Osobnostno-sociálna výchova a andragogika: Rozvoj dospelých pre modernú spoločnosť

Sociálna andragogika je disciplína, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, výchovou a sociálnou podporou dospelých jedincov v rôznych životných situáciách. Na rozdiel od tradičnej andragogiky, ktorá sa sústreďuje prevažne na vzdelávanie dospelých, táto oblasť zahŕňa aj prácu s jednotlivcami zo sociálne znevýhodnených skupín, ako sú nezamestnaní, ľudia so zdravotným postihnutím, seniori, migranti alebo iné ohrozené skupiny. V tomto článku sa pozrieme na význam sociálnej andragogiky, možnosti jej uplatnenia v praxi a jej prínos pre spoločnosť.

Andragogika je humanitná, edukačná, prevažne aplikačná, antropologická veda o výchove, o vzdelávaní a o starostlivosti, ktorá pri tomto procese rešpektuje zvláštnosti dospelej populácie. Zaoberá sa pri tom socializáciou, personalizáciou a enkulturáciou. Andragogika vychádza z humanizmu, ktorý uznáva hodnoty človeka a jeho práva, zodpovednosť a dôstojnosť, a z antropológie, ktorá je náukou o človeku. Je to spoločenská veda, ktorá najviac spolupracuje s pedagogikou, psychológiou, teóriou výchovy.

Vznik a vývoj pojmu andragogika

Pojem andragogika sa skladá z (gréc.) andrós = muž, agógé = vedenie. Predtým, ako sa na začiatku 19. storočia prvýkrát objavil pojem andragogika, predpokladalo sa, že metódy a techniky učenia detí by mohli byť aplikované i pre potreby vzdelávania dospelých. V skutočnosti bola pedagogika pojmom zahŕňajúcim umenie a vedu vzdelávania všeobecne (aj dospelých), i keď grécky pôvod slova pedagogika znamenal "vedenie detí".

Po prvýkrát pojem andragogika použil nemecký učiteľ Alexander Kapp v roku 1833. V jeho knihe si za základný bod, o ktorý sa opieral, zobral všetko, čo Plató napísal o vzdelávaní. Kapp v jeho diele vymedzil základy andragogickej terminológie a charakterizoval podstatu andragogiky. Pokúsil sa, pomocou tohto textu, andragogiku vymedziť ako náuku o vzdelávaní dospelých, ktorá sa má líšiť od pedagogiky. Termín andragogika sa znovu objavil v roku 1921, kedy nemecký pedagóg Eugen Rosenstock-Huessy naviazal na Kappa.

V dnešnej dobe sa andragogika zaujíma a využíva výsledky zo všetkých vied, ktoré skúmajú človeka a jeho sociálne aspekty. V niektorých anglofónnych krajinách sa chápe užšie. Napr. v Spojenom Kráľovstve, ako všeobecné vzdelávanie dospelých na neprofesné účely. V iných širšie, napr. v Austrálii, ako každé súvislé vzdelávanie nasledujúce po iniciačnom (prvotnom) vzdelávaní. Zahŕňa tzv. ďalšie vzdelávanie.

Význam sociálnej andragogiky

Sociálna andragogika zohráva kľúčovú úlohu v sociálnom začleňovaní a podpore dospelých jednotlivcov, ktorí čelia rôznym životným výzvam. Jej význam spočíva v niekoľkých základných oblastiach:

• Podpora celoživotného vzdelávania: Pomáha dospelým rozvíjať zručnosti a znalosti potrebné na zlepšenie ich kvality života, zvýšenie zamestnateľnosti a sociálnej integrácie.
• Prevencia sociálnej exklúzie: Práca s ľuďmi v nepriaznivej sociálnej situácii pomáha predchádzať ich izolácii, chudobe a iným negatívnym dôsledkom sociálneho vylúčenia.
• Posilňovanie individuálnej sebestačnosti: Podpora jednotlivcov pri hľadaní práce, vzdelávaní a adaptácii na meniace sa podmienky spoločnosti zvyšuje ich nezávislosť a sebavedomie.
• Zlepšenie kvality života: Edukačné programy zamerané na zdravotnú osvetu, finančnú gramotnosť alebo psychologickú podporu prispievajú k zlepšeniu celkového blaha jednotlivcov.
• Podpora aktívneho starnutia: Umožňuje seniorom zostať aktívnymi členmi spoločnosti, čím sa predchádza ich osamelosti a zhoršeniu zdravotného stavu.

Uplatnenie sociálnej andragogiky v praxi

Sociálni andragógovia nachádzajú uplatnenie v rôznych oblastiach verejného aj súkromného sektora. Medzi hlavné oblasti, kde môžu pôsobiť, patria:

1. Sociálne služby a komunitná práca: Sociálni andragógovia môžu pracovať v organizáciách poskytujúcich pomoc ľuďom v núdzi, ako sú napríklad nízkoprahové centrá, charitatívne organizácie, denné stacionáre alebo zariadenia sociálnych služieb. Pomáhajú klientom s orientáciou v sociálnom systéme, poskytujú im podporu pri hľadaní zamestnania, bývania či vzdelávania.
2. Vzdelávacie inštitúcie: V školách, univerzitách alebo vzdelávacích centrách môžu sociálni andragógovia organizovať kurzy a školenia pre dospelých, najmä v oblastiach ako rekvalifikácia, osobnostný rozvoj, občianska participácia či finančná gramotnosť.
3. Pracovné poradenstvo a podpora zamestnanosti: Na úradoch práce alebo v súkromných poradenských agentúrach môžu pomáhať nezamestnaným so zlepšením ich zručností, kariérnym poradenstvom a integráciou na pracovný trh. V spolupráci so zamestnávateľmi môžu podporovať inkluzívne pracovné prostredie.
4. Neziskový sektor a mimovládne organizácie: Neziskové organizácie a občianske združenia často zamestnávajú sociálnych andragógov pri projektoch zameraných na pomoc ohrozeným skupinám, ako sú migranti, ľudia so zdravotným postihnutím či obete domáceho násilia.
5. Zdravotnícke zariadenia a sociálne rehabilitačné centrá: V nemocniciach, hospicoch alebo rehabilitačných zariadeniach sa sociálni andragógovia podieľajú na vzdelávaní pacientov, podpore pri zvládaní ochorení a adaptácii na zmenené životné podmienky.

Prínos sociálnej andragogiky pre spoločnosť

Sociálna andragogika prináša spoločnosti mnohé výhody. Okrem priamej pomoci jednotlivcom prispieva k širšiemu spoločenskému rozvoju. Medzi jej hlavné prínosy patria:

1. Znižovanie nezamestnanosti: Vzdelávanie dospelých a podpora rekvalifikácie vedie k vyššej zamestnanosti a menšiemu počtu dlhodobo nezamestnaných osôb, čím sa znižuje ekonomická záťaž na sociálny systém.
2. Sociálna integrácia znevýhodnených skupín: Pomoc marginalizovaným skupinám, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, seniori či migranti, vedie k väčšej inklúzii v spoločnosti a posilneniu ich práv a možností.
3. Zlepšenie duševného zdravia: Programy zamerané na osobnostný rozvoj, sebapoznanie a zvládanie stresu prispievajú k lepšej psychickej pohode jednotlivcov, čo má pozitívny vplyv aj na spoločnosť ako celok.
4. Podpora aktívneho občianstva: Vzdelávanie a zapojenie dospelých do komunitných aktivít zvyšuje ich záujem o spoločenské dianie, čím prispievajú k rozvoju demokracie a občianskej spoločnosti.
5. Zníženie kriminality a sociálnych problémov: Prevencia sociálnej exklúzie a podpora zamestnanosti znižujú riziko kriminality, bezdomovectva či závislostí, čo prispieva k bezpečnejšej spoločnosti.

Psychologické aspekty andragogiky

Psychológia človeka ako veda o zákonitostiach vývinu a fungovania psychiky a ako veda o psychickej interakcii ľudských bytostí s okolitými zložkami prostredia sa zameriava na poznanie psychických procesov, stavov, vlastností a ich prejavovanie sa v činnosti, správaní, konaní človeka. „Fungovanie psychiky“ je určované celým zložitým systémom, akým je človek. Telesný, sociálny a duchovný aspekt individuálneho života určuje psychiku konkrétneho človeka. Psychologický prístup je založený na zdôrazňovaní javov individuálnej, osobnostnej úrovne skúmania.

Andragogika je veda o výchove a vzdelávaní dospelého človeka. Výchova človeka v dospelom veku s ohľadom na úroveň psychickej a sociálnej zrelosti a na životné skúsenosti sa skôr chápe ako sociálny a emocionálny vplyv na dospelých. Zdôrazňuje sa tiež význam malých skupín pre vývin a rozvoj jednotlivých osôb, ktorí sa vzdelávajú skupinovo. Psychické vlastnosti je možné spoznať, pozorovať a rozvíjať v priebehu výchovného a vzdelávacieho procesu počas celého života jednotlivca.

Andragogiku chápeme ako vedu o spôsoboch, ako pripraviť ľudí k pochopeniu, k prijatiu, k osvojeniu si a k realizácii vlastných životných vývinových a seba rozvíjajúcich úloh. Andragóg - vzdelávateľ dospelých, resp. edukátor dospelých vo svojej profesijnej príprave by sa mal aktívne naučiť, ako motivovať, aktivizovať, viesť a riadiť ľudí v plnení ich životných vývinových úloh (t.j. zoskupení súvisiacich úloh pre jednotlivé štádiá a etapy vývinu). Opodstatnenosť psychologickej prípravy andragógov je zreteľnejšia, ak za hlavnú úlohu andragogiky budeme považovať skúmanie a koncipovanie spôsobov, ako uľahčiť dospelému človeku, aby sa vyrovnal so zmenami vo svojom živote.

Cieľ psychologickej prípravy

Cieľ psychologickej prípravy vzdelávateľov dospelých a rovnako tak aj učiacich sa dospelých, sme zahrnuli do nasledujúcich procesov:

• Proces rozvoja sebapoznania vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých (prostredníctvom poznatkov a zážitkov vo vzdelávacom procese).
• Proces formovania osobnosti vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých (prostredníctvom aktivizácie a participácie vo vzdelávacom procese).
• Proces motivácie a konania s cieľom optimálnej sebarealizácie vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých.
• Proces rozvoja psychologickej kultúry osobnosti vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých.
• Proces prepájania a synergie vyučovania dospelých a učenia sa dospelých (vzdelávateľov dospelých a učiacich sa dospelých), z hľadiska osobnostných potrieb, socializačných potrieb, životných plánov, cieľov a hodnotovej orientácie osobnosti zúčastnených.

Psychologické poznanie je súčasťou vzdelávacieho procesu už v etape získavania ľudí pre vzdelávanie. Pričom získavanie znamená nielen rozhodnutie zúčastniť sa vzdelávacieho podujatia, ale aj ochotu a vôľu zotrvať a ukončiť konkrétne vzdelávacie podujatie. V kontexte celoživotného vzdelávania je to pripravenosť osobnosti k opakovaným 'vstupom' do vzdelávacieho procesu, teda pripravenosť permanentne sa vzdelávať s konkrétnym cieľom a výsledkami počas celého života.

Psychologické prekážky vo vzdelávaní dospelých

Motivácia jednotlivcov k permanentnému vzdelávaniu sa je ovplyvňovaná skúsenosťami z ich doterajšej kariéry učiaceho sa, najmä v nižších stupňoch vzdelávania. Ak sú tieto skúsenosti v prevažujúcej miere negatívne, je pravdepodobné, že rozhodovanie dospelého človeka bude ovplyvnené psychologickými prekážkami. To môže významne vplývať tak na rozhodnutie zúčastniť sa na vzdelávacom podujatí, ako aj na zotrvanie vo vzdelávaní.

Čoho sa dospelé osoby obávajú?

• Obávajú sa novej situácie, napríklad skupiny neznámych ľudí, lektora, miesta konania podujatia.
• Obávajú sa náročnosti a požiadaviek vzdelávacieho podujatia, množstva a zložitosti informácií.
• Obávajú sa možného negatívneho prístupu k svojej osobe, kritiky, potláčania samostatnosti, dehonestovania, neakceptovania svojich názorov a vyjadrení, nerešpektovania osobného štýlu poznávania a učenia sa.

Vzdelávatelia dospelých majú povinnosť rešpektovať, že dospelý človek je, alebo smeruje k nezávislosti a autonómnosti. Dospelý človek je motivovaný vtedy, ak má možnosť prepájať to, čo už vie, čo sa naučil, so zvládaním nových úloh. Vo vzdelávaní dospelých je žiadúce zohľadniť špecifiká psychológie dospelých ľudí:

• Dospelí ľudia sú schopní premyslieť a regulovať vlastné správanie vzhľadom na vzdelávacie aktivity, nie sú teda len pešiakmi v hre rozličných vplyvov a podnetov prostredia.
• Dospelých treba vnímať v ich spoločenskom kontexte, t. j. v interakcii s ostatnými ľuďmi.
• Dospelí ľudia sú schopní vnímať seba a viac či menej posúdiť, ako môžu fungovať v situácii vzdelávania.
• Dospelí ľudia sú pripravení zmeniť svoje poznanie a správanie týkajúce sa ich vzdelávania, ak očakávajú, že budú osobne efektívni, t. j. že sa splní ich očakávanie úspešnosti. To ich presvedčí, že sú schopní úspešne realizovať svoje vzdelávanie, ktoré sa vyžaduje pre dosiahnutie určitého cieľa.
• Dospelí ľudia predpokladajú, že sa splní ich očakávanie konkrétnych výsledkov vzdelávania a že získané poznanie bude užitočné pre ich život.

K súhrnu psychologických základov vzdelávania dospelých, ktoré by mali mať vzdelávatelia dospelých vo veľkej pozornosti, patrí:

• Osobnosť dospelého človeka, ktorý myslí, prežíva, koná.
• Poznanie subjektívnych predpokladov dospelého človeka k tomu, aby sa učil efektívne (schopnosti a celková spôsobilosť učiť sa).
• Poznanie motivácie k učeniu sa a vzdelávaniu sa u dospelého človeka.
• Poznanie sociálnych okolností učenia sa a vzdelávania sa dospelého človeka.

Poznatky biodromálnej psychológie bezosporu patria do základov vzdelávania dospelých. Charakteristiky psychického vývinu v jednotlivých životných štádiách a v tranzitných obdobiach života človeka, vrátane charakteristiky životných vývinových a rozvojových úloh, bytostne súvisia so zmyslom vzdelávania dospelých, s konkrétnymi cieľmi, obsahmi, metódami vzdelávania dospelých. Ak nepoznáme životnú cestu človeka a nerešpektujeme jedinečnú osobnú históriu dospelých účastníkov vzdelávania, budeme zrejme bezradní v posúdení ich možností a obmedzení v dosahovaní požadovaných výsledkov a v rešpektovaní ich psychickej výkonnosti.

Vzdelávanie dospelých je prioritne zacielené na osobnosť účastníkov vzdelávania, nie na procesy, metódy a hodnotenie dospelých vo vzdelávacom procese. Skupina vzdelávania je modelom sociálneho a psychologického mikroprostredia a poskytuje nenahraditeľné podnety pre učiace sa dospelé osoby.

Poradenstvo v andragogike

Súčasťou vzdelávania dospelých je aj poradenská činnosť. Psychologické poznatky o dospelom človeku majú byť zohľadnené v poradenskej činnosti v ktorejkoľvek oblasti života dospelých osôb. Preferovanie určitého druhu psychologických poznatkov sa odvíja od špecifického obsahu a druhu aktivít, ktoré sú dominantné pre oblasti života dospelých.

V poradenstve zameranom na ľudí je vždy prítomné interdisciplinárne spolupôsobenie. Ak máme na mysli andragogické poradenstvo, v jeho rámci sa uplatňujú mnohé z poznatkov, postupov a prístupov psychologického poradenstva, avšak odlišuje ich predmet poradenského pôsobenia. Pre andragogiku je dominantou poradenská činnosť zameraná na dospelého človeka v procese jeho vzdelávania a výchovy.

Andragógovia pôsobia vo funkcii poradcov pre otázky spojené so vzdelávaním a výchovou dospelých. Pomáhajú dospelým klientom orientovať sa, rozhodovať sa, optimálne zvládať situácie a podmienky, projektovať svoje aktivity, formulovať ciele v oblasti profesionálneho vývinu, v oblasti sociálneho života, v oblasti sebarozvoja. V centre odbornej pozornosti andragógov sú podujatia a aktivity ďalšieho vzdelávania, celoživotného vzdelávania, oblasti profesijného, sociálneho a záujmového vzdelávania dospelých.

Andragogické poradenstvo je poradenským vedením (usmerňovaním) ľudí, aby sa rozhodli vzdelávať, aby zotrvali vo vzdelávacom procese, aby sa učili, ako sa učiť počas celého života, aby boli spôsobilí aplikovať výsledky svojho vzdelávania - vedomosti, zručnosti a spôsobilosti v dôležitých oblastiach svojho života a v rámci celoživotného profesionálneho a sociálneho rozvoja.

Psychologické poradenstvo je poradenskou pomocou orientovanou na riešenie psychických problémov človeka. Je založené na presvedčení, že najlepšou terapiou pre klienta je hlboké ľudské porozumenie osoby klienta a účinný terapeutický vzťah medzi klientom a psychoterapeutom. V psychologickom poradenstve je klientom poskytnutá psychologická pomoc zameraná na osobné problémy súvisiace so životnými úlohami, adaptáciou, socializáciou a personalizáciou človeka.

Tak v andragogickom poradenstve, ako aj psychologickom poradenstve je poradenské pôsobenie zamerané na celostného človeka, ktorý má v procese životného vývinu a rozvoja zvládnuť pre každé obdobie života špecifické vývinové a rozvojové úlohy. Hlavným cieľom poradenstva je viesť ľudí k zmysluplnému životu a k zdraviu človeka, v zmysle 'dobrého žitia'. Prioritou poradenstva v andragogike je vedenie ľudí k orientácii v ich osobnej situácii spojenej s možnosťami, potrebami, situáciou a podmienkami ich vzdelávania. Andragógovia plnia úlohu poradcov, konzultantov, socioterapeutov v riešení problémov dospelých, spätých s ich edukačnou, profesijnou a sociálnou oblasťou života.

V andragogickom poradenstve sa používajú prostriedky edukácie, to znamená prostriedky vzdelávania a výchovného pôsobenia. V poradenstve sú ľudia vedení k prekonávaniu bariér vo svojom vzdelávaní, a to informačných, situačných, inštitucionálnych aj psychologických bariér. Zároveň sa týmto poradenstvom podporuje osobná, sociálna, ekonomická aj edukačná motivácia dospelých ľudí k celoživotnému vzdelávaniu a celoživotnému učeniu sa dospelých.

Program „BYŤ ČLOVEKOM… to stačí“

Programy osobnostno-sociálneho rozvoja sa zameriavajú na rozvoj kľúčových životných kompetencií. Ich cieľom je nadobúdanie praktických životných zručností a podpora jedinca pri hľadaní vlastnej cesty k spokojnému životu a kvalitným medziľudským vzťahom. Špecifikom osobnostno-sociálneho rozvoja je, že predmetom učenia je samotný jedinec, jeho osobnosť a jeho vzťahy s ľuďmi. Rozvoj v osobnostnej, sociálnej, morálnej aj duchovnej oblasti má pomáhať viesť zdravý a zodpovedný život, poskytovať príležitosť premýšľať o svojich skúsenostiach a vlastnom rozvoji. Cieľom je rozvíjať sebaúctu, sebadôveru a schopnosť preberať zodpovednosť za svoje správanie v rôznych životných situáciách.

Program „BYŤ ČLOVEKOM… to stačí“ určený pre deti od 12 rokov pracuje s osobnostno-sociálnym rozvojom v siedmich tematicky nadväzujúcich moduloch. Okrem modulových materiálov program obsahuje samostatný Úvod pre lektorov a Manuál kontextu osobnostno-sociálneho rozvoja - oba slúžia ako metodický rámec pre tých, ktorí s programom začínajú, a vysvetľujú filozofiu i cesty osobnostno-sociálnej výchovy.

Moduly programu:

• Modul I - Sebapoznávanie alebo Kto som? otvára tému identity. Žiaci sa zamýšľajú nad tým, čo ich formuje (vrodené vlastnosti, prostredie, vlastné rozhodnutia), skúmajú vlastný temperament, silné a slabé stránky, systém hodnôt, vzory i návyky. Cieľom modulu je budovanie základov zdravej sebadôvery a prijatie vlastnej identity so všetkými prednosťami i rezervami.
• Modul II - Komunikácia sa zameriava na pochopenie toho, prečo komunikácia niekedy zlyháva. Žiaci sa učia rozlišovať vecnú a vzťahovú rovinu komunikácie, rešpektujúcu a nerešpektujúcu komunikáciu, trénujú aktívne a empatické počúvanie, verbálny prejav a vedomé používanie neverbálnej komunikácie. Zaraďuje sa sem aj nácvik asertívneho vyjadrovania vlastných potrieb a názorov.
• Modul III - Konflikty v našich životoch sa venuje konfliktu ako bežnej súčasti medziľudských interakcií. Žiaci identifikujú zdroje konfliktov, spoznávajú rôzne štýly správania v konfliktných situáciách a trénujú efektívne stratégie riešenia - vrátane vyjednávania, preformulovania výrokov a skupinového rozhodovania. Súčasťou je aj téma eskalácie neriešeného konfliktu a spôsobov, ako ju zastaviť.
• Modul IV - Psychohygiena v našom živote uvádza žiakov do tematiky duševného zdravia. Učia sa rozlišovať eustres a distres, spoznávajú zdravé spôsoby ventilácie stresu, zamýšľajú sa nad tým, ako budovať zdravé medziľudské vzťahy ako ochranu duševného zdravia.
• Modul V - Tvorím si svoju budúcnosť pracuje s témou osobných cieľov a zodpovednosti za vlastný život. Žiaci odpovedajú na otázky o tom, čím chcú byť a kam smerujú, učia sa princípy stanovovania cieľov, stratégie prekonávania prekážok a základy koučingu ako spôsobu sebariadenia.
• Modul VI - Medziľudské vzťahy rozvíja schopnosť žiakov vytvárať a udržiavať kvalitné vzťahy s ľuďmi okolo seba - v rodine, v rovesníckej skupine aj v širšom sociálnom prostredí.
• Modul VII - Partnerský život uzatvára program témou intimity, zamilovanosti a partnerských vzťahov.

Realizácia a ciele programu

Metodické príručky pre lektorov sú štruktúrované do lekcií, každá z nich pozostáva z niekoľkých typov aktivít. Lekcie začínajú energizérmi - krátkymi aktivitami na rozprúdenie energie a lepšie naladenie či sústredenie skupiny. Hlavnú časť každej lekcie tvorí skupinová alebo individuálna tematicky zameraná aktivita - napr. práca s pracovným listom Johariho okna, dotazník temperamentových vlastností, hra „Čo by som bol, keby som bol…“, nácvik vyjednávania v dvojiciach alebo tvorba vlastnej hodnotovej siete.

Program je primárne určený pre mladých ľudí vo veku 12 - 30 rokov. V základnom vzdelávaní je tak využiteľný najmä vo vyšších ročníkoch 3. cyklu (7. až 9. ročník). Obsahovo aj formátom sa program (prípadne jeho časti) hodí do triednických hodín alebo ranných kruhov, kde umožňuje systematickú dlhodobú prácu s triednym kolektívom. Rovnako ho možno zaradiť do vyučovania vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť - etickej výchovy a občianskej náuky, realizovať formou tematických dní (napr. Dni osobnostno-sociálneho rozvoja), alebo začleniť do projektových vyučovaní.

Program „BYŤ ČLOVEKOM… to stačí“ sa primárne viaže na vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť, konkrétne na jej eticko-osobnostný komponent. Aktivity modulov priamo rozvíjajú štandardy tejto oblasti: tematiku silných stránok osobnosti, sebarozvoja a vlastnej identity (Modul I); rozvíjanie empatie a asertivity v medziľudskej komunikácii (Moduly II-III); vytváranie a udržiavanie vzťahov, prosociálne správanie (Modul VI); a tematiku zodpovedného rozhodovania v partnerskom živote (Modul VII).

Program presahuje rámec jednotlivých vzdelávacích oblastí, predmetov či prierezových gramotností - pri systematickom využívaní sa môže stať súčasťou kultúry a étosu školy. Aktivity modulu venovaného sebapoznávaniu, hodnotám a vzťahom vedú žiakov k tomu, aby si budovali pozitívnu identitu, rešpektovali rozmanitosť skupiny a brali zodpovednosť za dynamiku triedy.

tags: #osobnostne #socialni #vychova #dospelych