Osobná asistencia je neoceniteľná služba, ktorá umožňuje ľuďom s mentálnym postihnutím viesť plnohodnotnejší a samostatnejší život. Predstavuje dôležitú pomoc pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí chcú žiť aktívne, nezávisle a podľa vlastných predstáv. Vďaka osobným asistentom môžu vykonávať bežné každodenné činnosti, študovať, pracovať či tráviť čas mimo domova bez obmedzení.
Tento článok poskytuje komplexný prehľad povinností osobného asistenta, praktické rady pre začiatočníkov a dôležité informácie o správnej komunikácii a prístupe k osobám s mentálnym postihnutím. Cieľom je pomôcť potenciálnym asistentom získať istotu a potrebné znalosti pre túto náročnú, ale zároveň veľmi obohacujúcu prácu.
Úvod do osobnej asistencie pre osoby s mentálnym postihnutím
Osobná asistencia je forma podpory pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá im umožňuje viesť samostatnejší a aktívnejší život. Funguje na základe dohody medzi osobným asistentom a osobou (užívateľom), pričom asistent preberá tie činnosti, ktoré užívateľ kvôli zdravotnému obmedzeniu nezvláda samostatne alebo len s pomocou iných. Asistent užívateľovi pomáha podľa jeho osobných požiadaviek a potrieb. Osobná asistencia človeku s postihnutím umožňuje prijať pomoc a riadiť ju doma alebo v prostredí, ktoré si sám zvolí. Vďaka tomu nie je odkázaný na život v špecializovaných zariadeniach a inštitúciách.
Mnohí ľudia, ktorí zvažujú prácu osobného asistenta, sa pýtajú, či sú na túto úlohu dostatočne kvalifikovaní, najmä ak nemajú predchádzajúce skúsenosti s prácou s osobami so zdravotným postihnutím. Obavy, ako "Dokážem správne pomáhať?" alebo "Čo ak urobím chybu?", sú prirodzené. Dôležité je uvedomiť si, že užívatelia osobnej asistencie nehľadajú len odborne vyškolených profesionálov, ale predovšetkým empatických, spoľahlivých a trpezlivých ľudí, s ktorými si budú rozumieť.
Osobná asistencia je založená na medziľudskom vzťahu a dohode medzi užívateľom osobnej asistencie a osobným asistentom, ktorý asistenciu vykonáva. Užívatelia a užívateľky delegujú na asistentov a asistentky tie činnosti, ktoré z dôvodu postihnutia nemôžu vykonávať samostatne alebo ich musia robiť s pomocou iných osôb. Pojem „osobná“ znamená, že užívateľ sám rozhoduje o tom, ktoré aktivity a akým spôsobom sa vykonávajú. Každý užívateľ je jedinečný a má vlastný spôsob života. Pomoc sa preto prispôsobuje individuálnym potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.
Používanie správnych pojmov
Správne používanie terminológie je základným predpokladom pre efektívnu komunikáciu a rešpektujúci prístup.
- Správne: Človek/osoba so zdravotným postihnutím. Dôležité je zdôrazniť, že na prvom mieste je človek, až potom jeho postihnutie.
- Správne: Človek/osoba na vozíku (nie "vozičkár", čo je nesprávne označenie).
- Správne: Nevidiaci (nie slepý alebo nevidomý).
- Správne: Nepočujúci (nie hluchý).
- Správne: Osoba s mentálnym postihnutím (nie mentálne postihnutý, mentálne zaostalý).
Osobná asistencia rozlišuje medzi pojmami „postihnutie“ a „choroba“. Označovať človeka s postihnutím za „chorého“ len na základe jeho postihnutia je nesprávne. Nie je nepretržite objektom zdravotnej starostlivosti, lekársku pomoc spravidla vyhľadá vtedy, keď ochorie, napríklad dostane chrípku.
Kto môže vykonávať osobnú asistenciu?
Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Na výkon osobnej asistencie nie je potrebná špeciálna kvalifikácia, vzdelanie alebo kurz. Základné predpoklady na vykonávanie osobnej asistencie je záujem o túto prácu, ochota pomáhať a schopnosť vcítiť sa do situácie iného človeka. Kľúčové vlastnosti dobrého asistenta sú zodpovednosť, spoľahlivosť a trpezlivosť.
Osobnú asistenciu nemôže vykonávať fyzická osoba, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v činnostiach, ktoré má vykonávať ako osobný asistent. Osobnú asistenciu nemôže vykonávať ani rodič dieťaťa do dosiahnutia jeho plnoletosti (ak je osobou s ŤZP dieťa); osoba, ktorá prevzala také dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu; profesionálny rodič; súdom ustanovený opatrovník osoby s ŤZP.
Rodinný príslušník fyzickej osoby s ŤZP môže vykonávať osobnú asistenciu najviac štyri hodiny denne, a to len na vybrané druhy činností zo zákonom ustanoveného zoznamu činností. Rodinní príslušníci, ktorí majú podľa zákona tieto obmedzenia, sú manžel, manželka, rodičia, osoby, ktoré prevzali deti do náhradnej starostlivosti, a opatrovníci, ďalej deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra. Rodičia, opatrovníci a profesionálni náhradní rodičia môžu vykonávať asistenciu deťom až po nadobudnutí ich plnoletosti. Rodinní príslušníci môžu vykonávať osobnú asistenciu len v ročnom rozsahu hodín osobnej asistencie určenom v komplexnom posudku, najviac však 1460 hodín ročne, teda 4 hodiny denne.
Rozsah a charakteristika činností osobného asistenta
Osobní asistenti môžu vykonávať množstvo činností rôzneho druhu. Pomáhajú pri samoobslužných úkonoch, hygiene, premiestňovaní, mobilite, pri štúdiu, práci, spoločenských, kultúrnych, voľnočasových a ďalších aktivitách. Podrobný zoznam činností si možno naštudovať v prílohe č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z. z. Osobný asistent si môže vybrať, pri čom chce asistovať, a má právo odmietnuť činnosti, ktoré vykonávať nechce.
Asistent je laik, ktorý sa musí naučiť manipulovať s telom užívateľa, ovládať vozík a zvládnuť ďalšie činnosti. Pri výkone asistencie má dodržiavať pokyny užívateľa a rešpektovať jeho súkromie.
Činnosti osobného asistenta sú rôznorodé a závisia od individuálnych potrieb užívateľa. Medzi najčastejšie patria:
- Pomoc pri sebaobslužných činnostiach (obliekanie, hygiena, stravovanie).
- Asistencia pri nakupovaní, varení a upratovaní.
- Sprevádzanie na úrady, k lekárovi, do školy alebo do práce.
- Pomoc pri trávení voľného času (návštevy kultúrnych podujatí, športové aktivity).
- Podpora pri sociálnej interakcii a komunikácii.
Ako to výstižne zhrnula jedna asistentka: "Čo vlastne robím, keď asistujem? Vysávam, hľadám susedskú dušu ochotnú dopiecť koláč z pokazenej rúry, balím darčeky, pomáham pri vstávaní a toalete, čakám, kým ma pes pustí pustiť práčku. Tiež improvizujem/e. Šoférovať vozík po slovenských uliciach alebo postupovať úrovňami ľubovoľnej inštitúcie sú často zážitky s neistým výsledkom. Pri tom všetkom často vznikajú komické situácie, takže sa aj veľa smejem/e."
Denný a ročný rozsah asistencie
Osobnú asistenciu môže vykonávať osobná asistentka najviac desať hodín denne. Toto obmedzenie neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa fyzická osoba s ŤZP zdržiava mimo miesta svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne. Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa stanoveného zoznamu činností, ktoré si nemôže osoba s ŤZP vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie.
Do rozsahu hodín sa nezapočítava čas, počas ktorého je dieťa v škole. Asistent tam môže byť prítomný a pomáhať napr. s osobnou hygienou, premiestňovaním a pod. Pri vyučovaní pomáha asistent učiteľa. Do rozsahu hodín sa nezapočítava čas, počas ktorého je dieťa/osoba s ŤZP v sociálnom zariadení alebo v zamestnaní.
Práva a povinnosti asistenta a užívateľa
Asistent uzatvára s užívateľom Zmluvu o výkone osobnej asistencie. Za jej vykonávanie dostáva finančnú odmenu. Osobného asistenta si vyberá fyzická osoba s ŤZP sama. Jedna fyzická osoba s ŤZP môže mať viacerých osobných asistentov.
Povinnosti osobného asistenta
Osobní asistenti majú niekoľko povinností, ktoré je potrebné dodržiavať:
- Registrácia na daňovom úrade: Noví asistenti sa musia zaregistrovať na daňovom úrade.
- Podanie daňového priznania: Majú povinnosť podať daňové priznanie. Z odmeny za osobnú asistenciu si osobný asistent platí daň z príjmu fyzických osôb. Bližšie informácie o daňových povinnostiach osobného asistenta poskytujú daňové úrady.
- Dodržiavanie zákonov a predpisov: Osobná asistencia sa riadi zákonom o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. a súvisiacimi predpismi.
Sociálne a zdravotné poistenie
Osobný asistent je dôchodkovo poistený ako tzv. poistenec štátu, ak nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo nedovŕšil dôchodkový vek. Ak je osobný asistent dôchodkovo poistený ako tzv. poistenec štátu a sporí si na dôchodok, príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaňho uhrádza štát. V prípade, že takáto osoba vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, platí poistné na sociálne poistenie rovnako ako iní zamestnanci, resp. SZČO, a štát za ňu neplatí ani poistné na dôchodkové poistenie ani príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Bližšie informácie o sociálnom poistení osobných asistentov poskytuje Sociálna poisťovňa.
Ak osobný asistent nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho príjem nepresahuje stanovenú hranicu, poistné na zdravotné poistenie zaňho platí štát. Bližšie informácie o zdravotnom poistení osobných asistentov poskytujú zdravotné poisťovne.
Financovanie osobnej asistencie
Osobná asistencia je štátom uznaný peňažný príspevok podľa ustanovenia § 20 až 23 Zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu užívateľovi priznáva a vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V rozhodnutí o priznaní príspevku úrad uvedie, pri akých činnostiach a v akom rozsahu hodín človek s postihnutím potrebuje pomoc. Rozsah sa uvádza v hodinách na celý kalendárny rok. Užívateľ s priznaným rozsahom hodín hospodári podľa svojich potrieb. Peňažný príspevok rozdeľuje svojim osobným asistentom podľa toho, koľko hodín mesačne uňho odpracovali.
Výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 6,22 € za jednu odpracovanú hodinu osobnej asistencie. Výška príspevku závisí od počtu priznaných hodín osobnej asistencie ÚPSVaR potrebných na vykonanie činností, pri ktorých je osoba s ŤZP odkázaná na pomoc inej osoby.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa nepriznáva užívateľovi, ak vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorého hodnota je vyššia ako 50 000€. Do hodnoty majetku sa nepočíta nehnuteľnosť, v ktorej má užívateľ trvalé bydlisko. Využívanie osobnej asistencie nie je viazané na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o priznaní peňažného príspevku na asistenciu. Užívateľom osobnej asistencie môže byť aj človek, ktorý je schopný hradiť odmeny osobným asistentom z vlastných finančných prostriedkov.
Podanie žiadosti o peňažný príspevok
Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu je možné priznať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom bola príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podaná písomná žiadosť o tento príspevok. Je preto dôležité, aby si osoba podala žiadosť už v tom kalendárnom mesiaci, kedy jej osobný asistent, resp. Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Na žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa používa univerzálny formulár žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu, v ktorom sa v časti A zaškrtáva políčko príspevku na osobnú asistenciu. POZOR: Pri žiadosti len o príspevok na osobnú asistenciu nedokladujete príjem osoby s ŤZP (u detí príjem rodiny).
K žiadosti je potrebné predložiť jedno vyhotovenie zmluvy o výkone osobnej asistencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ak má uzatvorenú zmluvu už v čase podania žiadosti tak zároveň so žiadosťou, v ostatných prípadoch do 5. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci výkaz, pretože len na základe Výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie je možné dostať príspevok. To znamená potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po jej vyplatení, najneskôr do 5. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci. ÚPSVaR má právo kontrolovať výkon osobnej asistencie.
Integrácia a inklúzia osôb s mentálnym postihnutím
Spoločnosť má tendenciu označovať ľudí, ktorí sú iní, ako "chorých". Je dôležité uvedomiť si, že osoby s mentálnym postihnutím nie sú "choré", ale potrebujú pomoc a podporu, aby mohli plnohodnotne žiť. Osobná asistencia zohráva kľúčovú úlohu v integrácii a inklúzii týchto osôb do spoločnosti.
Ako povedala jedna študentka: "Rozhodla som sa ísť študovať do Bratislavy, ďaleko od domova a po mnohých rokoch práve preto, že začala fungovať osobná asistencia a na školách sa pomaličky začali vytvárať podmienky na to, aby sme tam mohli študovať aj my. Jednoducho som jedného dňa usúdila, že už sa to dá. A naozaj som mala šťastie, či už na ubytovanie, alebo na asistentov, a vôbec neľutujem, že som sa tak rozhodla. Môžeš samostatne robiť veci, ktoré chceš a kedy chceš…nebyť závislá na rodičoch."
Osobná asistencia umožňuje ľuďom s mentálnym postihnutím:
- Samostatne robiť veci, ktoré chcú a kedy chcú.
- Nezávisieť od rodičov alebo iných rodinných príslušníkov.
- Cítiť sa byť zaradení medzi bežných ľudí na ulici.
- Cestovať MHD, chodiť do divadla, na kúpalisko, spievať do zboru, chystať kuchársku knihu, tešiť sa zo života.
Asistenta netreba brať ako osobu, ktorá naruší súkromie, ale ako obrovského pomocníka, vďaka ktorému dokáže človek s mentálnym postihnutím fungovať aj mimo rodiny. Asistencia je vzťah medzi užívateľom a asistentom. Ak tento vzťah nefunguje, nemôže fungovať ani asistencia. Keby nebolo asistencie, bola by som nútená ísť do ústavu, a to si vôbec neviem predstaviť. Ako dieťa som síce ústavný život čiastočne zažila, no tam sa už nikdy nechcem vrátiť.
Sociálna rehabilitácia ako súčasť podpory
V zmysle zákona o sociálnych službách je možné poskytovať odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia, ktorá kladie dôraz na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Je potrebné poskytovať ju kontinuálne, nie krátkodobo.
Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).
Aktivity pri sociálnej rehabilitácii
Medzi aktivity, ktoré sa využívajú pri sociálnej rehabilitácii, patria:
- Hry: Stmeľujú skupinu, sú zábavné a minimalizujú napätie.
- Diskusie: Učia uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory, skúsenosti.
- Brainstorming: Podporuje kreativitu a získavanie originálnych nápadov.
- Dotykové aktivity: Môžu urobiť ľudí šťastnejšími, ale je potrebné rešpektovať osobný priestor.
- Rozprávanie a načúvanie: Podporuje slobodu vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov a akceptovaní názorov iných.
- Hranie rolí: Umožňuje vyjadriť skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu a skúšať nové správanie.
- Relaxačné techniky: Navodzujú príjemnú atmosféru, uvoľňujú a pomáhajú koncentrácii.
Sociálna rehabilitácia sa môže poskytovať v rôznych zariadeniach a je dôležité vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávania sa. Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory, usmerňujú diskusiu a ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať.
Kvalifikácia a zručnosti lídra sociálnej rehabilitácie
Vhodné vzdelanie pre lídra sociálnej rehabilitácie je v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Medzi dôležité vlastnosti a zručnosti patria:
- Individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím.
- Poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím.
- Rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú.
- Empatia, flexibilita a tvorivosť.
- Dobré komunikačné schopnosti (verbálne aj neverbálne).
- Trpezlivosť.
- Neustály sebarozvoj a sebavzdelávanie.
- Používanie jazyka zrozumiteľného ľuďom s mentálnym postihnutím.
Je dôležité si uvedomiť, že sociálna rehabilitácia je dlhodobý proces a vyžaduje si prácu nielen so samotnou osobou s mentálnym postihnutím, ale aj s jej rodinou a blízkym okolím.
tags: #osobna #asistencia #pre #mentalne #postihnutych