Súdne poplatky sú neoddeliteľnou súčasťou občianskeho súdneho konania a predstavujú určité plnenie za úkony a konanie pred súdmi. Ich funkciou je nielen čiastočne uhrádzať náklady súdnictva, ale predovšetkým plnia obmedzovaciu funkciu, ktorá má odradiť „súduchtivých“ žalobcov od nezmyselného zaťažovania súdov žalobami. Ak by takýto inštitút absentoval, nič by neodrádzalo kohokoľvek, aby si podal žalobu pri každej maličkosti, nakoľko by ho nezaťažovalo finančné bremeno v podobe súdneho poplatku.
Napriek tomu, že súdne poplatky sú všeobecnou povinnosťou, existujú špecifické prípady, kedy je možné dosiahnuť oslobodenie od ich platenia. Tieto situácie upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Druhy oslobodenia od súdnych poplatkov
Oslobodenie od súdnych poplatkov možno v podmienkach Slovenskej republiky diferencovať na dva základné druhy:
- Zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov: Upravuje ho priamo zákon o súdnych poplatkoch (§ 4).
- Oslobodenie rozhodnutím súdu: Upravuje ho § 254 CSP, a to na základe návrhu účastníka konania.
Zákonné oslobodenie
Zákon o súdnych poplatkoch v § 4 upravuje možnosť oslobodenia na základe zákonných dôvodov. Odsek 1 zakotvuje ako podmienku pre oslobodenie konkrétny typ konania, napríklad niektoré konania vo veciach sociálneho zabezpečenia alebo ochrany spotrebiteľa. V odseku 2 predmetného ustanovenia sú zas upravené subjekty, ktoré sú oslobodené od súdneho poplatku, napríklad orgány štátu, obce, vyššie územné celky, a v niektorých prípadoch aj fyzické osoby v špecifických situáciách (napr. navrhovateľ v konaní o priznanie nároku na sociálnu dávku).
Ak ste dôchodca a spadáte do kategórie osôb oslobodených zo zákona (napríklad z dôvodu konkrétneho typu konania), nemusíte o oslobodenie žiadať osobitnou žiadosťou. Súd nevyrubuje žiadne poplatky. Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.
Oslobodenie na základe rozhodnutia súdu
Ak nie sú splnené podmienky na zákonné oslobodenie, do úvahy prichádza oslobodenie rozhodnutím súdu. Právnu úpravu predstavuje § 254 CSP. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia: „Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.“ Z uvedeného vyplýva, že subjekt, ktorý chce byť oslobodený od súdneho poplatku, musí na to súdu podať návrh.
Pri posudzovaní podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov sú rozhodujúce celkové majetkové a sociálne pomery účastníka a jeho majetkové zdroje. Rovnako je dôležité posúdiť, či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Požiadajte o výnimky u ACCA
Posudzovanie pomerov účastníka
Pomery účastníka sa chápu ako spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije, jeho zárobkové a majetkové možnosti, počet osôb, ktoré je povinný vyživovať podľa zákona, jeho oprávnené potreby (bývanie, strava, uspokojovanie bežných, kultúrnych a iných hmotných potrieb).
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom uznesení aktuálnu majetkovú situáciu sťažovateľky vôbec nezohľadnil a svoje rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov oprel o iné dôvody, a to o úvahy o jej možnosti zabezpečiť si finančné prostriedky na pokrytie nákladov na zaplatenie súdnych poplatkov. Tieto dôvody však nerešpektujú ani jazykové znenie § 254 ods. 1 CSP, keď z jeho hypotézy ani pri extenzívnom výklade nevyplýva možnosť posudzovať minulé majetkové pomery a vyhodnocovať iné ako skutočné pomery strany, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovali dospieť k záverom.
Je pravdou, že z citovaného § 254 ods. 1 CSP nevyplýva, že podmienkou oslobodenia od súdneho poplatku je, aby sa osoba žiadajúca o oslobodenie nachádzala v hmotnej núdzi. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že všeobecná formulácia § 254 ods. 1 CSP ponecháva súdu pomerne široký priestor na uváženie, či zistené osobné a majetkové pomery umožňujú strane v konaní poplatok zaplatiť, a teda či tu je alebo nie je dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku.
Pri rozhodovaní o oslobodení účastníka konania od súdnych poplatkov musí súd primerane vyvažovať záujem štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujem účastníka konania, ktorý si uplatňuje právo na súdnu ochranu. Podľa názoru ústavného súdu z ustanovenia § 138 ods. 1 OSP možno vyvodiť, že je v záujme účastníka konania, ktorý sa oslobodenia od súdnych poplatkov (či už čiastočného, alebo úplného) domáha, preukázať, že spĺňa zákonom ustanovenú podmienku, podľa ktorej jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia.
Dôchodca, ktorý žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, musí preukázať, že jeho príjem a celková sociálna situácia neumožňuje znášať tieto poplatky. Okrem príjmu a majetkových pomerov sa zohľadňujú aj iné faktory, ako napríklad počet vyživovaných osôb (napríklad dieťa v škôlke), zdravotný stav a iné oprávnené potreby.
Postup pri podaní žiadosti o oslobodenie
Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov možno podať písomne, ústne do zápisnice, elektronicky (s elektronickým podpisom), telegraficky alebo telefaxom. Telegrafické podanie je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu príslušnému súdu.
Z návrhu musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. K žiadosti je potrebné priložiť relevantné doklady, ako sú potvrdenia o príjme, výdavkoch, majetkových pomeroch, rodinných pomeroch a prípadne aj zdravotných záznamoch.
Rozhodnutie súdu a následné kroky
Súd rozhodne o oslobodení od súdnych poplatkov samostatným uznesením po preukázaní vašich pomerov. Ak nerozhodne súd inak, oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie a má aj spätnú účinnosť. Poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
V praxi platí, že kým nie je o vašej sťažnosti proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia právoplatne rozhodnuté, povinnosť zaplatiť poplatok je pozastavená. Ak súd aj po sťažnosti oslobodenie neprizná, spravidla vám po právoplatnosti znova pošle výzvu na zaplatenie s novou lehotou. Až ak poplatok v tejto lehote neuhradíte, konanie zastaví. Zastavenie bez opätovnej výzvy by bolo skôr výnimkou.
Príklad z praxe
Predstavte si situáciu, kedy navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. V návrhu navrhovateľ zároveň požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd dopytmi zistil, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku v určitej sume, je vlastníkom osobného motorového vozidla vyššej hodnoty a spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností. Súd zhodnotil súčasné pomery navrhovateľa a dospel k záveru, že navrhovateľa nemožno považovať za sociálne slabú a odkázanú fyzickú osobu, keďže jeho pravidelný mesačný čistý príjem (invalidný dôchodok) presahuje výšku životného minima, ku tomu je vlastníkom motorového vozidla vyššej hodnoty, spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností a v žiadosti neuviedol žiadne výdavky, dlhy či vyživovacie povinnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o priznaní oslobodenia. V takomto prípade súd oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
tags: #oslobodenie #od #sudnych #poplatkov #dochodok