankrot výrazne ovplyvňuje Vašu úverovú bonitu. Banky a nebankové spoločnosti posudzujú klientov podľa údajov v úverových registroch (SRBI, NRKI). Aj po odstránení záznamu banky často zohľadňujú históriu klienta a pristupujú k nemu opatrne. Po bankrote sa oplatí zamerať na zodpovedné finančné správanie. Začnite pravidelne sporiť, vyhýbajte sa zbytočným dlhom, vytvorte si rezervu na nečakané výdavky a využívajte iba také úvery, ktoré dokážete splácať.