Ošetrovateľská starostlivosť pri kardiovaskulárnych ochoreniach: Komplexný prehľad

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) predstavujú v súčasnosti najčastejšiu príčinu úmrtí nielen v Európe, ale aj na Slovensku. S miliónmi úmrtí každý rok sú srdcové choroby naďalej jednou z najvýznamnejších príčin úmrtí na svete. Napriek jeho rozšírenému výskytu sa mu dá úplne vyhnúť zmenou životného štýlu a primeranou lekárskou starostlivosťou. Uvedomením si rizikových faktorov a preventívnymi opatreniami možno podstatne znížiť výskyt srdcových chorôb a zlepšiť celkové kardiovaskulárne zdravie. Našťastie sa srdcovým ochoreniam dá predchádzať a možno ich aj spomaliť alebo dokonca zvrátiť.

Ochorenie srdca je závažná patológia, ktorá vedie k poruche funkcie srdca. Ochorenie koronárnych artérií (CAD) je v súčasnosti najčastejšou príčinou ochorenia srdca. Podľa údajov Štatistického úradu SR a Národného centra pre zdravotnícke informácie (NCZI) dominujú KVO v slovenskej populácii v príčinách úmrtnosti s viac ako 95 %. Správa o zdravotnom stave obyvateľstva za roky 2009-2011 uvádza, že KVO boli medzi najčastejšími príčinami smrti v SR, pričom u mužov tvorili 46 % a u žien až 60 %. Preto je ošetrovateľská starostlivosť pri týchto ochoreniach mimoriadne dôležitá.

Čo sú kardiovaskulárne ochorenia?

Kardiovaskulárne ochorenia sú, v širšom slova zmysle, všetky vrodené alebo získané choroby srdcového svalu, ciev vedúcich krv od srdca k orgánom tela (tepny, vlásočnice) a ciev vedúcich krv späť k srdcu (žily). Často sa pojmom kardiovaskulárne ochorenia označujú len choroby srdcového svalu (srdca) a tepien, hlavne ich kôrnatením a upchávaním (uzatváraním) tepien - aterosklerózou.

Medzi najčastejšie typy KVO patria:

• Ateroskleróza: Ide o závažné a pomaly sa vyvíjajúce ochorenie. Dochádza pri ňom ku kôrnateniu ciev v dôsledku ukladania cholesterolu do stien tepny.
• Ischemická choroba srdca: Vzniká ako následok zníženia alebo úplného zastavenia dodávky živín a kyslíka do srdcového svalu. Ide o ochorenie súvisiace s aterosklerózou.
• Vysoký krvný tlak (hypertenzia): Je to ochorenie, pri ktorom je u dospelého jedinca dlhodobo prítomný zvýšený krvný tlak 140/90 mmHg a vyššie. Vysoký krvný tlak sa často označuje aj ako „tichý zabijak“, nakoľko je veľmi často bez príznakov, resp. jeho príznaky sú nešpecifické.
• Angína pectoris: O angíne pectoris hovoríme vtedy, keď sa v dôsledku nedostatočného prekrvenia srdca objavujú pocity ako napätie, bolesť, pálenie či nepríjemný tlak za hrudnou kosťou.
• Srdcový infarkt (infarkt myokardu): Je závažné a život ohrozujúce ochorenie patriace pod akútne formy ischemickej choroby srdca. Pri infarkte dochádza k čiastočnej alebo úplnej blokácii vencovitých tepien. Riziko vzniku infarktu sa zvyšuje s vekom. Infarkt môže mať viacero prejavov i príčin.
• Srdcová arytmia: Pod pojmom srdcová arytmia sa skrývajú všetky poruchy srdcového rytmu, ako príliš rýchla, pomalá a tiež nepravidelná srdcová činnosť.

Rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení

Pochopenie rizika vášho srdcového ochorenia je rozhodujúce pre prijatie preventívnych opatrení na ochranu vášho kardiovaskulárneho zdravia. Napriek tomu existujú neovplyvniteľné rizikové faktory ako rodinná anamnéza, vek, pohlavie a rasa. Mnohým rizikovým faktorom sa však dá predchádzať alebo ich je možné ovplyvniť.

Fajčenie

Najvýznamnejším rizikovým faktorom srdcových chorôb a mŕtvice je fajčenie cigariet. Ochrana srdca a krvných ciev si vyžaduje vyhýbanie sa fajčeniu. Fajčenie spôsobuje časté krvné zrazeniny, ničí krvné tepny a znižuje zásobovanie srdca kyslíkom. Pokiaľ ide o srdcový infarkt, u fajčiarov je viac ako dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že ho dostanú, ako u nefajčiarov. Najvýznamnejším rizikovým faktorom neočakávanej srdcovej smrti je tiež fajčenie.

Cigaretový dym obsahuje viac ako 7 000 chemických látok, z ktorých mnohé priamo poškodzujú srdce a cievy. Nikotín zvyšuje srdcovú frekvenciu a krvný tlak, čo dlhodobo preťažuje srdcový sval. Oxid uhoľnatý znižuje prísun kyslíka do srdca a tkanív. Ostatné toxické látky prispievajú k rozvoju aterosklerózy, kedy sa v stenách ciev ukladajú tukové pláty, zužujú ich priemer a znižujú prietok krvi. To všetko rapídne zvyšuje riziko infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, srdcového zlyhávania či ochorení periférnych ciev. Dokonca aj pasívne fajčenie predstavuje pre srdce a cievy obrovskú záťaž. Preto je prvoradé prestať fajčiť. Ak to sami nezvládate, nebojte sa požiadať o pomoc.

Európska komisia upozorňuje aj na elektronické cigarety. Vedecký výbor Európskej komisie pre zdravotné riziká varoval v predbežnej správe, že elektronické cigarety zvyšujú riziko kardiovaskulárnych ochorení. Hoci dlhodobé priame kardiovaskulárne účinky elektronických cigariet zostávajú do značnej miery neznáme, existujúce dôkazy naznačujú, že e-cigareta by sa nemala považovať za výrobok bezpečný pre kardiovaskulárny systém. Príspevok používania e-cigariet k zníženiu používania bežných cigariet a odvykaniu od fajčenia je sporný a chýba dostatok dôkazov. Je znepokojujúce, že mladí ľudia považujú e-cigarety za nový a bezpečný „trend“ a ako súčasť „zdravého života“.

Vysoký krvný tlak (hypertenzia)

Sila vo vašich tepnách generovaná každým úderom srdca sa meria vaším krvným tlakom. Vaše srdce a obličky musia pri vysokom krvnom tlaku viac pracovať. Hypertenzia, často známa ako vysoký krvný tlak, zaťažuje srdce a krvné cievy, čím zvyšuje riziko infarktu, mŕtvice a srdcového zlyhania. Aby ste si udržali krvný tlak v zdravom rozmedzí, pravidelne si kontrolujte krvný tlak a dodržiavajte všetky zmeny životného štýlu alebo odporúčania lekára. Zamerajte sa na hodnotu krvného tlaku 120/80 milimetrov ortuti alebo menej.

Optimálny krvný tlak u zdravého dospelého človeka je 120/80. S pribúdajúcim vekom sa optimálne hodnoty mierne zvyšujú. U ľudí nad 65 rokov sa za normálny tlak považuje rozmedzie 130 -139/85 - 89. U detí a dospievajúcich sú normálne hodnoty nižšie. Ak váš horný tlak opakovane prekračuje hodnotu 140 alebo dolný hodnotu 90, hovoríme o vysokom krvnom tlaku (hypertenzii). Ten zvyšuje riziko infarktu, mozgovej mŕtvice či srdcového zlyhávania. Dlhodobo vysoký tlak navyše preťažuje srdce a poškodzuje cievy. Pozor však treba dať aj na príliš nízky tlak (hypotenziu). Za nízky tlak považujeme hodnoty pod 90/60.

Rizikové faktory hypertenzie zahŕňajú genetickú predispozíciu, nezdravý životný štýl (strava s vysokým obsahom soli a tukov, nedostatok pohybu), obezitu, fajčenie, nadmerné pitie alkoholu a stres. Liečba hypertenzie zahŕňa nefarmakologické opatrenia (zníženie príjmu soli, redukcia hmotnosti, zvýšenie pohybovej aktivity, obmedzenie konzumácie alkoholu, zanechanie fajčenia, zvládanie stresu) a farmakologickú liečbu (diuretiká, inhibítory ACE, blokátory receptorov angiotenzínu II, betablokátory, blokátory kalciových kanálov).

Diabetes mellitus (cukrovka)

Diabetes podstatne zvyšuje riziko srdcových chorôb. Zníženie kardiovaskulárnych problémov vyžaduje správnu kontrolu hladiny cukru v krvi, ktorá zahŕňa pravidelné sledovanie, diétu, cvičenie a lieky. Prediskutujte vhodné rozsahy pre váš hemoglobín A1C a hladinu cukru v krvi so svojím lekárom. Diabetes mellitus (DM) je chronické metabolické ochorenie charakterizované hyperglykémiou (zvýšenou hladinou cukru v krvi). Diabetes mellitus je významným rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne ochorenia.

Epidemiológia cukrovky ukazuje zvyšujúcu sa prevalenciu DM na celom svete. Rizikové faktory pre vznik DM zahŕňajú rodinnú anamnézu DM, obezitu, nedostatok pohybu, vysoký krvný tlak a vysokú hladinu cholesterolu.

Etiologická klasifikácia diabetes mellitus zahŕňa:

• Diabetes mellitus 1. typu (autoimunitné ochorenie)
• Diabetes mellitus 2. typu (inzulínová rezistencia)
• Gestational diabetes (tehotenská cukrovka)
• Iné typy DM (spôsobené genetickými defektmi, liekmi, ochoreniami pankreasu)

Komplikácie DM sú rozsiahle a zahŕňajú diabetickú polyneuropatiu (poškodenie nervov), diabetickú nefropatiu (poškodenie obličiek), diabetickú retinopatiu (poškodenie očí) a kardiovaskulárne ochorenia (ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda, ochorenia periférnych artérií). Akútne komplikácie DM zahŕňajú diabetickú ketoacidózu (DKA), hyperglykemický hyperosmolárny neketotický stav (HHNS), laktátovú acidózu a hypoglykémiu.

Liečba koronárnej choroby srdca u diabetikov 2. typu zahŕňa úpravu životného štýlu (diéta, pohyb, nefajčenie), farmakologickú liečbu (antidiabetiká, antihypertenzíva, statíny, protidoštičkové lieky), PCI alebo CABG v prípade potreby.

Obezita

Obezita (tučnota) je stav charakterizovaný nadmerným nahromadením tuku v organizme. Vzniká následkom dlhodobého nadmerného príjmu energie a jej zníženej spotreby. Nadváha, najmä okolo pása, môže zaťažovať vaše srdce a krvné cievy. Nadváha viac zaťažuje srdce a zvyšuje riziko srdcových ochorení, najmä v oblasti brucha. Dosiahnutie a udržanie zdravej hmotnosti môže byť uľahčené konzumáciou vyváženej stravy a fyzickou aktivitou. Zamerajte sa na index telesnej hmotnosti (BMI) vo všeobecnosti od 18.5 do 24.9. Ideálne BMI sa líši podľa etnika.

Obezitu je nutné liečiť okamžite energeticky chudobnou stravou, disciplinovanosťou v dodržiavaní stravovacieho režimu a výdajom energie pohybom. Je dokázané, že zníženie telesnej hmotnosti malo za následok aj zníženie krvného tlaku. Nadváha až obezita môže mať viacero príčin. Ak sa spája s hormonálnymi problémami, užívaním niektorých liekov, poruchami metabolizmu a podobne, poraďte sa s lekárom o vhodnom postupe chudnutia.

Znečistenie ovzdušia

Znečistenie ovzdušia je kľúčovým rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení a hlavným prispievateľom ku globálnej záťaži chorobami. Dlhodobé vystavenie sa znečistenému ovzdušiu je tiež spojené so zvýšeným rizikom úmrtia na COVID-19. Viac o vplyve znečisteného ovzdušia na kardiovaskulárne zdravie sa nachádza v spoločnom vyhlásení štyroch organizácií - Svetovej federácie srdca (WHF), American College of Cardiology, American Heart Association a European Society of Cardiology, ktoré konštatuje, že 7 miliónov ľudí umiera každoročne na následky vnútorného a vonkajšieho znečistenia ovzdušia, 3,5 milióna ľudí umiera každoročne na kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú priamym následkom znečisteného ovzdušia.

Prevencia kardiovaskulárnych ochorení

Kardiovaskulárne ochorenia patria v súčasnosti celosvetovo k najčastejším príčinám chorobnosti a úmrtia. Práve Slovensku však patrí smutné prvenstvo v rámci Európy. Ak by sme sa chceli pozrieť bližšie na to, čo srdcovo-cievne ochorenia spôsobuje, na prvom mieste by s určitosťou stál životný štýl. Žijeme totiž vo veľmi rýchlej dobe, pod tlakom stresu a všetkých povinností v práci i osobnom živote. Či už máte kardiovaskulárne problémy v rodine, alebo chcete znížiť riziko infarktu, problémov s tlakom a iných srdcovo-cievnych ochorení na minimum, čítajte ďalej.

Prevencia KVO je kľúčová pre zníženie chorobnosti a úmrtnosti. Delí sa na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

• Primárna prevencia: zameraná na zabránenie vzniku ochorenia (zdravý životný štýl od detstva)
• Sekundárna prevencia: zameraná na včasné zachytenie ochorenia (preventívne prehliadky)
• Terciárna prevencia: zameraná na obmedzenie škôd spôsobených ochorením (rehabilitácia, paliatívna starostlivosť)

Zdravá strava

Konzumácia jedál s vysokým obsahom živín pomáha udržiavať zdravie srdca. Stravovacie plány podporujú dobré zdravie. Okrem toho môže pomôcť vylúčenie potravín, ktoré by mohli zhoršiť vysoký krvný tlak alebo blokovať tepny. Vaša strava musí byť bohatá na celozrnné výrobky, ovocie, zeleninu a chudé mäso. Srdce si priam pochutná na potravinách bohatých na vlákninu, antioxidanty a zdravé omega-3 mastné kyseliny ako sú chia semienka, avokádo, vlašské orechy či losos a sardinky. Pozor si treba dávať na nadmerný príjem soli, sladkostí a živočíšnych tukov. Zbytočne dvíhajú krvný tlak a zle vplývajú na cievy.

Nesprávne stravovacie návyky sú príčinou viacerých ochorení, ale mi sa sústredíme na vplyv nesprávnych stravovacích návykov na ochorenie srdca a ciev, ktoré sa prejavujú usadzovaním tuku na stenách ciev. Zvýšená hladina cholesterolu môže byť spôsobená poruchou metabolizmu tukov. Často je však spôsobená práve nadmerným príjmom tukov v potrave. Súvis to má mnohokrát s tým, že v dôsledku rýchlej doby siahame po polotovaroch a nezdravých rýchlo pripravených jedlách. Prijímaná potrava je tak nielen plná nezdravých tukov, ale aj nevyvážená. Prírodné prípravky a lieky na zníženie cholesterolu vám odporúčame užívať po konzultácii s lekárom alebo lekárnikom.

Vitamíny a minerály

Vitamíny sú základné kamene nášho zdravia. Ľudské telo si väčšinu vitamínov nevie vyrábať samo, preto sú doležitou súčasťou našej stravy. Pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu (nedostatočná, na vitamíny chudobná strava alebo choroba) neprijímame dostatok vitamínov z potravy, dochádza k hypovitaminóze. Každý vitamín má niekoľko špecifických úloh a jeho nedostatok môže viesť k vážnemu ochoreniu. Vitamíny neobsahujú a nedodávajú ľudskému telu energiu, takže neprispievajú k vzniku obezity. Sú ale najdôležitejšou zložkou enzýmov, ktoré sú organickými katalyzátormi (urýchľovačmi), bez ktorých by nemohli prebiehať v ľudskom tele biologické procesy. To je teda dôvod, prečo sú tiež niekedy nazývané aj ako koenzými.

Vitamíny sa rozdeľujú do dvoch skupín podľa rozpustnosti:

• Vitamíny rozpustné v tukoch:
  • Vitamín A: Prekurzorom pri tvorbe v pečeni je známy antioxidant beta-karotén. Je potrebný pre normálny rast a vývoj tela, obzvlášť pre zdravé kosti a zuby. Chráni sliznice pred infekciami a je základom pre tvorbu fotosenzitívneho pigmentu dôležitého pre zrak. Dôležitým zdrojom tohto vitamínu je pečienka, mlieko a vaječný žĺtok. Nedostatok môže viesť k degenerácii očných tkanív a retardácii rastu.
  • Vitamín D: Podporuje vstrebávanie vápniku, čo je základom pre zdravý vývoj zubov a kostí. Tento vitamín takisto pomáha udržať primerané hladiny vápniku a fosforu v krvi. Vitamín D je obsiahnutý predovšetkým v syroch, masle, margarínoch, smotane, obohatenom mlieku, rybách a obohatených cereáliách.
  • Vitamín E: Je potrebný pre ochranu buniek a ako antioxidant, je zodpovedný za normálny rast a vývin svalov, funkciu krvného obehu, nervového a zažívacieho systému. Dôležitým zdrojom sú rastlinné oleje, orechy, celozrnné produkty a listová zelenina.
  • Vitamín K: Jedná se o vitamin rozpustný v tucích, který je v játrech nutný pro syntézu bílkovin nezbytných ke srážení krve. Vitamín K je tedy antihemorrhagický (zabraňujúci krvácaniu) vitamín. Jeho nedostatok sa prejavuje pri určitých nemociach zažívacieho traktu alebo u predčasne narodených novorodeniat.
• Vitamíny rozpustné vo vode:
  • Vitamín C: Je dôležitým antioxidantom, ktorý chráni telesné tkanivá a ostatné vitamíny. Je potrebný pre reguláciu normálneho telesného rastu, hojenie rán a reakcií na stres a stimuluje tvorbu bielych krviniek. Tento vitamín je obsiahnutý v citrusových plodoch, čiernych ríbezliach, petržleni a paprike.
  • Vitamín B1 (tiamín): Pomáha bunkám tela premieňať sacharidy na energiu a je nevyhnutný pre správnu funkciu srdca, svalov a nervového systému. Tiamín je obsiahnutý v obohatenom chlebe, obilovinách, celozrnných výrobkoch, chudom mäse, cestovinách, rybách, fazuliach a hrachu. Nedostatok vitamínu môže spôsobovať slabosť, únavu a poškodenie nervov. Úplný nedostatok vitamínu B1 vedie k ochoreniu zvanému beri-beri.
  • Vitamín B2 (riboflavín): Hrá dôležitú úlohu pri telesnom raste, obnove červených krviniek a uvoľňovaní energie zo sacharidov. Dôležitým zdrojom riboflavínu je mäso, vajcia, orechy, listová zelenina a mliečne výrobky. Nedostatok vitamínu nie je frekventovaný, pretože ho obsahuje väčšina potravín. K príznakom nedostatku patrí suchá, popraskaná koža a precitlivenosť očí na prudké svetlo.
  • Niacín (Vitamín B3): Podporuje funkciu zažívacieho ústrojenstva, kože a nervov. Rovnako má nenahraditeľnú úlohu pri premene potravy na energiu. Dôležitým zdrojom niacínu sú mliečne výrobky, hydina, ryby, chudé mäso, orechy a vajcia. Nedostatok niacínu môže viesť k pelagre, chorobe charakterizovanej postihnutím kože, problémom s trávením a duševnou poruchou.
  • Kyselina pantoténová (Vitamín B5): Tento vitamín je veľmi dôležitý pre metabolické spracovanie prijatých živín a nenahraditeľný pre syntézu hormónov a cholesterolu. Kyselinu pantoténovú obsahujú vajcia, ryby, mlieko a mliečne výrobky, cereálie a celozrnné pečivo, zelenina, najmä hlúbová zelenina (kel, kapusta) a ďalšie potraviny, ktoré sú zdrojom B vitamínov.
  • Vitamín B6 (pyridoxín): Hrá dôležitú úlohu v metabolizme červených krviniek, pri raste a vývoji kostry. Významným zdrojom sú mäso, mliečne výrobky, celozrnné produkty, banány a kvasnice. Nedostatok môže byť spojený s deficitom aj iných B vitamínov, môže k tomu dôjsť u mladých ľudí a pri konzumácii príliš veľkého množstva alkoholu.
  • Kyselina listová (kyselina folová): Je základným koenzýmom metabolizmu bielkovín. Je dôležitá pre tvorbu červených krviniek, syntézu DNA (molekuly nosiacej genetickú informáciu), rast tkaniva a funkciu buniek.
  • Vitamín B12 (kobalamín): Rovnako ako iné vitamíny B je aj vitamín B12 dôležitý pre metabolizmus. Je nevyhnutný pre tvorbu červených krviniek a fungovanie centrálneho nervového systému. Vitamín B12 sa nachádza vo vajciach, červenom mäse, hydine, kôrovcoch, mlieku a mliečnych výrobkoch.

Pitný režim

O životnej dôležitosti vody pre ľudský organizmus človeka sa nedá pochybovať. Všeobecne platí, že pijeme málo tekutín, hlavne ženy zabúdajú na dodržiavanie pitného režimu, podobne ako starí ľudia. Nedostatok tekutín zapríčiňuje zdravotné problémy, hlavne zapríčiňuje infekciu a močové kamene, dnu, reumatické bolesti, zvýšený pocit únavy a celkovú podráždenosť. Starší ľudia sú ohrození aj zvýšeným rizikom vzniku mŕtvice - cievnej mozgovej príhody. Veľa ľudí sa počas dňa nachádza v stave stáleho nedostatku tekutín - dehydratácii. Medzi najbežnejšie prejavy ľahkej dehydratácie patria bolesti hlavy. Hlavnou funkciou vody je vylučovať z organizmu toxíny. Mozog tvorí 75 % vody, preto aj ľahká dehydratácia môže spôsobiť bolesť hlavy.

Niektoré tekutiny nie sú dostatočným zdrojom vody pre organizmus. Medzi takéto nápoje patrí čierna káva a čierne čaje (obsahujú kofeín), spôsobujú zvýšenú produkciu moču a teda účinkujú ako dehydratačný prvok. Čím viac takýchto nápojov je konzumovaných, tým viac a rýchlejšie pretečie voda cez organizmus. Rôzne limonády, drinky, koly obsahujú kofeín, majú zvýšený obsah cukru a z hľadiska výživy dodávajú tzv. prázdne kalórie, ktoré ľudskému telu neprospievajú.

Významnú úlohu v doplnkovej liečbe pacientov zohráva používanie minerálnych vôd. Pitné režimy, stanovené odbornými lekármi pomáhajú regenerovať vnútorné prostredie človeka. Účinok ich podávania sa prejavuje hlavne harmonizáciou vnútorného prostredia a pôsobením pri civilizačných chorobách. Voda je základom ľudskej existencie a minerály sú potrebné pre zdravie a na stavbu nášho tela. Ľudský organizmus je však odkázaný na ich príjem zvonku. Keďže sa minerálne vody tvoria vo väčších hĺbkach zemskej kôry, sú obohatené o rôzne minerály.

Pravidelná fyzická aktivita

Pravidelná fyzická aktivita je neustále zdôrazňovaná pre zdravý kardiovaskulárny systém a prevenciu srdcových chorôb. Cvičenie zvyšuje schopnosť vášho srdca cirkulovať krv v celom tele. Pokúste sa získať aspoň 150 minút týždenne strednej až intenzívnej aeróbnej aktivity alebo 75 minút namáhavej aktivity popri dvoch alebo viacerých dňoch aktivít na posilnenie svalov. Porozprávajte sa so svojím lekárom skôr, ako začnete s novým programom fyzickej aktivity alebo preťažíte svoj cvičebný plán. Veľa ľudí zabúda na to, že srdce je sval. A svaly potrebujú tréning. Sedavý spôsob života srdcu a cievam príliš neprospieva, preto sa odporúča pravidelný pohyb. Ideálne aspoň 30 až 40 minút denne, kumulatívne 150 minút týždenne.

Nemusí ísť hneď o vrcholové športové výkony. Na začiatok postačí pravidelná svižná chôdza, postupne môžete pridať plávanie, bicyklovanie, beh či tréning vo fitness centre. Príjemnou aktivitou je i nordic walking s palicami. Dôležité je vybrať si aktivitu, ktorá vás bude baviť. Mnoho ľudí má sedavé zamestnanie. Alfa a omega všetkých pohybových aktivít je pritom chôdza. Nemusíte denne zabehnúť polmaratón. Mali by ste si však každý deň dopriať aspoň pol hodinovú až hodinovú prechádzku - ideálne vonku, na čerstvom vzduchu.

Zvládanie stresu

Dlhodobý stres môže zvýšiť krvný tlak, cholesterol a zápaly, ktoré sú škodlivé pre zdravie srdca a vedú k zlým životným štýlom. Úzkosť môže tiež spôsobiť zvýšenie krvného tlaku. Cvičenie, joga, meditácia alebo počúvanie hudby vám môžu pomôcť zvládnuť úroveň stresu. Rok čo rok je pre produktívnych ľudí náročnejšie vypnúť a nájsť si čas na relax bez výčitiek. Skúste do svojho dňa vedome zaradiť aspoň niekoľko minút, ktoré budú patriť len vám a vašim obľúbeným činnostiam. Či už je to prechádzka v prírode, meditácia, joga, čítanie knihy alebo príjemný rozhovor s priateľom. Ak máte pocit, že stres a povinnosti už nezvládate sami, riešením môže byť terapia. Podeliť sa o psychické ťažkosti s niekým, kto vás dokáže nasmerovať na správnu cestu, prinesie obrovskú úľavu a ukáže vám cestu, ako z toho kolotoča von. Veľmi dôležitý je aj pravidelný spánkový režim a spánková hygiena. Ak sa viete rýchlo vytočiť, naučte sa zhlboka dýchať. Stačí 10 hlbokých nádychov a výdychov a vaše srdce sa upokojí.

Pravidelné lekárske kontroly

Včasné odhalenie rizikových faktorov srdcových chorôb, ako je vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, cukrovka a obezita, môže byť uľahčené pravidelnými kontrolami. Včasná diagnostika maximalizuje vaše šance na priaznivý výsledok, ako je to pri väčšine zdravotných stavov. Viete, aký máte krvný tlak, tep či hladinu cukru a cholesterolu? Práve tieto hodnoty sú kľúčom k zdravému srdcu a prevencii vážnych ochorení. Podľa celoslovenského prieskumu z minulého roka si krvný tlak nikdy nedala zmerať asi polovica obyvateľstva a cholesterol až vyše 80 percent ľudí. „Je až neuveriteľné, s akou ignoranciou k svojmu zdraviu pristupujeme.“

Prehľad nových doporučených postupov ESC pre prevenciu aterosklerotických KV ochorení (2021)

Kardiovaskulárna prevencia (KV) je jednou z najdôležitejších súčastí starostlivosti o pacienta s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Po šiestich rokoch boli len nedávno na kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC; The European Society of Cardiology) predstavené a následne aj online (30. august 2021) v časopise European Heart Journal zverejnené nové doporučené postupy ESC týkajúce sa prevencie aterosklerotických KV ochorení. Tieto doporučenia menia po šiestich rokoch doterajšie univerzálne terapeutické postupy a vyzdvihujú komplexný a individualizovaný prístup k liečbe rozmanitých pacientov v každodennej klinickej praxi. Cieľom je, aby KV riziku porozumel nielen lekár, ale predovšetkým jeho pacient.

Určiť, kto bude mať najväčší prospech z liečby artériovej hypertenzie a dyslipidémie, je z preventívneho hľadiska kľúčové. Preto je odhad KV rizika zásadný a musí byť súčasťou správne stanovenej diagnózy. Významnou zmenou nových doporučených postupov je nový klasifikačný systém SCORE, ktorý bude potrebné implementovať do slovenskej praxe. Stratégia cielenej KV prevencie v roku 2021 vychádza zo základného rozdelenia populácie na zdravých dospelých všetkých vekových kategórií, na pacientov už s dokumentovaným aterosklerotickým KV ochorením a špecifické situácie (diabetes mellitus, chronické ochorenie obličiek, familiárna hypercholesterolémia).

Po vylúčení vysokého a veľmi vysokého KV rizika, používame nový klasifikačný systém SCORE2 (pre osoby od 40 rokov do 69 rokov) alebo SCORE2-OP (pre osoby od 70 rokov a viac; OP - older people). Nový skórovací systém SCORE2 oproti starému systému SCORE, teraz zohľadňuje nielen 10-ročné riziko fatálnych KV príhod (infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda), ale aj nefatálnych. Tabuľky SCORE2 sú vypracované pre štyri druhy rizikových regiónov Európy (nízke, stredné, vysoké a veľmi vysoké), pričom Slovensko patrí medzi regióny s vysokým KV rizikom.

Nová stratifikácia v praxi používa non-HDL cholesterol a modifikované tabuľky SCORE2-OP pre starších pacientov boli rekalibrované (iná percentuálna stratifikácia) s cieľom eliminovať nadhodnocovanie KV rizika práve vo vyšších vekových kategóriách. Teraz aj zdanlivo zdraví starší pacienti bez závažných rizikových faktorov alebo dokázaných ochorení, môžu byť považovaní za osoby s nízkym až stredným rizikom, pokiaľ je ich skóre menej ako 7,5 % alebo naopak ako veľmi vysoko KV rizikoví pri skóre 15% alebo viac. Pre pacientov mladších ako 50 rokov sú tieto hranice 2,5 %, resp. 7,5 %. Takéto usporiadanie KV rizika na základe veku je veľmi praktické, pretože celoživotný prínos liečby artériovej hypertenzie, dyslipidémie a ostatných rizikových faktorov je najvyšší u mladších osôb.

Akútny koronárny syndróm (AKS)

Akútny koronárny syndróm (AKS) je život ohrozujúci stav, ktorý zahŕňa stenokardiu (angina pectoris) a infarkt myokardu. Hlavné klinické manifestácie aterotrombózy sú stenokardia (bolesť na hrudi), infarkt myokardu (odumretie časti srdcového svalu) a náhle úmrtie.

Rizikové faktory aterotrombózy sú vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, fajčenie, diabetes mellitus, obezita a rodinná anamnéza kardiovaskulárnych ochorení.

Prvá pomoc pri AKS:

1. Okamžite volajte záchrannú službu (112)
2. Uložte pacienta do polosediacej polohy
3. Podajte pacientovi kyslík, ak je k dispozícii
4. Podajte pacientovi nitroglycerín, ak ho má predpísaný (pod jazyk)
5. Podajte pacientovi kyselinu acetylsalicylovú (aspirín), ak nie je alergický

Liečba AKS závisí od typu AKS a zahŕňa protidoštičkovú liečbu (napr. aspirín, klopidogrel), antikoagulačnú liečbu (napr. heparín), nitroglycerín, betablokátory, inhibítory ACE, koronarografiu s možnou perkutánnou koronárnou intervenciou (PCI) alebo aorto-koronárny bypass (CABG).

Ischemický čas - čas od začiatku príznakov AKS po obnovenie prietoku krvi v koronárnej artérii je kritický. Čím skôr sa prietok krvi obnoví, tým menšie je poškodenie srdcového svalu.

STEMI

STEMI (infarkt myokardu s eleváciou ST segmentu) je závažný typ AKS, ktorý vyžaduje urgentnú liečbu. Indikácie pre liečbu STEMI zahŕňajú bolesti na hrudi trvajúce dlhšie ako 20 minút a eleváciu ST segmentu na EKG. Liečba STEMI zahŕňa urgentnú PCI alebo trombolýzu (rozpustenie krvnej zrazeniny liekom).

Koronarografia

Koronarografia je invazívne vyšetrenie, ktoré umožňuje zobraziť koronárne artérie. Používa sa na diagnostiku a stratifikáciu rizika u pacientov s ICHSP, posúdenie vhodnosti pre PCI alebo CABG a diagnostiku príčiny AKS.

Príprava pacienta na koronarografiu zahŕňa informovaný súhlas, odber krvi (základné biochemické a hematologické vyšetrenie, koagulačné testy), EKG, holenie miesta vpichu (najčastejšie trieslo), nalačno (minimálne 6 hodín pred vyšetrením) a kontrolu alergií (najmä na jód).

Vplyv horúčav na kardiovaskulárne zdravie

Mechanizmy adaptácie na teplo zahŕňajú vazodilatáciu (rozšírenie krvných ciev) a zvýšené potenie. Tieto mechanizmy vedú k poklesu krvného tlaku a zvýšeniu srdcovej frekvencie. U pacientov s KVO môže dôjsť k zvýrazneniu prejavov chronického srdcového zlyhávania, vzniku porúch srdcového rytmu a dehydratácii.

Opatrenia počas horúčav zahŕňajú dostatočný pitný režim (voda, nesladené čaje), vyhýbanie sa pobytu na priamom slnku, obmedzenie fyzickej aktivity na ranné a večerné hodiny, dodržiavanie pravidiel správneho vetrania, využívanie klimatizácie (správne nastavenie) a úpravu dávky liekov (po konzultácii s lekárom). Prvá pomoc pri kolapse spočíva v horizontálnej polohe a dostatočnom množstve tekutín.

Rehabilitácia a kúpeľná liečba

Fakt, že trpíte ochorením srdca a ciev, prekonali ste infarkt myokardu alebo ste po aortokoronárnom bypasse alebo angioplastike s implantáciou stentu, to ešte zďaleka neznamená, že by ste nemohli žiť prakticky plnohodnotným uspokojivým životom so všetkým, čo k tomu patrí, teda vrátane sexu.

Na Slovensku sú známe kúpele s dlhou históriou liečby kardiovaskulárnych ochorení:

• Kúpele Nimnica: Najmladšie Slovenské kúpele a minerálna perla Slovenska.
• Kúpele Vyšné Ružbachy: Vznikli pri výdatných minerálnych prameňoch na východných úpätiach Spišskej Magury. Leží vo výške 623m.n.m. v doline Zálažného potoka.
• Kúpele Sliač: Ležia v prekrásnom prírodnom prostredí západnej časti Zvolenskej kotliny, na západnom úpätí Slovenského rudohoria v nadmorskej výške 373 m.
• Kúpele Brusno: História kúpeľov sa datuje od začiatku 19. storočia.
• Bardejovské kúpele.

Budúcnosť kardiológie

Oblasť kardiológie bola vždy v popredí medicínskych inovácií a neustále sa snažila nájsť nové a vylepšené spôsoby diagnostiky, liečby a prevencie srdcových ochorení. S pokrokom technológií a prehlbovaním nášho chápania kardiovaskulárneho zdravia je budúcnosť kardiológie pripravená zrevolucionizovať starostlivosť o srdce spôsobmi, aké sme si pred niekoľkými desaťročiami dokázali predstaviť.

Presná medicína

Jedným z najvzrušujúcejších vývojov v kardiológii je vzostup presnej medicíny, ktorá prispôsobuje liečebné plány jedinečnej genetickej výbave, životnému štýlu a faktorom prostredia každého jednotlivca. Vďaka pokrokom v genetickom testovaní a analýze údajov môžu kardiológovia teraz identifikovať genetické predispozície k určitým srdcovým ochoreniam, čo umožňuje cielenejšie intervencie a personalizované terapie. Tento prístup je veľmi sľubný pre zlepšenie výsledkov pacientov a zníženie záťaže kardiovaskulárnych ochorení.

Nositeľná technológia

Nositeľné zariadenia, ako sú inteligentné hodinky a fitness trackery, už zmenili spôsob, akým monitorujeme svoje zdravie a kondíciu. V budúcnosti sa očakáva, že tieto zariadenia budú hrať ešte väčšiu úlohu v kardiovaskulárnej starostlivosti tým, že budú poskytovať nepretržité údaje o srdcovej frekvencii, rytme a úrovni aktivity v reálnom čase. Využitím týchto údajov môžu kardiológovia odhaliť jemné zmeny vo funkcii srdca, včas identifikovať potenciálne problémy a podľa toho prispôsobiť liečebné plány, čo v konečnom dôsledku vedie k lepšej liečbe srdcových ochorení a zlepšeniu výsledkov pacientov.

Umelá inteligencia (AI) a strojové učenie

Algoritmy umelej inteligencie a strojového učenia majú potenciál zrevolucionizovať oblasť kardiológie analýzou obrovského množstva údajov o pacientoch s cieľom identifikovať vzorce, predpovedať výsledky a optimalizovať liečebné stratégie. Tieto technológie môžu kardiológom pomôcť pri stanovovaní presnejších diagnóz, predpovedaní rizika kardiovaskulárnych príhod a navrhovaní personalizovaných liečebných plánov prispôsobených jedinečným potrebám každého pacienta. Využitím umelej inteligencie môžu kardiológovia využiť silu veľkých dát na zlepšenie starostlivosti o pacientov a výsledkov v rozsahu, aký to doteraz nebol možný.

Transkatétrové intervencie

Transkatétrové intervencie, ako napríklad transkatétrová náhrada aortálnej chlopne (TAVR) a transkatétrová oprava mitrálnej chlopne (TMVR), predstavujú minimálne invazívnu alternatívu k tradičnej operácii srdca na otvorenom srdci u pacientov s ochorením srdcových chlopní. S neustálym vývojom a zdokonaľovaním týchto techník sa očakáva, že sa stanú štandardom starostlivosti pre rastúci počet pacientov a ponúknu kratšiu dobu rekonvalescencie, menej komplikácií a lepšie dlhodobé výsledky v porovnaní s tradičnými chirurgickými prístupmi.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #u #kardiovaskularnych #chorob